utorok 6. októbra 2015

BOLI SME - VÝLET V TATRÁCH






      Ráno, päť hodín, vonku tma. Rýchlo sa umyť, zbodnúť nachystané raňajky  a trieliť na  železničnú stanicu. S napätím som čakal, koľkí sa  tam 3. októbra o trištvrte na šesť stretneme. Naplánovali sme si totiž výlet do Tatier, na Štrbské pleso. 
      Už v pondelok večer som si „kúpil“ lístok na vlak. Keďže som dôchodca, tak ma jeho nulová hodnota vždy poteší. Oznámil som nášmu Danielovi (Kimličkovi) - môjmu sekretárovi, ktorý všetko  zariadí - číslo vlaku, čas odchodu vlaku a číslo miestenky. Ten to zas preposlal ostatným členom klubu, takže už v utorok mal každý kúpený lístok aj miestenku.  Miestenku potrebujem zverejniť preto, aby sa aj ostatní, ktorí sa na výlet rozhodnú ísť, mohli usadiť čo najbližšie pri mne. Veď, kto by chodil po vlaku s otvorenou fľašou slivovičky, veď by sa nedostala k našim!
      Postupne sa rozvidnievalo a sledujúc krajinu za oknom sme si robili plány. Lúky a polia pri trati boli biele od sriene, nad vodami bola hmla. Ozvali sa i kuvici, že nám počasie nevyšlo, ale našťastie sa mýlili. Na nebi nebolo ani obláčika, svietilo slniečko a bolo výborných 19 °C.
      Po dva a pol hodine cesty sme vystúpili v Štrbe, presadli na ozubenú železnicu a za chvíľu sme boli vysoko v Tatrách. Pomaly sme vystúpali briežok  a za budovou tlačového centra sme odbočili a okolo hotelového komplexu Kempinski sme sa dostali na prvú výhliadku. Viditeľnosť bola priam ukážková, videli sme Svit, Poprad a kopu nám neznámych dediniek, naokolo samé kopce. Tu sme na lavičke odpočívali asi štvrťhodinku. Následne sme prešli na štrkom vysypaný a pekne upravený chodník okolo Štrbského plesa a kochali sa okolitou prírodou. Objavovali sme príjemné zákutia tejto cesty. Skratkou, pod lesom, sme sa dostali k biatlonovej strelnici a k môstikom. Tam už na nás čakalo občerstvenie, každý sa mohol podľa svojho gusta najesť či napojiť v stánkoch, ktoré robili akúsi uličku. Pri nich je množstvo miesta na sedenie.
     Strávili sme tam viac ako hodinku, vyhrievali sa na slniečku, oddychovali a znova a znova kochali krásami našej prírody. Následne, už  dolu kopcom, sme sa vybrali na stanicu. Cestou sme si pozreli rozpadajúci sa bývalý skvost nášho zdravotníctva, liečebňu Helios, z ktorej ostali iba múry! Bola to najvyššie postavená detská ozdravovňa v strednej Európe a Milka Baťková nám priblížila čas, kedy tam boli na liečení jej deti. 
      Po príchode na stanicu sme si mohli hneď nasadnúť na tatranskú železnicu a od-viezli sme sa do Starého Smokovca. Cestou sme sa dívali nielen na končiare štítov, ale aj na skazu, spustošenie lesa, ktorú pred rokmi zanechala bora. Obdivovali sme obnovu týchto lesov. Aký to zázrak prírody. Nový les vstával, ako bájny Fénix , z popola.
      Po krátkej chôdzi do mierneho kopca sme našli samoobslužnú jedáleň, kde sme sa výdatne posilnili a oddýchli. Niektorí z nás sa ešte poprechádzali po Starom Smokov- ci, po parku s drevenými vyrezávanými skulptúrami, mohli si prezrieť kostolíky –  v jednom bola práve svadba. Tiež sme si mohli sadnúť v kaviarni na kávu  so zákuskom a vychutnávať atmosféru dávnej doby, kedy si toto mohli dovoliť iba majetní ....
      Tesne po 16 tej hodine sme nastúpili na preplnený vláčik do Popradu. Mali sme temer hodinovú rezervu na prestup, ten sme využili na oddych, lebo nás už nohy boleli. V čase nástupu do rýchliku do Považskej Bystrice prichádzala električka zo Starého Smokovca. Ak by sme išli týmto spojom, nestihli by sme prestúpiť......
       Cesta domov bola už zas potme. Svetlá staníc sa akosi rýchlejšie mihali za oknom ako ráno, lebo sme ani nespozorovali  a už sme boli doma. Unavení, ale na výsosť spokojní s dnešným výletom, sme sa lúčili a skutočne nebanujeme. Preverili sme možnosť jednodňovej klubovej rekondície v Tatrách v oblasti Štrbského plesa a Starého Smokovca. Odporúčame ju do pozornosti aj druhým klubom. Dúfam, že sa nabudúce v Tatrách stretneme, pozývame Vás na takéto stretnutie.


