piatok 25. mája 2018

DEŇ SLNEČNÍC




   Aj klub v Považskej Bystrici sa zapojil do celoslovenskej verejnej zbierky pri príležitosti Dňa slnečníc. I keď ráno počasie vyzeralo skôr na dážď a chlad, už o desiatej hodine, kedy sme si rozložili „hlavný stan“ na pešej zóne v meste, pozeralo na nás spoza mraku slniečko. To neskôr nesklamalo a celý deň nás ohrievalo svojimi lúčmi.
   Na stole sme mali rozložené informačné materiály o zväze, časopisy Nádej, krátke informácie o našom postihu i skladačku, ktorú sme mali vyrobenú „na mieru“. Veľkým prínosom boli fotografie z činnosti nášho klubu. Samozrejmosťou bolo pripnutie slnečničky nielen prispievateľom do pokladničky, ale aj tým, ktorí nás vypočuli a chceli byť o našom postihu informovaní.
    Hlavným cieľom Dňa slnečníc  bolo podanie informácií o diagnóze sclerosis multiplex našim spoluobčanom. Žiaľ, drvivá väčšina oslovených nás odmietala, najčastejšie z dôvodu absencie času a dobrej vôle si nás vypočuť. Najmä mladí ľudia od nás bočili a s úsmevom nás označovali za exotov a so slovami-  nás sa to netýka, bočili od nás. Boli sme označení i za vyberačov pre zlodejov. 
    Akciu sme v meste predčasne ukončili o 13-tej hodine, pretože  sa tu v tento deň konali ešte dve verejné zbierky a  nechceli sme im odlákať sponzorov. V obci Papradno - kde sme mali pokladničku v kultúrnom dome v pohostinstve - sa akcia skončila o 22- tej hodine a tam sa aj vybralo najviac príspevkov.
    Napriek  drobným nepríjemnostiam a peripetiám spojených so zbierkou hodnotím Deň slnečníc ako prínos nielen pre obyvateľov Považskej Bystrice, ale aj pre nás ôsmych, čo sa akcie zúčastnili.
     Veľké ďakujem patrí i nášmu SZSM za poskytnuté informačné materiály.

                                                                            MUDr Branislav Brežný





utorok 10. apríla 2018

Jarné pohybové osvieženie




Ako už býva zvykom, klub v Považskej Bystrici sa snaží v skorých jarných mesiacoch rozhýbať svoje telá, ktoré stihli stuhnúť v diôsledku zimného „radostného ničnerobenia“. Ono to „nič nerobenie“ nie je absolútne, lebo sa od predvianočného času až po fašiang venujeme najmä prejedaniu. A občas pritom zaspomíname, čo sme v minulom roku pre zdravie urobili a dávame si plány, ako zdravo budeme budúci rok žiť!
    Z letargie nás vytrhol esemkársky maratón v Ružomberku. Bolo nás tam z klubu deväť. Po cvičení sme mali niekoľko dní svalovicu. To ako daň za to krásne zimné obdobie. Ale hneď na to visela vo vzduchu  otázka: Čo ďalej? 
    A odpoveďou bola prvá aprílová sobota, kedy sme sa stretli v považskobystrickom wellness centre. Presne napoludnie sme vstúpili do vodného sveta, kde na nás čakal bazén s protiprúdovým plávaním, vírivka či tri druhy sáun. Príjemne unavení sme sa po dvoch hodinách rochnenia ocitli o dve poschodia vyššie vo Swim-clube. Tu sme si pripravili občerstvenie: Ako predjedlo sa podávali - plnené vajíčka so šunkovou penou a majonézou. Následne ako hlavné jedlo boršč. Riadne hustý nielen od zeleniny ale aj od bravčového ( ako by bratia Česi povedali – libového ) mäsa. Hovädzie a smotanu sme zavrhli, lebo  pani doktorka Dean z Nitry by mala výhrady a  nechceme si ju týmto pohnevať. Na zahryznutie k boršču boli meteník, chlebový posúch a chlieb. Ten išiel na chuť najmenej. Veď k plnému obžerstvu  patrili ešte teplé „slimáky“ z kysnutého cesta posypané syrom ( rastlinným), zemiaková baba, oškvarkové pagáčiky a zákusky, ktoré nám pripomenuli, že Veľká noc je práve za zabuchnutými dverami….
    Ťažko sa nám rozchádzalo domov. Veď takto si posedieť v príjemnom prostredí a porozprávať sa o všeličom, nemáme každý deň! Majiteľ tohto zariadenia nám vytvoril „súkromnú, priam intímnu“ atmosféru, pretože priestory boli vyhradené len pre náš klub. A ako bonus nám ponúkol možnosť cvičenia v telocvični Swim-clubu.
    Nuž, komu by sa takýto deň nepáčil. Snáď len našim dvom klubistom, ktorí sa vychytili na Štrbské pleso, lebo ich lákalo slniečko. Zatiaľ neviem o nich nič nové. Iba v správach bolo, že sa v Tatrách zobudili medvede. Tak mi nič iné neostáva, len čakať….
    S prianím podobne krásnych zážitkov ostávajú Vaši z Považskej Bystrice.

