Decembrové aktivity klubu v Považskej Bystrici

    Koncom roka sa krátia nielen dni, ale aj chuť niečo nové v klube začať robiť, aktivity sú blízke nule. Všetci už myslia na vianočné sviatky, na upratovanie, na nákupy, na pečenie zákuskov. Akoby si všetci šetrili sily. To preto, aby sa v pohode dali zvládnuť sviatky. Veď tie nezačínajú ako sa píše v kalendári - 24. decembra, ale začatím školských prázdnin. V tomto roku už dvadsiateho boli ratolesti doma, prichádzali na sviatky vysokoškoláci či rodinári. Veď kto by už chcel robiť v pondelok! Veď v  utorok, na Štedrý deň, musí byť všetko tip-top.Takže na prácu v klube sme mali v decembri necelé tri týždne.

         Ako svetlo na konci tunela, tak svieti vianočné posedenie klubu. Je to už dlhoročná tradícia. V tomto roku sme sa netradične stretli v strede týždňa, vo štvrtok dvanásteho. Pripravili sme si poriadnu kapustnicu, lebo nie je pôst. Musia v nej plávať klobásky a v jej hĺbke nakrájané údené mäsko. Chuť tomu dodávajú pravé dubáky, ktorými tiež nie je hodno šetriť. Počas pochutnávania si na nej stíchla hlučná vrava a obrazne povedané, zaprášilo sa po nej. Následne sme hodovali na zákuskoch, čo priniesli naše klubistky. Rozdali sa i darčeky: Mgr. Daniel Kimlička pre každého  člena klubu pripravil CD nahrávku Vianočných zvykov vo svete, klub zas pre členov zakúpil čokoládové ozdoby na stromček. Symbolicky sa nalieval sa i alkohol, domáca slivovička a pre jemné jazýčky Becherovka. To už boli pomaly ohovorení tí, čo na posedenie neprišli. Tak im treba! Pospomínali sme na to, čo sme zažili v tomto roku. Kuli sme plány i na budúci rok. A ani sme sa nenazdali a čas určený na stretnutie sa minul. S prianím radostných Vianoc a  všetkého najlepšieho v novom roku sme sa rozišli do domovov.

    Nebola to však posledná akcia nášho klubu. V Sverepci, vedľajšej obci pri Považskej Bystrici, sa konali Vianočné trhy. Je to benefičná akcia, ktorá má už niekoľkoročnú tradíciu. Okrem toho, že obyvatelia obce sa môžu stretnúťa vychutnať si predvianočný čas a jeho neopakovateľnú atmosféru, môžu si kúpiť rôzne výrobky, podarúnky, vypiť punč, varené vínko, pochutnať si rôznych gastronomických špecialitách. Náš klub sa ho aj v tomto roku  zúčastnil. V kotli sme varili kapustnicu a upiekli sa koláče - prasiatka. Je to kysnutý koláč vo tvare hlavy prasiatka, plnený tvarohovou plnkou. 

     Nie je dôležité na našu činnosť nielen pýtať a brať, ale vedieť aj dávať, pomáhať druhým, veď aj v tom je naše posolstvo. A naši členovia klubu takto zviditeľnili nielen náš klub v Považskej Bystrici, ale aj zväz. Varilo sa totiž pod prístreškom, ktorý nám zakúpil SZSM. Na ňom bol veľkými písmenami náš názov a logo. Hreje nás povedomie, že sa v tomto roku vyzbieralo niečo viac ako 2500 Eur na dobrú vec - na liečbu ťažko chorého dievčatka. A že sme mohli byť pri tom.

                                                                      MUDr Branislav Brežný

ej-bystrici/

Tvorivé dielne u Adventistov

Posledný pondelok v mesiaci október, 28. 10., bola v klube SM Považská Bystrica schôdza, ktorú sme tentokrát spojili s tvorivými dielňami, konkrétne s výrobou šatiek, teda s ich maľovaním a zdobení.

Už dlhšie sa uvažovalo o tom, nie sa len stretnúť, prejsť dôležité veci, porozprávať sa a ísť domov, ale zapojiť aj naše šikovno-nešikovné ručičky. Naposledy sme sa takto stretli pri výrobe našich preslávených sovičiek, tuším to bolo ešte na jar, niekedy v apríli, v Rybárskom dome v Považskej Bystrici. Vtedy sa táto akcia spojila aj s varením dobrôt typických pre Zelený štvrtok. Samozrejme pod taktovkou výborného kuchára pána doktora Brežného. Ale aby som nezabudla, spomeniem tvorivé dielne, ktoré si pre nás prichystala Majka do kúpeľov Turčianske Teplice, tam nás bolo z klubu len 9, ale stálo to za to, to vám poviem. Vyrábali sme si vankúšiky v tvare pasteliek, ale o tom je tu publikovaný iný článok... . 