                                                              Klub Považská Bystrica
                                                              MUDr Branislav Brežný

štvrtok 1. októbra 2015

BOLI SME - REKONDÍCIA V GRÉCKU





Paralia v roku 2015......
     Pri koncipovaní plánu práce klubu v Považkej Bystrici na tento rok sme do neho zakomponovali požiadavku členskej základne – letnú rekondíciu uskutočniť v gréckej Paralii. Po ročnej pauze, vlani sme boli v talianskom Lignane, sme sa rozhodli našu rekondíciu uskutočniť už v overenom čase a hoteli cestovnej kancelárie El Greco  Tour  zo Šamorína.
     Paralia sa nachádza na brehu Egejského mora v Thessalonickom (Solúnskom) zá-live, v kraji zvanom Pieria. Je jedným z mnohých atraktívnych turistických destinácií pobrežia, medzi ktoré patrí i Olympiaki Akti ( Olypic Beach - Olympská riviera), Pla-ka Litohorou,  Leptokaria, Plantamonas či  Nei  Pori... Severne, asi 60 km od Paralie sa nachádzajú Thessaloniki ( Solún ), čo je hlavné mesto gréckej Macedónie. Asi 6 km od Paralie sa nachádza mesto Katerini ( pomenovbané po sv. Kataríne ), čo je akési „okresné mesto“ a má cca 50 000 obyvateľov. Čosi južnejšie sa nachádza Dion, teraz už len malá dedinka, predtým však veľké mesto, kde Alexander Macedónsky zhromaždil  bojovníkov pred ťažením do Perzie....Západne a priamo nad touto oblas-ťou, 30 km od pobrežia,  sa vypína masív pohoria Olymp. Miestni tvrdia, že je to ten „pravý Olymp“, na ktorom sídlili  ich božstvá. Masív preto, lebo hora Olymp má nie-koľko vrcholov, najvyšší je Mytikas, týči sa 2918 m nad morom.....
       Z Považskej Bystrice sme vyrážali 29. augusta o 6. hod. autobusom, ktorý sa ešte zastavil pre pasažierov v Trenčíne, Bratislave a Šamoríne. Slovensko sme opustili v Medveďove a hneď za Gyorom sme nabehli na diaľnicu, ktorou sme prešli cez celé Maďarsko a až pri srbskom Niši sme odbočili na Macedónsko. Tam sa striedala bežná cesta s diaľnicou, ktorá je vo výstavbe. V Paralii sme boli po 21 hodinách cesty.
       Hneď po príchode sme sa odobrali na sledovanie východu slnka (6.55 hod. gréc-keho času), posilnili sme sa  raňajkami a niektorí z nás, čo boli už opálení, zaľahli na pláži a vychutnávali si tak  pobyt pri mori od počiatku.
      Izby hotela El Greco sú vybavené kuchynkou s riadom a príslušenstvom, takže  sa dá jedlo pripraviť k hodovaniu za polhodinku. Každý si môže ukuchtiť podľa svojho jedálnička alebo ísť do reštaurácie. Cenové hladiny potravín i reštauračných služieb boli porovnateľné s našimi. Veď gyros pita ( do ruky – v placke ) bol za 1,9-2,30 E, gyros plata ( na tanieri ) 5,5 – 6,0 E, grilovaná polovička kurčaťa s hranolkami za 5,5 E, musaka za 6 Eur. Pivo čapované 5 dcl cca 2-2,5 E, v plechovkách v obchode v rovnakej relácii ako u nás..... V našom hotelovom bare sa čapoval český Zubr za 2 E. Ovocie bolo vo veľmi prijateľných cenách- nektarinky stáli 0,5 – 1,0 E, broskyne od 0,6 do 1,0 E, hrozno od 0,8 – 2,0 E za kilo...Predávali práve dozreté figy, ktoré chutia úplne inak ako sušené, ceny okolo  jedného eura za kilo. Zo zeleniny treba vyzdvih-núť vynikajúcu fialovú cibuľu, ktorá nepálila, bola lahodne sladká a nesmela chýbať pri každom jedle spolu s rajčinami, ktoré sa rozplývali v ústach.... jednoducho nebíč-ko v papuľke. Ceny zeleniny boli ako u nás. Tiež mäso surové alebo grilované kurča-tá boli len o niečo drahšie....A keď poviem, že Lidl bol aj v Paralii, tak potom je jas-né, že nebolo teba nosiť so sebou žiadne potraviny.