                                                                                              MUDr Branislav Brežný

utorok 23. januára 2018

TLAČIVO NA 2% Z DANÍ


piatok 1. decembra 2017

BOLI SME: REKONDIČNÝ POBYT V KÚPEĽOCH NIMNICA


Nimnické pastorále……….

 Pastorále je idylická skladba hudobná alebo niečoho s pastierskymi motívmi. Možno to na prvé počutie titulok článku bude znieť čudne. Nuž - tu je vysvetlenie.
 Klub v Považskej Bystrici bol na jesennej rekondícii v Nimnici ( už ani nepočítame po koľký raz ). Sú to vždy dni, na ktoré sa dlhodobo tešíme. Doma necháme svoje boliestky a starosti, a ak sa podarí, „ zabudneme“ doma mobil. To, aby nás nik nevyrušoval a mohli sme sa bezstarostne venovať sebe i priateľom klubistom. V tomto roku sme horko-ťažko vybojovali rekondičný pobyt v dňoch 21. - 26. novembra, pretože termíny boli vyťažené.
 Už v prijímacej kancelárii sme sa zvítali, oneskorenci sa na nás nakontaktovali pri lekárskej prehliadke a už v utorok dopoludnia sme mali procedúry. Nezaháľali nám ani hlasivky, veď vždy je niečo nové, vždy sa je s čím pochváliť. I keď bola neskorá jeseň a dážď visel za nohy, ako sa u nás hovorí, objavili sa prehánky iba občas. Vzduch bol vyumývaný, viditeľnosť na okolité kopce priam ideálna. Pomaly sa prevaľujúca nízka oblačnosť či hmlistý opar olizujúci doliny či vodnú nádrž ( Nosickú priehradu ) pripomínal Benkove obrazy. Pri ceste do kúpeľného domu sme vdychovali chladnejší vzduch, ktorý prečistil pľúca. A o to odhodlanejší sme sa vrhali do teplých procedúr, ktoré nám pripravil personál kúpeľov.
 Jednou z mnohých procedúr je i plnenie žalúdkov. A tu musím povedať, že vždy hladných žalúdkov. Ráno to boli švédske stoly. Podľa hesla - prázdne vrece nestojí – sme sa naplnili až nám dych nestačil. Pestrosť prestretých stolov sme teda využívali naplno a dlhodobo! Veď sme boli poučení, že nemáme jesť ale stolovať ( prednášky z Ružomberka v praxi). Obdobná situácia bola i na obedoch a večeriach. Tam nás museli vyháňať, lebo pohostinnosť jedálne sme využívali až do záverečnej.
 Keď bola noc ešte mladá, stretávali sme sa každý večer u nás na izbe. Mali sme „bunku“- kde boli dve izby a tá naša bola zo všetkých najväčšia. I keď natesno, ale zmestili sme sa všetci jedenásti. Malo to tú výhodu, že nám pohár z ruky nevypadol. A vedomosti získané z edukačných seminárov sme využili aj pri tejto činnosti. Veď antioxidanty obsiahnuté vo víne spríjemňujú a predlžujú život. Dialektika hovorí o preverení praxou. Tu máme časť praxou potvrdenú ( „áno“ ) a časť opakujúcich sa nekonečných pokusov ( či potvrdíme „áno“, či je to pravda alebo pravdu nepotvrdíme či dokonca vyvrátime - „nie“). Zatiaľ pokusy potvrdzujú „áno“ na celej čiare.
 A už sme pri druhom slove názvu tohto príhovoru. Pastorále – týkajúce sa pastierskych motívov. Nemáte pocit, že sme sa „napásli“ krásou nimnických kúpeľov, pohostinstva stola a procedúr a v neposlednom rade príjemných chvíľ strávených v kruhu priateľov z klubu? Ja tento pocit mám! Boli to nádherné dni, na ktoré sa oplatí spomínať.
 A tešiť sa na budúci rok. Vďaka patrí i personálu Kúpeľov Nimnica a.s. , ktorí nám umožnili tieto krásne chvíle zažiť. MUDr Branislav Brežný  

