utorok 20. decembra 2016

MIKULÁŠSKY VEČIEROK 2016


Vianočné posedenie Klubu v Považskej Bystrici Už sa stalo tradíciou, že sa koncoročná schôdzka v našom klube nesie v duchu decembrových sviatočných dní. Keďže naše gazdinky majú plné ruky práce s prípravami na Vianoce, snažíme sa stretnúť vždy v prvej tretine mesiaca. Tento rok sme sa stretli 12. decembra. Po našich domovoch chodil Mikuláš už večer piateho decembra, tí menej poslušní si našli darček v topánke až ráno na druhý deň. Neviem ako sme poslúchali my v klube, ale na našu schôdzku prišiel Mikuláš tiež. Nebol sám – mal so sebou posilu. Anjelika a čertíka. Až keď sa k nám prihovorili, zistili sme že Mikulášom bol Ing. Janko Putera z klubu v Kysuckom N. Meste, anjelika stvárnila Anička Remencová a čertíka Helenka Bottková. Každý člen klubu dostal ako darček figúrky do betlehemu z včelieho vosku, ktoré nám urobil Janko Putera. Druhým, ale o to srdečnejším, darčekom dňa bola prítomnosť prezidentky SZSM Jarky Fajnorovej, ktorá nás obdarovala nielen svojou prítomnosťou, ale aj dobrými správami a plánmi zväzu na budúci rok. Naše dievčatá pripravili zákusky, mlsôtky a ako obvykle Milka Vašutová uvarila za zahriatie punč. Hlad sme zahnali vianočnou kapustnicou s klobáskou, hríbmi a ako bonusom – hrozienkami. Kapustnica je každoročným hitom. Žiaľ, recept na ňu nie je, každý rok má inú chuť. Aj vtom je jej čaro. Schôdzka miesto plánovaných dvoch hodín trvala temer tri hodiny. Rozchádzali sme sa s prianím príjemného prežitia Vianoc, šťaslivého prežitia Nového roku a v celom novom roku sme si priali predovšetkým zdravie a pokoj v duši. A to nielen nám prítomným ale všetkým esemkárom a ich rodinám, známym a dobrým dušiam, ktoré nám pomáhajú. MUDr Branislav Brežný            



piatok 30. septembra 2016

BOLI SME: 2. MEDZINÁRODNÝ KONGRES O SCLEROSIS MULTIPLEX



II. medzinárodný kongres Brno 17. - 18.9.2016 30.12.2016 10:31 Už po druhý raz sme dostali pozvánku na medzinárodný kongres Unie Roska ČR v Brne. Dlhšie sme sa tešili na stretnutia s priateľmi spoza západných hraníc, na nové prostredie a na prednášajúcich. Veď noviniek v diagnostike, liečbe, rehabilitácii či v sociálnych poznatkoch nie je stále dosť. Aj pohľad iných na tú istú problematiku môže byť rozličný. Veď máme aj porekadlo, že keď dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté….. Naša Jarka Fajnorová rozposlala pozvánky jednotlivým klubom a bolo na nás, ako sa do Brna dostaneme. Viacerí sme využili železničné spojenie, ktoré sa nám javí ako ideálne a to napriek tomu, že niektorí presadali dva i tri razy. Schádzali sme sa už v piatok, deň pred kongresom. Ubytovali sme sa v hoteli Slávia, čo je vlastne hotel v strede Brna. Po príchode sme mali voľný program, mohli sme sa poprechádzať po uličkách, parkoch, navštíviť starobylé chrámy, niečo zahryznúť, zájsť na pohár vínka či na pivo. Boli sme prekvapení, že boli na námestíčkach stánky s pivom, v ktorých nezriedka točili 5-6 rôznych druhov a značiek. Všade bolo plno najmä mladých ľudí. Videli sme, že mesto žije. To sme však netušili, že to bol predvečer pivného Októberfestu. Ráno, po výdatných raňajkách, sme sa z hotela presunuli do Univerzitného kampusu Masarykovej univerzity, do jeho veľkej auly. Tu nás čakal maratón prednášok, ktorý trval až do 17- tej hodiny. Na vorkšopoch sa predstavovali naše organizácie: Unie Roska aj SZSM. My sme mali propagačné materiály z abilympiády : fotografie napálené na diskoch, kalendáre pre rok 2017 s fotografiami z abilympiády, s víťazmi v jednotlivých súťažných kategóriách, časopis Nádej a rôzne drobnosti a tlačoviny, ktoré nám „ostali“ z rôznych akcií. Po otvorení kongresu povedal pár slov herec Radim Fiala, patrón projektu. Je zaujímavé, že známe osobnosti sa oduševňujú pre prácu pre tretí sektor. U nás je to zatiaľ „neprebádané územie“. Tiež sme si premietli príhovor zástupkyne Európskej platformy SM pani E.Kasilingram, ktorý hrial na duši. Vyjadrila presvedčenie, že zanedlho už budeme môcť SM-ke predchádzať, nielen jej priebeh ovplyvňovať. Nakoniec úvodu sme videli klip a vypočuli sme si naživo pieseň Romantik. Potom nám predstavili naše prezidentky jednotlivé zväzy. Musím povedať, že sa naša „šéfka“, Jarka Fajnorová, javí ako rodený profesionál. Predstavenie zväzu a práce zväzu zvládla bravúrne, s nóblesou jej vlastnou. 

