streda 30. septembra 2020

V rybárskom dome a bez rýb!



Je to vôbec možné? Rybári, rybársky dom a po rybách ani vidu ani slychu. Nuž áno. Presvedči li sa o tom v stredu 19. augusta v Považskej Bystrici.
    Ostatné roky sme v lete strávili krásne chvíle na rybníkoch v Považskej Teplej, kde nás prichýlila miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu. Menu obsahovalo jedlá z rýb. Hlavným chodom bolo halászlé. 
    Korona kríza nám skrížila plány. Nepodarilo sa nám stretnúť aj pre výkyvy počasia a aj sme sa báli. Veď sme riziková skupina. Napriek tomu sme sa rozhodli prestretnutie klubu a to v neštandardný deň v týždni - v stredu. Voľba hlavného jedla padla na varenie gulášu. Pre nás je to, najmä na prípravu, najjednoduchšie jedlo. A tak Majka Chudá s manželom od rána nachystali kotlík a postupne do neho kládli všetky ingrediencie. Pod pokrývkou to bublalo a vône sa šírili navôkol. Rybársky dom je priamo v meste, má v záhrade prekrytú besiedku, kde sa toto dielo odohrávalo. A náhodným chodcom krútilo nosy, lapali vône, hádali odkiaľ prichádzajú. Aj naši členovia klubu priťahovaní vôňou sa postupne pridávali ku kuchtíkom. Každý niečo priniesol, stôl bol plný všakovakých dobrôt. "Slovenský hamburger" - chlebík so šmalcom a cibuľkou -  nemohol chýbať. Nechýbali ani koláčiky, slané i sladké, a tiež syry, vínečko. Pre vodičov tu bol radler a minerálna voda. 
    Hlavým "ťahúňom" stretnutia neboli dobroty na stole, ale duch nášho klubu. Rozhovory na rôzne témy nemali konca. Tie pokračovali aj po tom, čo sa zjedla posledná lyžica gulášu  z muflonieho mäsa a posledné kúsky zákuskov. Rozchádzali sme sa po 18- tej hodine.
    Veľká vďaka za tento krásny deň patrí manželom Chudým, ktorí nielen organizačne, ale najmä svojou prítomnosťou vytvorili rodinnú atmosféru nášho stretnutia. 
                                                                             MUDr Branislav Brežný



utorok 1. septembra 2020

Na samote pod Čertovom


Tam, kde sa čerti ženili, sa nachádza Čertov. Je na severe púchovského okresu, v Javorníkoch, na pomedzí republík. Tam sa z Púchova, z paneláku, presťahoval Mirko Maslák. Medzi hory. Tam nachádza svoj kľud a, ako hovorí, aj náplň života. Veď medzi štyrmi stenami v byte, pri zapnutom televízore a nemožnosti čosi zmajstrovať - by si pripadal ako v árešte. Na čerstvom vzduchu, v záhradke, pri úprave domčeka aj čas rýchlejšie prejde a je aj užitočný. Už mu nestačia sily na dlhšie prechádzky lesom a na rybačku. Aj do Bystrice, do klubu, je to ďaleko, autobusy už nechodia tak často.... A tak sme sa rozhodli, že ho v jeho "kráľovstve" navštívime a urobíme výjazdové klubové stretnutie. Veď je potrebné podeliť sa o radosti i starosti aj bežného života.

   Ten deň nastal 10. septembra. Čakali sme na pekné počasie. "Aladin" ukázal, že vo štvrtok má byť pekne a teplo. Zrána bola síce hmla, ale ukázalo sa slnko, ktoré hrialo a teplomer ukázal  25 st.C. Po obede mraky slniečko zakryli, báli sme sa dažďa, veď medzi horami to nie je príjemné. Nakoniec nás predpoveď počasia nesklamala. Bolo príjemných 21 st.C a mráčiky na oblohe dokresľovali príjemnú atmosféru. 