streda 1. novembra 2017

BOLI SME: Liečiť, cvičiť, stravovať sa pri SM - edukačný seminár



Liečiť, cvičiť, stravovať sa pri SM

Edukačný seminár Ružomberok 19. - 20. októbra 2017

V tomto roku sme zvolili názov edukačného semináru v Ružomberku trocha nezvyčajne. Vystihuje však jeho podstatu. Tento seminár bol rozdelený na „náukovo-výchovnú“, teda edukačnú časť a na časť „workshopovú “, zameranú na získanie prehľadu praktických činností na získanie či upevnenie zdravia es-em-kára.
 Vo štvrtok tesne pred obedom sa nahrnula na recepcii kultúrneho domu veľká skupina známych či neznámych účastníkov seminára. Bolo dojímavé, ako sa zvítali „statí známi“ , presne tak ako sa zvítajú členovia rodín pri zvláštnych stretnutiach. V priebehu pol hodinky boli ubytovaní, aby v kľude mohli pri stoloch pokračovať v začatých rozhovoroch a ani sa nenazdali, že už sú súčasťou edukačného seminára. Veď aj stravovanie je pre zdravie es-em-kára veľmi dôležité. Nie je to len jedenie, či v rýchlosti času nahádzanie jedla do seba, ale má do byť to stolovanie, malá spoločenská udalosť. Má to byť príjemné prežitie dňa, ktoré navodí samé pozitíva. Aj to, čo je na tanieri, má byť v prospech, akousi alternatívnou medicínou es-em-kára. Ale ako to funguje - to sme sa dozvedeli až z prednášok.
 Tesne po štrnástej hodine nás v kongresovej miestnosti privítala prezidentka SZSM Jarmila Fajnorová. Popriala nám príjemný pobyt a najmä, aby nám pobyt na tomto seminári priniesol osoh.
 Prvým z prednášajúcim bol nám už dobre známy pán doktor Ján Grossmann. Jeho obľúbenou témou bola prednáška „ Ako zvládnuť stres u SM“. Počul som viac ráz pána doktora prednášať na túto tému, avšak vždy sa jednalo o pútavé rozprávanie, ktoré mi malo čo povedať. Bola to teoretická príprava na workshop, ktorý sa konal na druhý deň.
 Ďalšie dve prednášky sa týkali priamo SM- pán primár MUDr Peter Koleda predniesol „Význam zdravia mozgu pri ochorení SM“ a pani MUDr Jana Roháľová predniesla „Nové trendy v liečbe SM.“ Obaja boli z UVN v Ružomberku. Ich prednášky sa priamo dotýkali všetkých nás – chorých i ich rodinných príslušníkov. Bol podaný prehľad najnovšej liečby SM a bolo poukázané na možnosť vzájomného rozprávania lekára s pacientom, a naopak, a tak spoločne stanoviť optimálnu liečbu podľa požiadavok chorého, čo sa ostatnú dobu javí ako imperatívum. Netreba sa báť s lekárom rozprávať, povedať svoj názor, svoje pocity, svoje zistenia ako ochorenie vplýva na človeka.
 Prednáška MUDr Tomáša Frgoňa zo Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb z Banskej Bystrice s názvom „Srdcové zlyhanie“ bolo trocha z iného súdka. Časť našej SM populácie starne, má srdcovo-cievne ochorenia, ktorým sa v tieni základného ochorenia veľmi málo venujú, hoc srdcovo-cievne ochorenia a úmrtnosť na ne sa vyskytujú v rovnakom percente ako u ostatnej populácie. Pútavou a najmä zrpzumiteľnou formou poukázal na príznaky zlyhávania srdca, na varovné príznaky a možnosti, ako postupovať ak ich na sebe zbadáme.
 Nasledujúca prednáška pani Mgr Tatiany Lorencovej z rehabilitačného ústavu v Kladruboch „Na stres vlastnými silami“ predstavila novú metódu boja so stresom. Metóda „MBSR“ je na Slovensku novou metódou liečby, vo svete už zaznamenali úspechy a preto by bolo vhodné, aby si aj táto metóda liečby stavov rozpoloženia tela a duše našla svoje miesto v diapazone liečebných metód na Slovensku.
 Pani doktorka Zuzana Dean nám už nie je neznáma. Zoznámili sme sa s ňou v Piešťanoch na MARSE na jar tohto roka. Jej prednáška v Piešťanoch v marci zaujala pre nás novosťou témy, teraz v Ružomberku komplexnosťou názorov na Swankjovu a Jelinekovu diétu pri SM i s praktickými radami. Veľmi ma potešila informácia, že sa pracuje na jedálnom lístku či „kuchárke“ pre es-em-károv. Praktické rady potom rozviedla vo workšope na druhý deň.