Okrem toho zaznela aj „spoveď, či svedectvo“ jedného es-em-kára z ČR (Bronislav Bočko), ktorý nám opísal svoj priebeh ochorenia, liečbu a najmä popísal svoj zdravotný stav vo vzťahu k pracovnému zaradeniu – práci novinára. Trocha ma zarazilo, že napriek tomu, že vie veľa o SM, o jej priebehu, o úskaliach číhajúcich v budúcnosti, vynechal liečbu. Dôvodom je, že sa cíti dobre! A keďže sa dostal z postele na nohy, dúfa, že ak sa jeho zdravotný stav zhorší, znova mu lieky pomôžu a bude sa môsť venovať svojej práci a svojim hobby. Jeho prednes vyvolal búrlivú diskusiu, čo bolo veľkým prínosom. Bolo vidieť, že zaradenie takéhoto vystúpenia bolo správne a je to cesta aj do budúcnosti. Veď na osobnom príklade môžeme poukázať na chyby, omyly či na správny prístup k životu es-em- kára. Po obede zaznela prekrásna prednáška p. prof. Jana Mareša,PhD z Neurologickej kliniky LFUP v Olomouci. Bola podaná tak jednoducho a laicky (žiadne latinské či iné cudzojazyčné slová) , že mal možnosť pochopiť o čo ide i človek, ktorý nie je medicínsky vzdelaný. Nasledovala prednáška Ing.,Ing. Vladimíra Kleschtu z Inštitútu zdravého života Welko. Nevýhoda tejto prezentácie bola v tom, že množstvo faktov zahltilo naše mysle, neboli bližšie rozobrané problémy okolo stravovacích návykov, nebol nám ponúknutý recept na „zdravé jedlo“. Bol to veľký kontrast s predchádzajúcou prednáškou a vyvolal zákulisné debaty. Nebol dostatok času na bližšie otázky, na ujasnenie si niektorých nových poznatkov. Vo mne rezonuje , že v zásade nie je jasné, čo je to tzv. zdravá výživa. Každý z nás je indivíduum, ktoré vyžaduje individuálny prístup. Žiadna „maršrúta“! Ale o tom snáď v niektorých zdeleniach v budúcnosti. 