    Mirko pripravil v záhrade sedenie a oheň na opekačku. Dievčatá popri štebotaní pripravovali ražniči a ražne sa nad ohňom len tak mihali. Kým sa dobroty opiekli, počastovali sme sa burčiakom. Silnejšie nátury aj bylinkovou Becherovkou na lepšie trávenie. Pre istotu bol poruke aj Pankreolan. Na stole sa ocitla  "krúpna baba" Majky Krajnej, tá zmizla v našich žalúdkoch ako prvá. Anička Remencová priniesla sladké zákusky a aj nich sa len tak zaprášilo. Tí, ktorým "nešlo" sladké, mali možnosť pochutnať z troch kozích syrov.  Samozrejme, ražniči našich dievčat malo úspech. Veď doma sa nedá takáto dobrota pripraviť a aj vôňa dymu dáva tomuto všetkému neopakovateľnú atmosféru.

    Keďže sme viacerí neboli na abilympiáde, debata sa točila okolo nej. Veď je to nielen prezentácia jednotlivcov ale aj klubov a my sme hrdí, že náš klub a naše členky zas bodovali. Hodnotili túto abilympiádu ako komornú a rodinnú. A tešia sa na budúci rok, lebo si nevedia bez takéhoto stretnutia predstaviť život vo zväze. Veď priateľstvá vzniknuté na týchto stretnutiach pretrvávajú roky. A stretnúť sa s priateľmi vždy poteší.

    Od Mirka sme sa odobrali po pol siedmej, keď už padla rosa a kraj sa začínal ukladať k spánku. Cestou domov sme sa zastavili na púchovskom cintoríne, kde sme venovali chvíľku spomienok na našu Majku Maslákovú, ktorá nás opustila 22.11.2012 počas rekondičného pobytu v Turčianskych Tepliciach. 

    Dúfam, že sa u Mirka ešte opakovane stretneme. Spája nás veľa pekných spomienok na prežité a v tomto duchu dúfam v nové zážitky.

                                                                       MUDr Branislav Brežný


štvrtok 12. marca 2020

MARS v Považskej Bystrici




     Stalo sa už tradíciou, že sa stretávame na cvičebnom maratóne (MARS) a pridávame sa tak k mase cvičencov z klubov SZSM. Stretli sme sa 6. marca a naše cvičenie trvalo necelé dve hodiny.    

    Každoročne nás prichýlia priatelia CASD vo svojich priestoroch. V klubovni sme si porozprávali  o potrebe každodenného precvičovania svojho tela, o potrebe byť aktívnym v každom ročnom období, najmä však na jar. Do reči prišla i jarná únava so zníženým prijímom vitamínov a tiež problematika vírusových ochorení, ktoré nás každoročne trápia najmä v tomto období. Ohýbali sme koronavírus z každej strany. Dokonca sme si vypočuli i pár vtipov na jeho účet, tie boli akoby z čiernej kroniky.

   Odmenou za cvičenie bol nielen príjemný pocit súdržností členov SZSM, ale aj medajla za účasť - fidorka. I keď nás bolo tohto roku šesť  ( z rôznych príčin ), považujeme  účasť na cvičení za uspokojivú. Vďaka za organizovanie tejto akcie klubu patrí pani Eliške Bielikovej a Mgr. Danielovi Kimličkovi.                                                                                          

                                                                                        MUDr Branislav Brežný



utorok 10. marca 2020

Výročná schôdza klubu v Považskej Bystrici

 



    Začiatkom nového roka, v jeho prvých mesiacoch, sa stretávame na výročných schôdzach klubov nášho zväzu. Ani tento rok nebol výnimkou.Trocha nám to skomplikovali školské prázdniny, lebo výročné schôdze mávame v hoteli Študent a termín schôdze sme museli prispôsobiť ich možnostiam. Hotel Študent je totiž výuková základňa študentov našich reštauračných zariadení.

    Dňa 5. marca sme na našej pôde mali česť privítať našu prezidentku zväzu pani Jarmilu Fajnorovú a tiež aj primátora mesta v zastúpení pánom Ing. FrantiškomMartauzom. Naše stretnutie bolo o to slávnostnejšie, lebo sme si pripomínali tridsiate výročie založenia klubu SM v Považskej Bystrici. 