       Pláže v Paralii sú pieskové. Do mora  vybiehajú kamenné jazyky, ktoré chránia  pláž pred vlnami. Na plážach sú slnečníky, každý s 2 lehátkami. Pokiaľ sa zakúpi ná-poj alebo ovocná misa, tak počas celého dňa sa môžu lehátka používať. Cez obed sme si zabehli odpočinúť od slnka na izbu v  hoteli a nabrať nejakú kalóriu, doplniť tekutiny. Na lehátku sme nechali len uterák, čo znamenalo, že je obsadený.
     Po 18-tej hodine už slnko slablo a postupne sme sa z pláže vytratili. Po nevyhnut-nom skrášľovaní sa bola Paralia naša. Pred našim nájazdom  sa triasli  všetky reštau-rácie, obchodíky so suvenírmi, oblečením.... Už len prechádzka po mestečku, vdy-chovanie morského vzduchu zmiešaného s opekanou kukuricou, pečenými klobása-mi, gyrosom či inými mäskami ( celé jahňa pečené na ražni, kurence, ryby...) stojí zato. Samotná atmosféra tohto miesta lieči! Stratili sme pojem o čase, problémy všedného dňa sme hodili za hlavu....
    Urobili sme si zaujímavý výlet. V blízkosti Paralie sa nachádza zaujímavosť – veľ-ké jamy, z ktorých sa ťaží liečivé bahno. Neváhali sme a natreli sme sa ním, nechali vyschnúť asi 3/4 hodinu. Po jeho zmytí sme mali kožičku ako novorodenci....Kúsok odtiaľ sa zas ťaží z morskej vody soľ. Voda sa nechá vyschnúť, vykryštalizovať. Ne-boli by sme to my, keby sme nepremiestnili na Slovensko niekoľko kíl tohoto „mrs-kého zlata“. Výborne sa hrudou tejto soli ošetruje zhrubnutá koža na nohách. A keď začnú nohy štípať, znamená, že hrubá koža je preč.... V diaľke na mori sme videli farmu na morské mušle – slávky.......
     Fakultatívne výlety je možné tiež absolvovať –  výlet do Thessalonik, na kláštory Meteora, do Athén, zúčastniť sa pirátskej plavby, gréckeho večera..... My sme sa us-pokojili výletmi na trhy do Katerini ( v stredu a v sobotu ).  Atmosféra trhu je iná ako tá, čo poznáme z Poľska. Bol to pekný zážitok.
     Snáď najzaujímavejší zážitok bola návšteva „thajských rybičiek“. Do akvária pl-ného malých rybičiek bolo treba ponoriť nohy alebo ruky. Tí, čo nemali veľké brucho a ohli sa cez pás, tam vložili všetky štyri....Rybky ohrýzali a ohrýzali hrubú kožu a urobili kus práce, lebo každý ju mal hladkú, vyčistenú.....
      Posledné dva dni sme mali ( tak ako celý Balkán ) chladnejšie ( 24-26 st C) a daž-divé počasie. Ostatné dni bolo krásne teplo, 32-34 st C a voda mala 27 st.C.  Najmä dopoludnia boli bez vĺn a výborne sa plávalo. K večeru boli vlnky ale nám to neprekážalo.
      Cesta domov ubehla  rýchlo.  Videli sme za svetla aj Macedónsko a boli sme uch-vátení jeho prírodnými krásami. Zhliadli sme dva filmy, čo tiež „skrátilo“ cestvanie.  Nepríjemné bolo pozorovanie migrantov na hraniciach a benzínových staniciach. To bola jediná nepríjemná skúsenosť.....
      Kedysi som písal článok do našej Nádeje – Parália, láska naša! Áno. Zamilovali sme si tento kút Sveta. Krásne more a pláž, možnosť prechádzok a objavovanie zákutí, obchodíkov, ochutnávanie gréckych špecialít.....Ak geopolitická situácia dovolí, sme tam za rok znova! A bol by som rád, keby ste objavili Paraliu i vy.