Popoludní sme si vypočuli prednášku p. RNDr P.Beňovského,PhD - Prezentácia platformy OMD (Overcoming Multiple Sclerosis), ktorá vznikla v Austrálii pred viac ako15 rokmi. Jej zakladateľ je prof. George Jelinek, lekár, ktorý bol dva krát navrhovaný na muža Austrálie. Bol to traumatológ (prvá nominácia za jeho prácu v úrazovej chirurgii) a po diagnostikovaní SM u jeho matky sa zaoberal výskumom prostredia, stravy a životných stereotypov u pacientov s SM ( druhá nominácia). Vydal o tom knihu, má sedem veľkých kapitol. Samozrejme, jedna z nich je otázka stravovania…. Veľmi zaujímavé názory, ktoré sa však nezhodujú s názormi našich diétológov. Teda diskusia najmä do budúcnosti! Odznel názor ( odpoveď na otázku smerovanú do pléna ), že je vhodné túto knihu preložiť a ponúknuť širokej, nielen laickej ale aj odbornej verejnosti. Ostatnou prednáškou pána Radovana Holuba bolo „Slovo o projekte Prekonaj sám seba a KnowHow clubu,z.s.“ Bolo to veľmi pekné počúvanie o obetavej práci ľudí, ktorí sa venujú pacientom s SM. Navštevujú ich, vytvárajú pre nich stretnutia a nútia ich - v dobrom slova zmysle - k aktivitám, ktoré dokazujú, že život s diagnózou nekončí a je sa na čo tešiť. Veď život ide ďalej! Po ukončení kongresu sme sa stretli na večeri v hoteli Slávia. Samozrejme, že sme mali na tanieri veci, ktoré odporovali prednáškam o zdravej výžive. Díval som sa na taniere a boli prázdne…. Po večeri bolo predstavovanie jednotlivých klubov. Dozvedeli sme sa o ich klubovej činnosti, o plánoch do budúcnosti. Hodne času sme sa venovali rekondičným aktivitám. Sú názorové rozdiely, čo má rekondícia obsahovať. V ČR je to vlastne cvičenie pod vedením školených cvičiteľov. Jednak na upevnenie naučeného a jednak na získanie nových rehabilitačných techník. Opekačky, alebo varenia gulášov, nie sú u priateľov v Čechách rozšírené. Na Slovensku máme dva prúdy v rekondíciách. Jeden, razený ministerstvami je ten, že rekondícia by mala byť na získanie nových zručností, na naučenia sa nového. Druhý prúd, členskej základne klubov, preferuje pasívnu rehabilitáciu v kúpeľných organizáciach. Na spoločné stretnutia tak ostáva menej času. Nie sme naučení aktívne cvičiť, akoby nás to len „oberalo o čas“. Treba si povedať aj to, že 5-6 dní v kúpeľoch, i keď je to cca 15 procedúr, je málo a na celkový zdravotný stav to nemá podstatnejší dopad, účinok. 
Okolo 22- hodine sme sa rozchádzali na izby. Mali sme „domácu úlohu“, ktorú nám dala Jarka Fajnorová. Mali sme porozmýšľať o aktivitách, ktoré by sa dali urobiť spoločne. Jednak padla otázka tretieho ročníka medzinárodného kongresu, kde a kedy. Návrh bol Brno a Luhačovice, kde je možné spojiť pobyt na kongrese s rekondíciou a areál je bezbariérový. Tiež padli návrhy na cezhraničnú spoluprácu medzi klubmi. Bolo by vhodné, aby sme sa neizolovali, ale nadväzovali nové kontakty a prezentovali naše výsledky a úspechy a naopak, učili sa od druhých, ako, čo a prečo to robia….Škoda, že sa kongresu nezúčastnili pozvaní priatelia z Poľska a Maďarska. Z objektívnych príčin sa im nepodarilo na toto stretnutie prísť. Bola by to akcia „Vé štvorky“ a to by znamenalo 250.000 zainteresovaných osôb. A plotici by si to nemohli nevšimnúť! Veď aké by to bolo pekné, keby na medzinárodné kongresy venované SM chodili ministri zdravotníctva alebo štáni tajomníci! Tiež odznela prednáška p. prof. Mareša, niesla sa v rovnakom duchu ako v sobotu. Mala však charakter interaktívnej spolupráce prednášajúceho s publikom, čo vnieslo do „suchej vedy“ život. Pán profesor bol príjemne prekvapený, koľko toho naši ľudia o SM vedia. Po skončení oficiálneho programu som mal tú česť s ním pár minút pobudnúť. Prekvapil ho aj veľký záujem Slovákov o toto podujatie, bolo nás tam do päťdesiat účastníkov, mnohí až od východných hraníc Slovenska. Poďakoval som sa mu za pekné prednášky a vyslovil prianie vypočuť si ho i na Slovensku na podobnom podujatí. Tesne pred obedom sme sa lúčili s priateľmi a z Brnom. Ostali v nás veľmi pekné spomienky na príjemné prežité chvíle. Boli jednoznačne prínosom a účastníci sa radi podelia o svoje poznatky s ostatnými členmi klubov. Chcel by som sa týmto poďakovať organizátorom za uskutočnenie tohto kongresu. Ťažko vyzdvihnúť jednotlivca, lebo všetci zúčastnení vrátane prednášajúcich odviedli kus práce, nechali tam kus seba. Obdivujem ich entuziazmus pre prácu s nami, ich vlohy na postihnutie reality, v ktorej sa nachádzame a promptnosť návrhov, ako novovzniknuté problémy riešiť. Teším sa na ďalšie stretnutia s Vami, priatelia. A nezabúdajme- Sursum corda ! 

 MUDr. Branislav Brežný 







štvrtok 15. septembra 2016

BOLI SME: PARALIA 2016 (GRÉCKO)



Paralia – miesto pohody, nádeje…..