 Záver prvého dňa – prednáškovej časti tohto edukačného seminára – uzavrela pani Alžbeta Lukovičová, prezidentka Občianskeho združenia Marfanov syndrom svojou prednáškou „Pacientska organizácia - podpora psychického i fyzického zdravia“. V tejto prednáške vyzdvihla dôležitosť spoločného stretávania sa chorých v kluboch, občianskych organizáciach. Tieto pomáhajú najmä orientovať sa chorým v spletitosti problémov jednotlivých ochorení a stavov, vyzdvihla vzájomnú pomoc a svojpomoc, poukázala na možnosti, ktoré ponúka občianske združenie jednotlivcovi i jeho rodine ale aj opačne, čo môže jedinec urobiť pre celok. Bola to prednáška, ktorá ma uistila, že aj SZSM má svoje miesto v živote každého es-em-kára. A že treba, aby každý z nás hľadal vo svojom okolí najmä novo diagnostikovaných pacientov a usmernili ich na miesta, kde sa im môže najbližší klub venovať.
 Druhý deň nášho stretnutia bol venovaný workshopom. Je to záhadné slovo, ktoré sa dá preložiť ako dielňa, výrobňa, prevádzka ale aj ako seminár či sympózium. Nech je akokoľvek, všetky preklady sa hodia na činnosť, ktorú sme robili. Boli rozdelené na tri dopoludňajšie a dve popoludňajšie skupiny. Pani Erika Kubešová a pán Mgr Michal Sedek viedli workshop s názvom „ Cvičenie náš priateľ“, pani Mgr Tatiana Lorencová zas „Na stres vlastnými silami“ a pani MUDr Zuzana Dean „Ako sa správne stravovať pri SM“. Popoludní to boli worshopy zamerané na „Ako zvládnuť stres u SM“ pána PhDr Jána Grossmanna a workshop pani PharmDr Marcely Balošákovej - „Jóga“. Všetky tieto workshopy boli prakticky zamerané, boli veľmi zaujímavé a priniesli veľa nového. A najmä, mohli sa klásť vedúcim workshopov otázky a vznikala diskusia, ktorá pri prednáškovej časti viazla. Bližší kontakt medzi vedúcim workshopu a účastníkmi sa javí ako veľké pozitívum a rysuje sa tak možnosť ďalšieho vzdelávania týmto smerom. Musím s radosťou konštatovať, že tieto workshopy mali veľký úspech. O tom svedčí i fakt, že bola dochvíľnosť pri otvorení workshopu a že na chodbách počas ich konania sme nikoho nestretli.
 Chcel by som sa poďakovať všetkým prednášajúcim a vedúcim workshopov za ich prácu na našom edukačnom seminári. Tiaž však je potrebné sa poďakovať aj účastníkom tohto stretnutia, samotným es-em-károm. Za ich vnímavosť a chcenie sa naučiť niečo nové. Za ich disciplinovanosť. Za ich aktívnu účasť na tomto stretnutí. Zvlášť by som chcel poďakovať organizátorom a najmä prezidentke SZSM, našej Jarke Fajnorovej. Bez nej, bez jej entuziazmu a nadšenia pre vec by sa takáto akcia neuskutočnila a náš edukačný seminár by nemal dušu.
 Poďakovanie patrí i zamestnancom Kultúrneho domu v Ružomberku, ktorí nám pripravili dôstojné priestory na uskutočnenie nášho seminára. A kuchárom za výborné jedlo.
 Z môjho hľadiska je vzdelávanie občana - pacienta a najmä es-em-kára a jeho rodiny za kľúčové pri liečbe SM. Veď medikamentózna liečba, ktorá sa nesprávne užíva, ignorovanie alternatívnej liečby ( z pohľadu chémie) a porušenie zásad adherencie vo všeobecnosti, je nielen neúčinná ale aj sú to „vyhodené peniaze“. Uvedomme si, že moderná biologická liečba našich cca 2500 es-em-károv v roku 2016 stála zdravotné poisťovne viac ako 43 miliónov Eur!!! Liečba primárne alebo sekundárne progresívnej formy SM a komplikácii z tohto plynúcich tiež nie je finančne zanedbateľná. Preto je potrebné, aby sme sa všetkými silami snažili i my! Aby sme boj s našou kamarátkou eSeM-kou vyhrávali. Pevne dúfam, že sa aj v budúcom roku tu v Ružomberku stretneme.
 P.S. Kultúrny dom Andreja Hlinku sídli v multifunkčnej budove v centre Ružomberka na ul. A. Bernoláka, vzdialeného od železničnej stanice asi 10 minút pohodlnej chôdze. Nachádzajú sa v nej exkluzívne priestory pre kultúrne i spoločenské podujatia - So svojimi priestormi patrí medzi najkrajšie multifunkčné objekty na Slovensku. Je centrom kultúrneho a spoločenského diania v Ružomberku a jeho okolí.   Výstavbu budovy iniciovali členovia Ružomberského Katolíckeho kruhu na čele s Msgr. A. Hlinkom a Dr. K. Mederlym. Projekt objektu vypracoval architekt J. Peško. Základný kameň budovy bol položený 19. júna 1927. Dokončenú stavbu posvätil a odovzdal do užívania 30. decembra 1928 spišský biskup Ján Vojtaššák. Na  stavbu daroval celý svoj majetok Otec národa Andrej Hlinka a finančne prispeli aj americkí Slováci.