Poznámka: Na internetovej stránke www.klubsmpb.blogspot.sk/2013/09/ nájdete článok o rekondičnom pobyte Klubu SM Považská Bystrica v hore spomínanej destinácii v roku 2013, ako i videofotomontáž z násho pobytu, nami nakrútené video, ktoré Vás odprevadí z hotela El Greco priamo na pláž, 2 videá z výletu na Meteora, ktorý môžete v rámci pobytu absolvovať a videomontáž o spomínaných kláštoroch Meteora.

                                                                   MUDr Branislav Brežný
   
     
   
   
   

štvrtok 13. augusta 2015

BOLI SME: RYBACÍ DEŇ
















I


Halászlé na Považí? A prečo nie! Klub v Považskej Bystrici hľadal nové možnosti stretnutia sa v prírode. Stretávanie sa medzi štyrmi múrmi v miestnosti a podávanie gulášu akoby zovšednelo. Dali sme hlavy dokopy a spojili sme príjemné s užitočným. Už začiatkom roka sme si vysnívali stretnutie klubu počas prázdnin. Doteraz sme totiž letné mesiace využili na príjemné klubové nič nerobenie, venovali sme sa rodinám.... Mnohým však chýbali priatelia z klubu. Veď prvé stretnutie klubu po prázdninách je až posledný pondelok v septembri, čo je trojmesačná pauza. A tak prišiel vytúžený 20. júl., deň plný očakávania čo prinesie. Počasie sme si tiež objednali. Chceli sme pekne a teplo, čo nám aj vyšlo. Slniečko pekne svietilo a vyhrialo deň na 35 °C. Pofukoval vetríček a tak sedenie v chládku pod stromom pri rybníkoch v Považskej Teplej sa stalo veľmi príjemným. Žiaľ, viacerí z nás netolerujú letné horúčavy a báli sa, takže neprišli. Bolo nás trinásť. Varenie halászlé v našej oblasti nie je bežné a tak mnohí boli plní očakávania, veď takéto jedlo ešte neochutnali, len o ňom čo-to počuli. Boli zvedaví nielen kvôli konečnej chuti ale aj na pracovný postup jeho varenia. neď zrána sme očistili a nakrájali zeleninu, ktorú sme dali do hrnca, neskôr pridali naporciovaného kapra. Dochutili koreninami a ešte „za horúca“ sa táto rybia polievka podávala s čerstvým chlebíkom. Počiatočná nedôvera vystriedala nadšenie až hodovanie – kým neostal prázdny hrniec. Keďže sme mali plné brušká, tak sa grilovanie morských rýb posunulo o hodinku. Mäsko bolo mäkkučké, šťavnaté a rozpadalo sa už pri kladení do úst. Na dokreslenie chuti sa podávali dva druhy letných zeleninových šalátov. Jednoducho – „nebíčko v papuľke“. Toto hodovanie sme zavŕšili podávaním zmrzliny, ktorú nám priniesli rodičia Daniela Kimličku. Plní dojmov z krásneho prežitia júlovej soboty sme sa o 17-tej hodine rozchádzali domov. Veľké ďakujeme patrí i organizátorom tohto stretnutia – Majke Chudej a jej manželovi Štefanovi, hospodárovi rybárskeho zväzu, ktorý mám zabezpečil „miesto činu“. MUDr. Branislav Brežný  

piatok 10. júla 2015

BOLI SME: ABILYMPIÁDA 2015



















článok o Abilympiáde  TU (Nádej 3/2015)

 videá z akcie  TU


BOLI SME: ABILYMPIÁDA 2915



















článok o Abilympiáde  TU (Nádej 3/2015)

 videá z akcie  TU


štvrtok 2. júla 2015

BOLI SME - JÚNOVÁ SCHÔDZKA



posledná schôdzka Klubu SM pred prázdninami ako vždy u adventistov: duchovné slovo na tému vyrovnania sa s odchodom blízkych, pekná poeseň a premietanie nižšie uvedeného dokumentu Odchody blízkych z cyklu Brána smrti. Pohostenie Elišky a privítanie novýh členiek klubu.