 Plán práce klubu bol odsúhlasený ešte začiatkom roka. Jedným z bodov bola i klubová rodinná rekondícia v gréckej Paralii. Ani poriadne neviem, po koľký raz sa naši „klubisti“ rozhodli pre tento typ neskoroletnej dovolenky. Po hlasovaní vypukol temer ošiaľ, tak sa radovali… nebola to jednora-zová radosť, lebo na každej schôdzi klubu sa „odrátavalo“, koľko ešte chýba do onoho dňa „D“ !A ten deň bol stanovený na 29. augusta. Keď sme sa ráno po trištvrte na šesť zišli na parkovisku, mali sme viacerí kruhy pod očami. To preto, lebo sme cez noc dobre nespali, čo sme boli vzrušení ako malé deti. Veď „reisefieber“ je po-riadna potvora! Poniektorí mali i prehánky. Ale všetko dobre dopadlo, lebo ešte pred príchodom autobusu sa rozliala jedna fľaška „prevencie“. A tá nielenže zahnala nepríjemné pocity, ale dala aj chuť do cestovania. Vidina ďalšej fľaše bola lákavá…. Cesta ubiehala podľa plánu, zastávky na benzínových pumpách boli príjemné s možnosťou „voľnej zábavy“, času bolo dosť i na vypitie kávy, či neskoršieho obeda. Aj šoféri v autobuse ponú-kali kávu, čaj, vodu, pivo, džúsy….pitný režim bol zachovaný a samozrejme „ prevencia “ bola opa-kovane podávaná počas cesty. V autobuse bolo príjemných 22 st.C ale vonku zúrilo 35-36 st.C. Nepríjemné boli zastávky na maďarských a srbských hraniciach, kde sme museli výjsť z auto-busu a prejsť cez pasovú kontrolu, Srbi dávali pečiatky…. 

Nad ránom, po štvrtej hodine sme uiž boli pred hotelom. Východ slnka sme v pohode stihli, nad obzorom bolo až o 6.55 hod. Ako obyčajne, v hojnom počte sme sledovali tento neopakovateľný úkaz. Cestou z pláže sme sa zastavili na ranný teplý chlebík a začala „rekondícia snov“. Tí unavenejší sedeli pred hotelom a čakali na upratanie iz-by, tí kúpaniachtiví hneď utekali na pláž. Krásne teplé dni ubiehali až priveľmi rýchlo. Raňajky - pláž s kúpaním - večer do hotela. Niektorí sa išli naobedovať, veď pri vode vyhladne. Na zahnanie hladu sa nám veľmi osvedčilo ovocie, ktoré bolo na naše pomery až „nekresťansky“ lacné. Potraviny boli na úrovni našich cien, päť minút chôdze od hotela je obchodný dom Liedl, takže bolo si možno vybrať potraviny od domácich i európskych výrobcov….Gyros do ruky sa dal kúpiť za 2E, menu v reštaurácii za 5 E, veľmi solídne jedlo za 6-8 E. Takže hlavy sa nám točili len z „príjemného nič nerobenia“. 

 Večerné prechádzky po letovisku, návštevy obchodov, butikov, kupovanie darčekov… malo neopakovateľnú atmosféru. Miešali sa tu vône mora s vôňami jedál pripravovaných v reštauráciách či vôňami zo stánkov rýchleho občerstvenia, z obchodov s kožušinami i s ťažkými omamnými vô-ňami parfémov, mazadiel i mydiel z olivového oleja….. A ako by to bolo, keby nás neschladil dážď. Búrka prichádzala od mora, narazila na masív Olympu, odrazila sa späť. Ešte sme nezažili taký prudký lejak s vetrom ( pršalo temer horizontálne a vytrvalo) a hromy sústavne hučali viac ako 2 hodiny! Až neskôr sme sa dozvedeli, že v Thes-salonikách boli záplavy a obete na životoch…. Ako býva zvykom, cesta naspäť ubehla rýchlejšie ako cesta tam. Ostali nám krásne spomienky na príjemne prežité chvíle neskoroletnej rekondície v Paralii. Nejedno oko zvlhlo pri lúčení. A to, že nám Paralia prirástla k srdcu svedčí i výrok jednej našej členky – a za rok zas?!

