Čas. Z každej strany počujem - nemám čas. Neviem čo sa stalo, ale akoby nik nemal čas. Na nič a pre koho. Viem, že sa s problematikou ako využiť čas, nemôže vyhovieť všetkým. Okrem seba samých máme aj svoje rodiny, priateľov, záväzky. A tak sa vysnívané stretnutie klubu posúva z týždňa na týždeň. Lebo nemáme čas. Je tu preto zápas medzi chcením, alebo ak chcete snením, a medzi nájdením času na realizáciu našich predstáv.
Koniec fašiangových zábav je dávno za nami a zbierka na činnosť klubu pred nami. Tak nás napadla myšlienka ( z núdze - cnosť ) spojiť výrobu fašiangových dobrôt s tvorivými dielňami. Veď aj výroba dobrôt pre naše "chlpaté" jazýčky sú vlastne tvorivé dielne, tak ako výroba sovičiek. Nuž ale poďme na to od začiatku.
Plán práce klubu predpokladal, že sa zídeme koncom fašiangu na stretnutí klubu a budeme spolu vytvárať tradičné vysmážané zákusky. Do oka nám padli fánky, ktoré tiež niekde nazývajú aj Božie milosti, či grapne alebo krapne, a samozrejme šišky, niekde ich nazývajú aj pampúšiky. Nuž, nechajme to na lingvistov, nech rozhodnú čo je správny názov. Našim jazýčkom je to fuk. Lenže akoby to bolo bez obeda. A tu padol pohľad na pôstne jedlo, ktoré je charakteristické pre jar a zvlášť pre zelený štvrtok, na špenát.
Stretli sme sa v sobotu 6. apríla o desiatej hodine v rybárskom dome. Jožka priniesla už hotové fánky, bola ich celá tácka. Ešte sme sa ani neusalašili a už polovina z nich bola preč. Daniel priniesol koláčiky z lístkového cesta, Danka zas vytiahla výborné rezy.
Majka s Danou pomaly vyťahovali z tašiek pracovné pomôcky a nastrihané"polotovary". Boli to vrecúška v tvare trojuholníka, kruhy aj očká, nite a ihly, nechýbali ani nožnice. Zručné ruky našich členiek začali kmitať a vytvárali čosi, čo po naplnení molitanovou výplňou vytvorilo postavičku v tvare sovy.
Medzitým druhá časť našich členov sa venovala tvoreniu jedla. Pripravili sa fánky podľa iného receptu a súťažilo sa, ktoré sú chutnejšie. Nebolo víťaza, lebo sa všetky zjedli. Ešte aj prsty sa olizovali. Ešte boli mokré a už sa robilo cesto na šišky. Ich vôňa pri vysmážaní plnila naše ústa slinami. A aby sa lepšie šmýkali dolu krkom, na každú sa mohla pridať pena z bielkov s marhuľovým džemom.
Špenát, vajcia na tvrdo a zemiačiky sa priniesli uvarené. Danielova mamička priniesla ešte zemiakové pagáčiky na zajedanie špenátu. Ak by ste si mysleli, že to nezvládneme, máte smolu. Mýlili by ste sa. Aj dupľu si kde - kto vypýtal.
Bol to veľmi pekne spoločne prežitý sobotný čas. Bol čas aj na porozprávanie sa, aj na maškrtenie, aj na výrobu sovičiek. Mali sme aj čas porozprávať sa s vedúcou oddielu skautiek v Považskej Bystrici, ktorá sa nazýva "Sovičky". Bola na výzvedy, ako sa sovičky robia. Plná nadšenia si odnášala sovičku aj s návodom, ako sa tieto pekné a hravé postavičky šijú. Myslím, že by bolo dobré sa s nimi skamarátiť a chodiť aj na spoločné výlety. Budúcnosť ukáže.
Naše zručné devy vytvorili devätnásť sovičiek. Na čo budú slúžiť? Nuž, budeme mať zbierku. Budú ako dar našim sponzorom za dobrovoľný príspevok, minimálne vo výške 3 Eur. Sovička tak bude symbolicky bdieť nad ich zdravím aj v noci, bude im pripomínať múdrosť, ktorou prispeli na činnosť nášho klubu.
Chcem poďakovať všetkým šestnástim členom klubu, ktorí sa tohto spoločného stretnutia zúčastnili. Verím, že to nebol stratený čas. Že sme si z tohto stretnutia niečo pekné odniesli. A naučili sme sa niečo nové. Nielen ušiť sovičku ale aj to, že to vôbec dokážeme a že sa to dá! Len sa nepodceňovať. Veď spolu môžeme splniť svoje sny skôr, ako keď je na ne človek sám.
Pri odchode sa baby dohadovali na ďalších tvorivých dielňach. Chceli by skúsiť servítkovú metódu. To je fajn, že sa kujú nové plány, že sa objavujú nové obzory práce v klube. Držím nám všetkým palce, aby sa to vydarilo tak, ako si to predstavujeme.
MUDr Branislav Brežný