nedeľa 28. júna 2015

BOLI SME - VÝLET DO KOŠÍC



      Kluby, ktoré fungujú čosi dlhšie, prežívajú určitým spôsobom krízu. Krízu v tom, čo do plánu práce klubu zaradiť. Predovšetkým stereotypné akcie sa členom klubu "zunovali". Hľadali sme nové, také, čo by chytili za srdce a ktoré by naplnili ich očakávania.  Opakovane sme mali  v pláne činnosti akcie, ktoré sme nazvali: "Čo život dal a vzal...."  
      Je to vrece, z ktorého "vyberáme" akcie podľa  aktuálnej potreby členskej základne  a do ktorého "hádžeme" akcie, ktoré sme si naplánovali a nesplnili ich. 
     Bezplatným cestovným sa nám pri cestovaní vlakom zjednodušil život. Môžeme tak plánovať výlety vlakom do blízkeho i vzdialeného okolia, nie sme natoľko odkázaní na financie. Kluby si už výlety objednaným autobusom nemôžu dovoliť a sponzorov je málo.   
      V našom klube sme koncom roka urobili dotazníkový prieskum, čo by sme mohli navštíviť, kam by sme sa mohli vypraviť. Veľkou prevahou vyhrali Košice. Veď mesto Košice vstúpilo do našej vzdialenej i blízkej histórie a málokto z nás cestoval na východné  Slovensko. S určitými obavami  - ako to dopadne - sme stanovili termín výletu na  deň  "D"  a vypravili sme sa do neznáma. 
     V sobotu 20. júna o šiestej ráno nás nastúpilo sedem "statočných" do vlaku a hurá smer Košice. Cesta vlakom bola veľmi príjemná a ubehla nám veľmi rýchlo. Veď si máme čo povedať. Sledovali sme, ako okolo nás utekajú  mestá, dedinky, doliny, lesy, tunely.... Kochali sme sa pohľadom, aká to pestrosť a krása nášho Slovenska. V Košiciach nás privítala  čistá stanica a po zorientovaní sa na mieste sme sa vybrali do historického stredu mesta. Oči nám blúdili po fasádach budov, palácov, chrámov. Navštívili sme chrám sv. Alžbety, kde sme pobudli viac ako hodinu, navštívili sme i kryptu chrámu, kde odpočívajú tiež pozostatky veliteľa protihabsburgovského povstania Františka  II. Rákóczi-ho.  Výstup na schody do veže by sme nezvládli, tak sme tento zážitok oželeli.  Žiaľ, Urbanova veža, zvonica, bola zavretá.  Následne nás nohy viedli  po Hlavnej ulici k divadlu a Spievajúcej fontáne. Tam sme si sadli pod slnečníky cukrárne na kávu a Emil Elefant nám kúpil výborný francúzsky krémeš. Počúvali sme hudbu a dívali sme sa na prúdy vody, ktoré sťa tanečnice tryskali do výšok podľa tónov znejúcej hudby. Nasávali sme tu neopakovateľnú atmosféru tohto miesta.
     Keď si nohy odpočinuli, vybrali sme sa po námestí ďalej. Navštívili sme kostoly, ktoré akoby čakali na nás. Každý bol iný, jeden krajší od druhého. Videli sme i paláce, na priečeliach ktorých boli symboly a erby bývalých majiteľov. V jednom dvore z týchto palácov bola výstava, malý trh výrobkov z Maďarska. Ponúkali sa tu rôzne vína, syry, pečené mäso, zemiakové placky, klobásy a slanina solená zo suda, akú už u nás nedostať. Tiež údený bôčik a slaniny z mangalice, ktorých hrúbku odhadujem najmenej na 12 cm.....ale aj rôzne ozdoby z keramiky, hrnce, výšivky... Škoda, že tam neboli umiestnené aspoň tabule s textom v slovenčine.
     Cestou na stanicu sme sa ešte zastavili obzrieť vykopávky, odkryté to základy hradieb a mestskej brány. A to sa už zatiahla obloha a hrozil dážď, takže sme sa pobrali na stanicu. Padlo pár symbolických kvapiek dažďa  akoby sa i mesto s nami lúčilo. Unavení ale šťastní, naplnení dojmami sme nastúpili do vlaku, ktorý uháňal smerom k Považskej Bystrici. Domov sme sa dostali o ôsmej večer. Už vo vlaku sme sa dohadovali, kam pôjdeme nabudúce. Na jeseň to budú Tatry-Štrbské pleso a okolie,  cez leto Piešťany alebo Trenčianske Teplice.
     Bol to veľmi pekný výlet.  Získali sme nové skúsenosti z organizovania výletu vlakom. Zistili sme, že treba kúpiť cestovné lístky i miestenky a to  v dostatočne dlhom predstihu. Môže sa stať totiž, že rýchlik bude pre bezplatné cestovanie vypredaný. Tiež si treba zakúpiť lístky na spiatočnú cestu. Ideálnym sa nám zdá zakúpenie cestovných lístkov cez internet, naraz pre všetkých, čím by sa netrieštila skupina.  Je vhodné si naplánovať  program  činnosti, itinerár, naštudovať mapy, prípadne niečo z histórie...Výlet by nemal byť nad sily účastníkov. My sme mali v Košiciach  šesť hodín času  na prehliadku časti centra mesta. Takýto časový interval nám vyhovuje, boli sme príjemne unavení. 
MUDr. Branislav Breźný