 MUDr Branislav Brežný

PB novinky 6.12.€016






nedeľa 31. júla 2016

BOLI SME: RYBACÍ DEŇ



Ryby, ryby, rybičky…


    Minuloročné posedenie pri rybníkoch v Považskej Teplej vrylo nezmazateľnú stopu do chuťovej pamäti našich členov klubu. Už pri zostavovaní plánu práce klubu nástojili, aby bola zapracovaná víkendová rekondičná akcia s varením halászlé. 
    Tak ako vlani, i tohto roku sme ustálili termín na mesiac júl, konkrétne na 16-tého. Avšak búrkomvé počasie s dlhodobým pršaním nás odradilo od pobytu v prírode. Ešte šťastie, že za týždeň, 23. júla, bol voľný termín  a tak sme sa stretli  a boli hosťami v kráľovstve rybárskeho zväzu v Považskej Bystrici, na rybníkoch v Považskej Teplej.
    Deň bol ako vymaľovaný z katalógu cestovnej kancelárie. Nádherný slnečný deň s miernym vánkom a prijateľnou teplotou 28- 30 st.C nás sprevádzal počas celého pobytu.
    Pitný režim sme začali liečivou ohnivou vodou, citrusovým fernetom. Veď sa patrí ošetriť žalúdok a pripraviť ho na trávenie!  Hneď za ním nasledoval  veľký krajec čerstvého chleba s bravčovou masťou a cibuľou. Neviem, či som niekedy videl rýchlejšie miznúť „jedzu“ ako na tomto mieste. Boli to aj spomienky na detstvo, kedy nám mamy pripravovali takéto dobroty. Akosi sa takéto rýchle občerstvenie   stratilo z nášho jedálneho lístka. Dievčatá, čo doniesli zákusky, boli prekvapené, že ich výtvory nešli na odbyt.
      Medzitým som vysmažil kúsky kapríka. Boli osolené a obalené v múke.  Tieto  sa dávali do každého taniera a prelievali rybou  polievkou. Ako základ halászlé bola na výpeku z vysmážaného kapra upražená cibuľka, pridaná paprika a rajčiny, bobkový list, nové korenie, čierne korenie, mletá červená paprika. 
       Deň dopredu som v tlakovom hrnci rozvaril „biele ryby“ ( pleskáče, podustvy) a  asi po 10-tich minútach som rybky odstavil a vybral hlavné kosti ( chrbticu, rebrá). Následne som ich varil  ešte pol hodinu. Malé kostičky sa rozvalili a tak nám nehrozilo, že by sa kostička zapichla v hrdle.
        Keď bola zelenina uvarená, pridal som rozvarené rybky, čím sa polievka zahustila. Dochutil som ešte hovädzím bujónom. Kto chcel, mohol si pridať trocha štipľavej čili omáčky.
        Halászlé sme zajedali chlebíkom. Chutilo veľmi a boli sme takí plní, že grilovanie morskej šťuky sme museli odložiť na neskoršie popoludňajšie hodiny. 
         Po obede sme boli občerstvení nanukom, ktorí priniesli rodičia nášho Daniela a za ktoré patrí naše veľké ďakujem.
         Dojedali sme zákusky, dopíjali tekutiny, veď ryba musí plávať. Prežili sme krásny deň a je na čo spomínať. Rozchádzali sme sa až po 16- tej hodine a to preto, lebo bolo treba na vlaky ísť!    
        Chcem poďakovať všetkým účastníkom stretnutia ( bolo nás 26 členov klubu) nielen za účasť ale aj za aktívny prístup a spríjemnenie tejto „víkendovky“.  Osobitne by som chcel poďakovať Slovenskému rybárskemu zväzu v Považskej Bystrici a jeho hospodárovi pánovi Štefanovi Chudému, ktorí nám umožnili toto stretnutie na ich pôde.
 MUDr Branislav Brežný



nedeľa 10. júla 2016

BOLI SME: ABILYMPIÁDA 2016

















pondelok 20. júna 2016

BOLI SME: VÝLET V TRNAVE



V Trnave na káve. Uľ začiatkom roka sme si naplánovali výlet do Trnavy. Zvaľovali sme rôzne moľnosti a nako- niec zvíťazila osvedčená taktika. „Nalodiť - či navagónovať - sa“ na rýchlik a uľ sa to juchalo na juh! Ráno v Povaľskej Bystrici to vyzeralo na dáľď. Napriek tomu sme si povedali, ľe ideme a prinajhoršom počkáme na prvý spoj späť…… V Trnave nás čakalo príjemné teplé slnečné neskoré ráno. Po povinnej momentke pred stanicou sme sa pobrali na pešiu zónu. A bolo čo pozerať, veď pešia zóna so svojou architektúrou, kostolmi a vôbec celkovou atmosférou nás hneď očarila. Nemali sme mapu mesta, orientovali sme sa veľami kostolov. Ľiaľ, väčšina, do ktorých sme chceli ísť, bola zatvorená. Napriek tomu sa nám podarilo prehovoriť jedného kňaza, jezuitu, ktorý nás „vpašoval“ do jedného kostola a podal nám o ňom vý klad a oboznámil nás s víziou prestavby pútnického miesta- Turzovky. Osobitným záľitkom bola návšteva katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa. Táto prekrásna rannobaroková stavba z prvej tretiny sedemnásteho storočia. Priam skvostom je hlavný drevený oltá r z r. 1640. Jeho stĺpová architektúra je vysoká 20 m a široká temer 15 metrov. V chráme je mnoľ stvo plastík, reliéfov, obrazov, sôch… jednoducho, je sa na čo pozerať. Dá sa povedať, ľe z kaľdého kúta katedrály dýchajú dejiny. Zaujímavým poznatkom je i to, ľe v krypte okrem kňazov sú pochovaní i štyria členovia rodu Esterháziovcov, ktorí v r. 1652 padli pri Vozokanoch v boji proti Turkom…. Pred katedrálou je socha sv. otca Jána Pavla II., pred ktorou sme zavŕšili „ trnavský fotografický maratón“. Tieto fotografie nám budú pripomínať príjemné chvíle strávené v Trnave. Radi sa tam znova vrátime.
MUDr. Branislav Brežný



