V rybárskom dome a bez rýb!

Je to vôbec možné? Rybári, rybársky dom a po rybách ani vidu ani slychu. Nuž áno. Presvedči li sa o tom v stredu 19. augusta v Považskej Bystrici.

    Ostatné roky sme v lete strávili krásne chvíle na rybníkoch v Považskej Teplej, kde nás prichýlila miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu. Menu obsahovalo jedlá z rýb. Hlavným chodom bolo halászlé. 

    Korona kríza nám skrížila plány. Nepodarilo sa nám stretnúť aj pre výkyvy počasia a aj sme sa báli. Veď sme riziková skupina. Napriek tomu sme sa rozhodli prestretnutie klubu a to v neštandardný deň v týždni - v stredu. Voľba hlavného jedla padla na varenie gulášu. Pre nás je to, najmä na prípravu, najjednoduchšie jedlo. A tak Majka Chudá s manželom od rána nachystali kotlík a postupne do neho kládli všetky ingrediencie. Pod pokrývkou to bublalo a vône sa šírili navôkol. Rybársky dom je priamo v meste, má v záhrade prekrytú besiedku, kde sa toto dielo odohrávalo. A náhodným chodcom krútilo nosy, lapali vône, hádali odkiaľ prichádzajú. Aj naši členovia klubu priťahovaní vôňou sa postupne pridávali ku kuchtíkom. Každý niečo priniesol, stôl bol plný všakovakých dobrôt. "Slovenský hamburger" - chlebík so šmalcom a cibuľkou -  nemohol chýbať. Nechýbali ani koláčiky, slané i sladké, a tiež syry, vínečko. Pre vodičov tu bol radler a minerálna voda. 

    Hlavým "ťahúňom" stretnutia neboli dobroty na stole, ale duch nášho klubu. Rozhovory na rôzne témy nemali konca. Tie pokračovali aj po tom, čo sa zjedla posledná lyžica gulášu  z muflonieho mäsa a posledné kúsky zákuskov. Rozchádzali sme sa po 18- tej hodine.

    Veľká vďaka za tento krásny deň patrí manželom Chudým, ktorí nielen organizačne, ale najmä svojou prítomnosťou vytvorili rodinnú atmosféru nášho stretnutia. 

                                                                             MUDr Branislav Brežný

Na samote pod Čertovom

Tam, kde sa čerti ženili, sa nachádza Čertov. Je na severe púchovského okresu, v Javorníkoch, na pomedzí republík. Tam sa z Púchova, z paneláku, presťahoval Mirko Maslák. Medzi hory. Tam nachádza svoj kľud a, ako hovorí, aj náplň života. Veď medzi štyrmi stenami v byte, pri zapnutom televízore a nemožnosti čosi zmajstrovať - by si pripadal ako v árešte. Na čerstvom vzduchu, v záhradke, pri úprave domčeka aj čas rýchlejšie prejde a je aj užitočný. Už mu nestačia sily na dlhšie prechádzky lesom a na rybačku. Aj do Bystrice, do klubu, je to ďaleko, autobusy už nechodia tak často.... A tak sme sa rozhodli, že ho v jeho "kráľovstve" navštívime a urobíme výjazdové klubové stretnutie. Veď je potrebné podeliť sa o radosti i starosti aj bežného života.

   Ten deň nastal 10. septembra. Čakali sme na pekné počasie. "Aladin" ukázal, že vo štvrtok má byť pekne a teplo. Zrána bola síce hmla, ale ukázalo sa slnko, ktoré hrialo a teplomer ukázal  25 st.C. Po obede mraky slniečko zakryli, báli sme sa dažďa, veď medzi horami to nie je príjemné. Nakoniec nás predpoveď počasia nesklamala. Bolo príjemných 21 st.C a mráčiky na oblohe dokresľovali príjemnú atmosféru. 

    Mirko pripravil v záhrade sedenie a oheň na opekačku. Dievčatá popri štebotaní pripravovali ražniči a ražne sa nad ohňom len tak mihali. Kým sa dobroty opiekli, počastovali sme sa burčiakom. Silnejšie nátury aj bylinkovou Becherovkou na lepšie trávenie. Pre istotu bol poruke aj Pankreolan. Na stole sa ocitla  "krúpna baba" Majky Krajnej, tá zmizla v našich žalúdkoch ako prvá. Anička Remencová priniesla sladké zákusky a aj nich sa len tak zaprášilo. Tí, ktorým "nešlo" sladké, mali možnosť pochutnať z troch kozích syrov.  Samozrejme, ražniči našich dievčat malo úspech. Veď doma sa nedá takáto dobrota pripraviť a aj vôňa dymu dáva tomuto všetkému neopakovateľnú atmosféru.

    Keďže sme viacerí neboli na abilympiáde, debata sa točila okolo nej. Veď je to nielen prezentácia jednotlivcov ale aj klubov a my sme hrdí, že náš klub a naše členky zas bodovali. Hodnotili túto abilympiádu ako komornú a rodinnú. A tešia sa na budúci rok, lebo si nevedia bez takéhoto stretnutia predstaviť život vo zväze. Veď priateľstvá vzniknuté na týchto stretnutiach pretrvávajú roky. A stretnúť sa s priateľmi vždy poteší.

    Od Mirka sme sa odobrali po pol siedmej, keď už padla rosa a kraj sa začínal ukladať k spánku. Cestou domov sme sa zastavili na púchovskom cintoríne, kde sme venovali chvíľku spomienok na našu Majku Maslákovú, ktorá nás opustila 22.11.2012 počas rekondičného pobytu v Turčianskych Tepliciach. 

    Dúfam, že sa u Mirka ešte opakovane stretneme. Spája nás veľa pekných spomienok na prežité a v tomto duchu dúfam v nové zážitky.

                                                                       MUDr Branislav Brežný