 MUDr Branislav Brežný



streda 20. septembra 2017

BOLI SME: LETNÝ POBYT - PARALIA GRÉCKO

 

Letná rekondícia považskobystričanov 
 Už ani neviem, po koľký raz, aj v tomto roku sme sa rozhodli pre letnú rekondíciu v Grécku, v Paralii. Je to „naša“ destinácia, pretože sa nám tam páči a radi sa tam vraciame. I keď si myslíme, že sme všetko už tam videli a zažili, vždy sa nájde niečo, čo nás nanovo očarí. A tak nie divu, že klub pol roka dopredu žije v očakávaní – ako to všetko dopadne. A dopadlo to nad očakávanie dobre. Nuž…
 Autobus sme vzali útokom 29. augusta už o šiestej hodine ráno. Dôležité upozornenie je, že sa máme stretnúť najmenej štvrť hodinu pred odchodom autobusu. To preto, aby sme si zopakovali pravidlá hry na rekondícii, kto kde bude v autobuse sedieť a kto má akú pridelenú izbu. A to najdôležitejšie – skontrolovať, či máme všetko potrebné na cestu. Viem, že sme si to všetci doma kontrolovali, ale keď niekto zabudne taštičku s cestovnými dokladmi a peniazmi na stole v kuchyni – tak je to nepríjemné. A náš Emil to takto vykonal: prišiel s kufrom a taškou. Za chvíľu sa začal ošívať, rozbaľovať kufor i tašku. Ešte šťastie, že sme doprovody rodinárov nepustili domov. Skutočne to netrvalo ani desať minút a Emil bol aj s dokladmi naspäť. A to bola vyčerpaná všetka smola na celý pobyt.
 Cesta prebiehala veľmi dobre, autobus bol klimatizovaný a keď v Budapešti teplomer ukazoval 32 st. C, tak v autobuse sme mali príjemných 22 stupňov. Na hraniciach sme mali prakticky voľno, žiadne dlhšie státie a na Macedónsko - Gréckej hranici len nad nami mávli rukou. A o pol piatej ráno sme už boli pred našim hotelom El Greco v Paralii. Prakticky počas celej cesty Gréckom pršalo, ale nám to nevadilo. Už ráno o deviatej hrialo slnko a po daždi ani stopy. Rýchlo sme sa ubytovali a poniektorí boli i na pláži.
 Iba jeden deň počasie nebolo podľa nášho gusta. Povieval už jesenný vetrík, takže sme nemali horúco a voda bola tiež veľmi príjemná. Cez deň sme boli pri mori na pláži a večer sme zas v obchodoch.
 V centre Paralie je pravoslávny grécky chrám a večer, keď je všetko osvetlené žiarovkami a sviečkami vplýva na návštevníka akési fluidum pokoja a kľudu. Boli sme svedkami jednej svadby a jedného krstu, sledovali sme ich zvyky, obyčaje. Pri odchode z chrámu moja pani dostala, tak ako ostatní rodinní účastníci svadby, podarúnok. Sladkostičku v škatuľke a tá bola zabalená v kúsku priesvitnej látky. Zaujímavosťou bolo, že po obrade bol ohňostroj…..