streda 1. júna 2016

BOLI SME: MS DAY V POVAŽSKEJ BYSTRICI

Ako sme prežili Deň slnečníc v Považskej Bystrici?




 Posledná streda v mesiaci máj je každoročne v kalendári celosvetových podujatí „rezervovaná“ pre pacientov so sklerózou multiplex. V tento deň si nielen pacienti s SM, ich rodinní príslušníci ale i zdravotníci pripomínajú toto neurologické ochorenie rôznymi aktivitami. V minulosti sme mali Krok s SM, kde sa pacienti trpiaci na SM zviditeľňovali na verejnosti rôznymi kultúrnymi podujatiami s bohatým programom. Jeho súčasťou bolo prejdenie rôzne dlhej vzdialenosti. Preto ten názov Krok s SM. Neskôr sme World MS Day koncipovali skôr ako oboznamovanie pacientov s SM a ich rodinných príslušníkov o potrebe včasnej diagnostiky a možnostiach novodobej liečby SM. Tieto akcie neboli v jeden deň, ale skôr boli rozložené na dlhší časový úsek. V samotný deň „oslava“ nášho dňa bola spojená so zbierkami. Ostatné roky vychádzame do ulíc a cielene oslovujeme a oboznamujeme o SM-ke najmä mladých ľudí. Rozdávame rôzne „propagačné materiály“, brožúrky o SM, pripíname im malú slnečnicu. Ak majú naši spoluobčania záujem, nadviažu s nami rozhovor. Zistili sme, že až 2/3 našich mladých spoluobčanov pri ich oslovení nám odvrkli, že nemajú čas, ponáhľajú sa alebo jednoducho nemajú záujem s nami komunikovať. Opakovane sa nám stalo, že vyjadrili údiv, prečo ich obťažujeme. Ich sa to nedotýka, ich to jednoducho nezaujíma.......a ak bude treba, tak si informácie nájdu na internete! Viacerí sa nás spýtali, či robíme zbierku. Keď sme im oznámili, že áno, že môžu prispieť ľubovoľnou sumou, mnohí zrýchlili krok a trielili od nás, akoby sme boli malomocní....Podarilo sa nám za 3 hodiny vyzbierať 150 Eur. Boli sme spokojní, lebo vlani sa nám podarilo vyzbierať 50 Eur. V popoludňajších hodinách sme mali v nemocničnej kaplnke obetovanú sv. omšu za pacientov s SM a ich rodinných príslušníkov. Vdp Mgr František Galvánek, náš nemocničný duchovný, vyzdvihol niekoľko momentov: potrebu solidarity zdravých s chorými, potrebu milosrdenstva v najširšom slova zmysle a to stále, nielen počas Roku milosrdenstva vyhláseného pápežom Františkom, a symboliku slávenia vigílie Božieho tela ( tohto roku pripadol sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, známeho pod názvom Božie telo, na štvrtok 26. mája). Vyjadril prianie, aby sa spoločenstvo vzalo do svojich modlitieb i pacientov s našim ochorením. Neviem, či sa nám podarilo týmito akciami zviditeľniť SZSM a klub v Považskej Bystrici. V Považskobystrických novinkách vyšiel článok o benefícii v Trnave a o SM, bola uverejnená i fotografia p. prof. Traubnera pri preberaní ocenenia. Snáď by bolo vhodné využiť možnosť oboznámenia širokej verejnosti o ocenených dobrovoľníkoch či o asistentoch vo vašich regiónoch. Záverom by som chcel poďakovať všetkým, ktorí sa zúčastnili počas dňa Deň slnečníc na Slovensku akejkoľvek propagácie SZSM a oboznamovali našich spoluobčanov o SM a živote v kluboch. Tiež sa skláňam pred všetkými dobrovoľníkmi či asistentmi, ktorí sa starajú o našich najťažšie postihnutých bez toho, aby očakávali akúkoľvek odmenu. Ani si neuvedomujeme, ale je to akt milosrdenstva. Je to akt odovzdávania sa druhým. Je to akt porozumenia, empatie, vcítenia sa do potrieb toho druhého. Je to akt, ktorým dávam najavo, že utrpenie druhého mi nie je ľahostajné. Hreje ma pri srdci, že ešte na Slovensku takíto ľudia existujú. Z celého srdca Vám ďakujem.
 MUDr Branaislav Brežný