    I keď hlavnou a nosnou myšlienkou našej výročnej schôdze bolo hodnotenie minuloročnej práce klubu a naplánovanie klubovej činnosti v tomto roku, neobišli nás schvaľovania hospodárenia klubu ako i koncoročnej finančnej závierky, ktorú potrebujeme pre daňové priznania. Veľkým zadosťučinením pre výkonný výbor klubu bolo konštatovanie kontrolného výboru, že nielen financie boli v poriadku, ale aj plán práce bol splnený nad očakávanie. 

    Peknou ozdobou nášho stretnutia bol príhovor nášho predsedu klubu prednesený z príležitosti tridsiateho výročia činnosti klubu. A bolo na čo spomínať. Na tvrdé začiatky, kedy sme sa učili spoločným činnostiam, práce jedného pre druhého, svojpomoci i vzájomnej pomoci. Spomínali sme na výlety po blízkom i vzdialenom okolí, i do ČR na Moravu. Žiaľ, naša členská základňa ostarla tiež o tridsať rokov, ťažšie sa nám hýbe, horšie znášame nepohodlie. Preto aj naše aktivity sú viac menej "usadlejšie". Chýba nám dorast, prílev "novej krvi". Zavedením novodobých liekov na SM do praxe sa predĺžil aktívny pracovný vek novo diagnostikovaných a ich pracovné vyťaženie. Ak k tomu pripočítame domáce práce a starosť o rodinu, veru,neostáva im veľa času na aktivity mimo domov. Ak ich chceme k sebe pritiahnuť, neostáva nám nič iné, len zatraktívniť našu činnosť v kluboch a ponechať im viac voľného miesta tak, aby sa mohli realizovať, aby program práce klubu bol aj ich programom, aby sa s ním mohli stotožniť.

    A už je len na  nás, či aj plány, ktoré sme si vytýčili na tento rok, splníme. Ďakujeme Ti Jarka, že si si našla voľnú chvíľu pre nás. Aj z Tvojho príhovoru naši členovia si utvrdili presvedčenie, že náš zväz je dobrá vec, a že práca pre zväz je aj práca pre nich samotných. A dúfam, že sa za rok znova uvidíme.

                                                                       MUDr Branislav Brežný




nedeľa 26. januára 2020

Tvorivé dielne a domáca úloha pre členov klubu v Považskej Bystrici


    Najťažšie zo všetkých nových vecí, ktoré by sme chceli v klube realizovať, je dostať nápad. Nápad, ktorý by vedel zaujať podstatnú časť našich ľudí. Určite by sme sa chceli aj vrátiť k činnostiam, ktoré nás v minulosti oslovili, ale ešte sme toho veľa neurobili, takže bažíme po nových nápadoch. A tie nás môžu osloviť nenápadne, skryto, tak povediac - nechtiac.

    Moja dcéra ešte minulý rok rozprávala o šikovných žienkach, ktoré sa v Banskej Bystrici venujú ručným prácam. Jej svokra sa venuje paličkovaniu, iné zas háčkujú či štrikujú. A tak nám predstavila nový druh vlny. Táto vlna je síce v "pradene" ale nie je to jednoduché vlákno, ale sú na ňom oká. Tie je potrebné prevliekať jedno cez druhé a tak vznikne "pletenina".

    Myšlienkou bola rehabilitácia babky Milky, našej klubistky, ktorá prekonala cievnu mozgovú príhodu s postihom ľavej poloviny tela. Stala sa ležiacou. Bolo treba navrátiť jej hybnosť aspoň na úroveň sebaobsluhy. Lámali sme si hlavu, ako jej pomôcť s rehabilitáciou. Bežné cviky sú však na hrubú motoriku. Na jemné, a najmä na koordinované pohyby s druhou stranou tela, nemáme vypracované metodiky, ktoré by, tak povediac, chytili za srdce. A tak prišla naša dcéra s myšlienkou rozvíjať tie činnosti, ktoré mala rada ešte zamlada. Veď všetky vnúčatá ošatila či už ušitými šatočkami, vymýšľala záplaty na kolená, štopkala diery na ponožkách, štrikovala papučky, čiapočky i svetríky. Nebolo dňa, kedy by nemala  v rukách ihlu alebo štriknádle. 