 V čase, kedy sme tam boli, prebiehal 10. ročník Olypského hudobného a folklórneho festivalu. Videli sme na ódiu vystúpenia Grékov, Bulharov, Tyrolákov, Rumunov...
 Ceny tovarov v obchodoch aj v reštauráciách boli veľmi prijateľné, takže mnohí si vôbec nevarili. Konkurenciu malým samoobsluhám robil Lidl, gro výrobkov bol ako u nás, takže človek nemusel veľmi meniť chuť, ak nechcel.
 Mnohí si zakúpili výlet na Meteora – kláštory postavené na veľkých bralách, či do oblasti Olympu a mesta Dion- tento výlet bol spojený aj s kúpaním sa na inej pláži ako bola tá naša. V sobotu dopoludnia sme sa rozhodli navštíviť trhy v blízkom meste- Katerini. Bola to pastva na pre oči, množstvo ovocia, zeleniny, korenín, priemyselného tovaru, textílií, kvetov a priesad ( na druhú či tretiu úrodu?) zeleniny, neprehľadné množstvo rôzne nakladaných alebo aj plnených (paprika, ančovičky - sardely, mandle…) olív a nechýbal ani rybí trh – ten bol trochu stranou, v bočnej uličke. To kvôli zvláštnemu rybiemu odóru.
 V jeden podvečer sme sa vybrali spolu vláčikom na blízku Olymskú riviéru. Pohľad z vláčika na ulice a obchody plné ľudí, výhľad na pláže, na západ slnka nad horami… aj takéto akcie patria k spríjemneniu pobytu. A ani nevieme, ako ten čas rekondície pri mori ušiel. Cesta domov bola ako prebudenie z pekného sna. Púhych 17 st. C ráno a 24 st. C na obed v Považskej Bystrici ( prišli sme o 12.15 hod.) sa nám zdalo akosi málo. Veru, rýchlo som išiel prikúriť a uvariť teplú kávu. Aký to paradox- v priebehu dvadsaťštyri hodín taká zmena: v Grécku som na obed pil frapé – kávu s ľadom a doma horúcu zalievanú…. Aj to sú paradoxy našich rekondícií, pri ktorých si predlžujeme leto. A Maja povedala „Poďme sa vrátiť späť, tu je akosi chladno. A keď nie teraz, tak za rok….“
 Za priam rodinnú atmosféru v hoteli treba poďakovať pani Irini a pánovi Parimu, majiteľom hotela, ktorí sa nám prihovárali v slovenčine a dbali, aby nám nič nechýbalo. Tiež našim slniečkom bola delegátka cestovnej kancelárie slečna Deniska, ktorá sa o nás starala od rána do polnoci. Okrem iného, mala na starosti bar…
 Poďakovanie za finančný príspevok na našu rekondíciu patrí i Mestu Považská Bystrica, ktoré nám na tento rekondičný pobyt prispelo.
 MUDr Branislav Brežný  