PB novinky 7.(.3016



nedeľa 15. mája 2016

BOLI SME: SLNEČNICA VĎAKY

Videospráva z Mestskej televízie Trnava   TU




nedeľa 1. mája 2016

BPI SME: JARNÁ REKONDÍCIA V LIPTOVSKOM JÁNE



Pri pláne činnosti na jarné obdobie tohto roku sme zistili, že toho času nie je akosi navyše. Že je potrebné stanoviť termíny jednotlivých klubových rekondičných aktivít v krátkom časovom úseku. Trochu nám zamiešala karty Veľká noc a očakávanie aktivít zväzu v apríli a máji. Tiež obsadenie penziónu Horec v Liptovskom Jáne v máji zhodou okolností zariadili, že sme v jeden týždeň absolvovali až dva pobyty.

V nedeľu 24. apríla sme v popoludňajších hodinách zaútočili na penzión Horec. Nebolo nás síce veľa počtom, ale Horec bol nás plný. Tentoraz nás bolo sedem. Obsadili sme jeden stôl a napĺňanie krásneho hriechu „obžerstvo“ sa mohlo začať. Dá sa povedať, že minimálne 4 hodiny z „pracov- ného“ dňa sme presedeli v jedálni. Už i z tohto sa dá dovtípiť, že kuchyňa je tu na veľmi vysokej úrovni. Dokonca nášmu Danielovi vychádzali v ústrety a varili pre neho špeciálnu diétu.

Počasie bolo síce ako na hojdačke, ale nás to neodradilo od vychádzkových aktivít, či návštev rehabilitačného centra a wellnes centra v hoteli Alexandra. Nemohli sme obísť ani našu Kaďu (prameň v dedine) či Prasátkovo ( prírodné bazény pri penzióne Horec) naplnené termálnou minerálnou vodou. Tí, ktorí ešte vládali, zašli do Sorea hotela Máj do veľkého bazéna (rovnaká voda ako v Prasátkove). Pri skončení pobytu som sa díval, či mi nenarástli plávacie blany medzi prstami. Pobyt končil vo štvrtok 28. apríla.

Tu a na tomto mieste by som sa chcel poďakovať všetkým zamestnancom penzióna Horec, hotelov Avena a Alexandra za ich prístup k svojim hosťom. Máme pocit, že sme vítaní hostia a snažia sa nám spríjemniť každú chvíľu. Druhý rekondičný pobyt, ktorý som avizoval, sa konal 30. apríla vo wellnes centre v Považskej Bystrici. Tu sa zúčastnilo jednodňovej rekondície 16 našich členov. Najskôr sme sa naložili do teplej vody v bazéne s možnosťou protiprúdového plávania a do vírivky mali sme možnosť tieto vodné procedúry striedať s troma rôznymi saunami ( klasickou, bylinkovou a infra saunou). ani sme sa nenazdali a vyhradené dve hodiny pobytu v teplej vode boli preč. Premiestnili sme sa na poschodie, kde je Swim club. Tu sme podávali ako občerstvenie guláš, mohli sme si objednať nápoje a zahasiť smäd.

Obe jarné rekondície, i keď nahustené, splnili svoj cieľ. Stretli sme sa, porozprávali sa, okúsili zo života „normálnych “ ľudí. A tešíme sa na ďalšie stretnutia, na nové zážitky a krásne chvile.

MUDr Branislav Brežný





piatok 1. apríla 2016

HELA BOLA: SVETOVÁ ABILYMPIÁDA

Helenka Bottková bola na 9. celosvetovej abilympiáde v Bordeaux (Francúzsko).

Súťaž sa konala 25. - 26. marca 2016 a Slovensko zastupovalo 11 súťažiacich.