pondelok 1. júna 2015

BOLI SME - SVETOVÝ DEŇ SM



PB novinky -2. juna 2015




streda 27. mája 2015

BOLI SME - Deň otvorených dverí Práporu výcviku Martin

Viac info v článku TU








viac info v článku TU


nedeľa 3. mája 2015

BOLI SME - JARNÁ REKONDÍCIA V LIPTOVSKOM JÁNE


    Už sa stalo pravidlom, že ostatné roky klub v Považskej Bystrici otvára svoju "sezónu" jarnou rekondíciou v Liptovskom Jáne v penzióne Horec. V tomto roku bola Veľká noc začiatkom apríla a báli sme sa, či nám pani Vesna otvorí svoju náruč teplým počasím. Termín rekondície koncom apríla bol obsadený (kolidoval s predĺženým víkendom 1.-3. mája) a tak sme sa s malou dušičkou vybrali už 19. apríla na päťdňový pobyt do nášho obľúbeného rehabilitačne-rekondičného hniezda. Ranné rozcvičky pred penziónom sa stali pre svoju kúzelnosť lákadlom nielen pre nás, ale pridali sa k nám i niektorí návštevníci. Ranné slniečko vychádzalo spoza kopca v čase ukončovania rehabilitačnej zostavy a tak sme na jej koniec zaradili cvik- Vítanie Slnka....Pred očami sme mali aj majestátne Vysoké Tatry, na končiaroch ktorých sa belel sneh....Slniečko, ešte zubaté, nás však hrialo počas celého nášho pobytu. Škoda, že bolo viac veterno, ako sme si želali. No a aby nás neodfúklo, dožičili sme si dostatok jedla....raňajky boli podávané typom švédskych stolov a obed sme si mohli vybrať z dvoch a večeru zo troch jedál. V cene pobytu boli aj rehabilitačné procedúry a vodný svet v neďalekej Alexandrii, kde sme sa vyhriali v saunách, vírivkách a mohli sme si do sýtosti zaplávať v bazéne. Okrem tohto vodného sveta sme sa chodili namáčať do minerálnych termálnych vôd do kade v dedine, ktoré bolo zakon-čené posedením v najbližšej krčme. Tým, ktorým sa nechcelo ísť do kade, močili sa v bazéniku pri penzióne. Vyvrcholením bolo nočné kúpanie pri svetle fakieľ a ohňostroji. Tak, ako sme spoločne ráno vítali nový deň, tak sme spoločne končili deň príjemným posede-ním v klube. Celý pobyt nám spríjemňoval personál penziónu Horec a nebo v papuľke vytvárali kuchári, za čo všetkým ďakujeme. Vytvorili nám rodinné prostredie a aj ich pričinením sa sem radi vraciame.

MIDr. Branislav Brežný


streda 15. apríla 2015