u



   

štvrtok 20. júla 2017

BOLI SME: RYBACÍ DEŇ



Do tretice všetko dobré…… 

 Už po tretí raz sa členovia považskobystrického klubu stretli na rybníkoch v Považskej Teplej pri varení rybej polievky – halászlé…..Ráno sme si vypočuli správy o počasí- to, aby sme vedeli, čo si obliesť, prípadne, či zobrať so sebou parazól…… Hlásili pekne a teplo, bez búrok alebo iných poveternostných prekvapení. A tak sme sa vybrali na toto stretnutie plní očakávania. Veď tak ako guláš nechutí vždy rovnako, aj halászlé je vždy iné! 
 Už pred deviatom sme sa začali schádzať. Ako prví prišli Majka Chudá s manželom s Štefanom, kľúčiarom chatiek rybárskeho zväzu. Rýchlo sme rozbalili sedenie a začali pripravovať maškrty. Postupne sme sa schádzali a každý bol zapriahnutý do prípravných prác. Samozrejme, že popri tom sme sa rozprávali, veselo i vážne. A ani sme sa nenazdali a prvý chod pol za nami. Totiž pri práci najviac chutí a tak si každý natrel čerstvučký, mäkkučký a voňavučký chlebík domácou masťou a posypal cibuľkou podľa svojej chuti. Všetci sa zhodli, že ako úvod to bolo úžasné, doma takétomuto neholdujeme.
 Prekvapením tohto roka boli šaláty. Tie boli robené podľa pravidiel našich „ diétológov “ - Swanka a Jelineka ( recepty budú uverejnené v Nádeji ). Keďže tento deň bol venovaný rybám, ponúkol som dva druhy šalátov so surimi tyčinkami. Neviem odhadnúť množstvo, koľko sa toho minie, ale pri rozchode sa prítomní na ne vrhli a rozdelili si ich, lebo sa chceli touto pochúťkou doma pochváliť. 
 Halászlé bolo varené z troch druhov rýb – kapra, zubáča a pangasiusa . Kapor bol obalený v múke a vysmažený, neskôr vložený už do hotovej polievky aby sa prehrial. Pangasius sa pri varení rozpadol a zahustil polievku. Kúsky zubáča osviežili „zahryznutie“. Halászlé nesklamalo a bola to pochúťka.
 Vedeli sme, že bude aj skorý olovrant. Mávame grilovanú rybu. Tohoto roku padla voľba na makrely. Upiekli sme ich doma a na grile zohrievali. Tých 10 minút nad pahrebou s dymom úplne stačilo na prehriatie a navoňanie rýb. Neostala po tých piatich kilách ani šupina. A ešte sa aj prsty oblizovali….. 
 A propos, keď hovoríme o pečení. Každá dievčina sa pochválila svojim koláčikom. Teda na stoly sa dostali tie najfajnovejšie zákusky. Bol pri tom dodržaný pitný režim. Za náprstok vasoaktív-neho destilátu na začiatok – pokračovalo sa vo vínku, minerálnych vodách a džúsoch….. Každý podľa svojho priania. 
 Záverom môjho príspevku netreba zvlášť zdôrazniť, že to bol krásny deň plný zážitkov. Vydarilo sa pookriať telu i duši. Poďakovanie za to patrí všetkým zúčastneným a tí, čo neprišli, môžu ľutovať! Už teraz sa tešíme na ďalšie spoločné stretnutie. 
 MUDr Branislav Brežný