I
Halászlé na Považí?
A prečo nie! Klub v Považskej Bystrici hľadal nové možnosti stretnutia sa v prírode. Stretávanie sa medzi štyrmi múrmi v miestnosti a podávanie gulášu akoby zovšednelo. Dali sme hlavy dokopy a spojili sme príjemné s užitočným.
Už začiatkom roka sme si vysnívali stretnutie klubu počas prázdnin. Doteraz sme totiž letné mesiace využili na príjemné klubové nič nerobenie, venovali sme sa rodinám.... Mnohým však chýbali priatelia z klubu. Veď prvé stretnutie klubu po prázdninách je až posledný pondelok v septembri, čo je trojmesačná pauza. A tak prišiel vytúžený 20. júl., deň plný očakávania čo prinesie.
Počasie sme si tiež objednali. Chceli sme pekne a teplo, čo nám aj vyšlo. Slniečko pekne svietilo a vyhrialo deň na 35 °C. Pofukoval vetríček a tak sedenie v chládku pod stromom pri rybníkoch v Považskej Teplej sa stalo veľmi príjemným. Žiaľ, viacerí z nás netolerujú letné horúčavy a báli sa, takže neprišli. Bolo nás trinásť.
Varenie halászlé v našej oblasti nie je bežné a tak mnohí boli plní očakávania, veď takéto jedlo ešte neochutnali, len o ňom čo-to počuli. Boli zvedaví nielen kvôli konečnej chuti ale aj na pracovný postup jeho varenia. neď zrána sme očistili a nakrájali zeleninu, ktorú sme dali do hrnca, neskôr pridali naporciovaného kapra. Dochutili koreninami a ešte „za horúca“ sa táto rybia polievka podávala s čerstvým chlebíkom. Počiatočná nedôvera vystriedala nadšenie až hodovanie – kým neostal prázdny hrniec.
Keďže sme mali plné brušká, tak sa grilovanie morských rýb posunulo o hodinku. Mäsko bolo mäkkučké, šťavnaté a rozpadalo sa už pri kladení do úst. Na dokreslenie chuti sa podávali dva druhy letných zeleninových šalátov. Jednoducho – „nebíčko v papuľke“. Toto hodovanie sme zavŕšili podávaním zmrzliny, ktorú nám priniesli rodičia Daniela Kimličku.
Plní dojmov z krásneho prežitia júlovej soboty sme sa o 17-tej hodine rozchádzali domov. Veľké ďakujeme patrí i organizátorom tohto stretnutia – Majke Chudej a jej manželovi Štefanovi, hospodárovi rybárskeho zväzu, ktorý mám zabezpečil „miesto činu“.
MUDr. Branislav Brežný