     Avšak cievna príhoda všetky jej aktivity zmrazila. Ruky ostali nešikovné, slabé, viazla koordinácia pohybov rúk. A tak sa objavila myšlienka použitia tejto novej metódy pletenia z vlny s očkami. Výhodou je, že nie je potrebné držať ruky pred sebou a súčasne šermovať s ihlami. Vlna môže byť položená nielen na stole, ale aj na kolenách, hoc i v sede v posteli. Práca s touto vlnou je veľmi jednoduchá, technika sa dá naučiť za pár minút. Dôležité je aj to, že sa dajú urobiť rôzne tvary ako sú šále, roláčiky na krk, prikrývky ale aj svetre....kto čo chce. A keď som videl, ako ju to zaujalo a najmä výsledok jej snaženia, uvedomil som si, že je to príležitosť aj pre našich členov klubu. Ukázať sa na tvorivých dielňach, urobiť niečo pre seba alebo urobiť radosť svojim výrobkom blízkemu človeku. Babka Milka spracovala do Vianoc tucet kĺb tejto vlny a získala obratnosť na oboch rukách. A to považujem za veľký úspech tejto "mikrorehabilitácie". Samozrejme je dôležitá i motivácia a druhotný zisk - pekný výrobok. Svojimi výrobkami obdarovala na Vianoce najmä pravnúčatá.

    A tak sa devätnásť z nás stalo hosťami u našich priateľov z cirkvi adventistov siedmeho dňa ( CASD). V stredu, 12. februára, sme v priestoroch ich klubovne rozložili svoj "stan". Dvadsať rôznofarebných kĺb vlny sa ocitlo na veľkom stole, každý si mohol vybrať tú svoju farbu. A už ostalo na každom z nás rozhodnúť sa, čo bude tvoriť z vlny. Inštruktorkou bola Ľubka Brežná, ukazovala každému "ako na to". Aj v mobile, na You tube ( Pletenie bez ihlíc ), je návod ako na to a aj ten sa využíval. Predsa len, niektorí s vlnou pracovali po prvý raz. A bolo to pre nich veľmi príjemné prekvapenie, že aj im pod rukami vzniká niečo nové na čo sa dá pozerať.

    Okrem tejto "roboty" sa klábosilo na rôznu tému, plánovali sa rekondičné pobyty, na ktoré sa mohli prihlásiť, plánovala sa aj činnosť klubu na tento rok. Na spríjemnenie týchto chvíľ  bolo 

pripravené občerstvenie - obložené chlebíky, na ochutnanie čerstvé kozie syry od výrobcu z Rajca, zákusky, keksíky a keďže vo víne je pravda, minuli sa ho dva litre.

    Aj keď nám práca išla od ruky, nestihli sme spracovať celé klbko vlny, takže sme dostali domácu úlohu: na budúcu schôdzku klubu predstaviť svoj výrobok. A je tu ešte jedna výhoda tejto vlny - úplet sa dá párať (!) a robiť viacero výrobkov, až kým neurobíme ten "pravý". Môžeme skúšať kým sa vlna nezoderie, nerozpadne. Takže rehabilitácia jedným klbkom vlny môže byť,  obrazne povedané, donekonečna.

    Tieto tvorivé dielne mali výbornú atmosféru. Ukázalo sa, že je možné skĺbiť príjemné s užitočným. Že je možné s minimálnou námahou naučiť sa niečo nové. Že rehabilitácia nie je len odkrútiť si procedúru na FRO, že rehabilitácia môže aj tešiť. Vďaka za krásny zážitok patrí všetkým prítomným ale najmä pani Eliške y Bielikovej, ktorá sa organizačne zaslúžila o jeho realizáciu.

                                                                                               MUDr Branislav Brežný