PB novinky 27. mája 2016



pondelok 14. marca 2016

Čo možno (ne)viete o diagnoźe sclerosis multiplex





Brožúru si môžete pozrieť TU

štvrtok 10. marca 2016

Boli sme na MARSe 2016

MARS bol aj v tomto roku

MARS bol aj v tomto roku Tí menej zasvätení majú z názvu článku mierne bolenie hlavy. Nejedná sa nič v spojitosti s planétou slnečnej sústavy, i keď po prvom prečítaní nadpisu by sa to dalo očakávať... Jednoducho je to skratka Maratón s Roztrúsenou Sklerózou. 

Dňa 5. marca sme sa stretli v skorých popoludňajších hodinách v Piešťanoch, vo Fitness SiTy centre na Dopravnej ulici. Tak ako aj v minulom roku, i teraz, cieľom nášho stretnutia bolo cvičenie pre zdravie. Poukázať na potrebu pohybu pri našom ochorení. Tiež ukázať, ako možno cvičiť aj doma, bez nutnosti zakúpenia nákladných rehabilitačných mašín. Po úvodnom privítaní prezidentkou SZSM pani Jarkou Fajnorovou, odzneli úvodné prednášky o potrebe cvičenia a pohybu pre zdravie esemkára, o zdravej výžive a v neposlednom rade odznelo úvodné slovo našich cvičiteľov. Tí nám neskôr pri cvičení v skupinách predstavili cvičenia podľa pána Pilatesa a SM cvičenia. O týchto druhoch rehabilitácie sme síce počuli, ale videli a mohli sme si ich vyskúšať práve tu v Piešťanoch. Okrem toho sme mohli cvičiť na trampolínach, trénovať chôdzu na pohyblivom páse, cvičiť s činkami či inou záťažou v rukách, cvičiť rovnováhu v stoji či v sede na nafukovacom balóne. Veď Fitness SiTy je na rozlohe 675 m2 a ponúka široké športové vyžitie naozaj pre každého bez ohľadu na vek, skúsenosti či ochorenie. 

Znova sme sa mohli presvedčiť, že je dôležitý individuálny prístup cvičiteľa k cvičencovi. Že skupinové cvičenia sú najmä pre tých, čo zvládli základnú cvičebno-rehabilitačnú zostavu. A to platí nielen pre fitness centrá, ale aj pre rehabilitačné oddelenia polikliník či kúpeľných domov. Počas cvičenia sme sa spojili telemostom ( skype) s priateľmi z ČR, kde rôzne kluby SM tiež cvičili svoj maratón. Žiaľ, nepodarilo sa nám spojiť zvukom a predniesť svoju zdravicu, tak sme si aspoň zamávali. Mali sme príjemný pocit, že nie sme pri tomto maratóne osamotení, veď spolupatričnosť esemkárov povznáša. Okrem pohybových aktivít sme si vypočuli niekoľko skladieb pána Nečesala z Dubnice n/Váhom, ktorý nám predstavil hudobný nástroj – dobro. Je to hypersonická gitara, ktorú vynašli a a neskôr v USA aj vyrábali bratia Dopyerovci ( skratka Dopyera Brothers : DoBro ). Pán Nečesal nám zahral a zaspieval niekoľko vlastných humorne ladených skladieb, zameraných na zdravie človeka. Spríjemnil nám tak pobyt vo „fitku“. Okrem cvičenia nám na úžitok padla i káva, oškvarkové pagáče a možnosť nenútenej konverzácie. 

Prvá tohtoročná zväzová akcia sa podarila na jednotku. Ak porovnávam vlaňajší prvý ročník s týmto tohoročným, musím konštatovať, že bol na podstatne vyššej úrovni. Najmä vysoko bol hodnotený prínos cvičiteľov, ktorí sa nám venovali pri cvičení, odpovedali na naše otázky a radili nám, ako pri cvičení pokračovať. Z Považskej Bystrice nás bolo desať, najstaršia členka klubu mala 82 rokov. Všetkým sa veľmi páčilo a prosia, či by aj na budúci brok sa táto akcia nemohla uskutočniť. A ak sa maratón uskutoční aj budúci rok, srdečne Vás všetkých naň pozývajú. Stoji to zato!
MUDr Branislav Brežný

Viac info

MaRS: V Piešťanoch cvičili vedľa seba chorí a zdraví

V Piešťanoch podporili chorých cvičením












Vic info

MaRS: V Piešťanoch cvičili vedľa seba chorí a zdraví





streda 27. januára 2016

TLAČIVÁ NA 2% z DANÍ

Ak chcete venovať 2% z daní pre organizáciu Slovenský zväz sclerosis multiplex Považská Bystrica Klub SM pri SZSM, budete potrebovať nasledovné formuláre