Októbrová schôdza sa konala u Elišky v priestoroch u Adventistov, kde nám vždy vyjdú v ústrety a poskytnú všetko čo potrebujeme. V tomto prípade dostatočné miesto pre každého z nás aby sa mohol naplno vyšantiť na svojom výtvore. Ďakujeme!

Nápad s batikovaním vznikol ešte minulý rok na Zemplínskej Šírave, kde sa konalo stretnutie a školenie predsedov, hospodárov a revíznej komisie. Tu si náš predseda pán doktor Brežný, okrem iného, vyskúšal ako sa takéto šatky vyrábajú. Svoje diela doniesol potom ukázať na klubovú schôdzu a všetci boli veľmi nadšení. Tak sa teda rozhodlo, že si to musíme vyskúšať aj my ostatní. Keďže je momentálne ešte pán doktor PN, želáme mu skoré uzdravenie a rýchly návrat medzi nás, o zabezpečenie potrebného materiálu na batikovanie sa prostredníctvom pani Beaty Haladovej postarala naša podpredsedníčka Helenka. Tá teda musela byť aj našim lektorom lebo ako jediná z nás vedela ako čo robiť. Po tom ako každému zúčastnenému rozdala šatky, štetec, farby a ďalšie pomôcky sa mohlo začať. Niektorým bolo aj ľúto maľovať po takej šatke, pretože aj čisto biela vyzerala pekne, ale neoľutovali sme lebo výsledok stál zato, veď pozrite na fotku. Najskôr sme si teda porobili na šatke uzlíky. Buď len tak klasicky alebo sme mohli použiť motúzik na zviazanie. No a potom sa začalo. Šatka sa najskôr navlhčila vodou. Farieb sme mali neúrekom, a teda poviem vám, že som nevedela, ktorú vybrať. Nakoniec sme však kombinovali takmer všetky, žltú, zelenú, červenú, oranžovú, modrú, ružovú... .  Nastal moment napätia. Po rozviazaní uzlíkov, čo tiež nebolo jednoduché lebo niektorí z nás zaťahovali poriadne, prišlo milé prekvapenie. Na šatke vznikli zaujímavé farebné obrazce. Už len nechať svoje dielo preschnúť, vyžehliť a môžeme sa, asi hlavne my dámy, pýšiť krásnym výtvorom a hrdo nosiť túto šatku ako spomienku na chvíle prežité v kruhu svojich priateľov považskobystrických esemkárov.

Barbora

Klub SM Považská Bystrica

REKONDIČNÝ POBYT V TURČIANSKYCH TEPLICIAC

V piatok, 11.10., som spolu s mojím ocinom, ktorý ochotne pristúpil na pozíciu šoféra, hľadala na parkovisku pred Manínom modrú Fabiu, v ktorej nás už čakali na oko dobre naladenú Hanku a Maju - ktorá pri malom vítaní pratala do kufra auta dve obrovské vrecia molitanovej a pamäťovej peny. "Budeme dačo vypchávať a zašívať džúry",  odpovedala môjmu očividnému prekvapeniu, nasadla do auta a zabuchla za sebou dvere.  

Mohli sme vyraziť smerom k destinácii, ktorá  na nás čakala nejaký ten mesiačik. Cesta prebehla na moje prekvapenie celkom hladko a rýchlo a to hlavne vďaka neobmedzenému dosahu k Majiným vtipným historkám a pohľadu na mohutné hory, ktoré v jesennej prikrývke hýrili farbami a sprevádzali nás na našej výprave za relaxom a odpočinkom. Tak ako tie hory očakávali našu cestu okolo, tak aj ja som bola plná rôznych pocitov s približujúcimi sa Turčianskymi Teplicami. Bude moja a ostatných predstava vyplnená, alebo nie? Čochvíľa sme sa to však mali dozvedieť, keďže naša GPS hlásila koniec cesty a začiatok niečoho nového, pre mňa nepoznaného, keďže som šla na takýto pobyt prvý krát.

Vystupovať! Konečne sme si mohli uvoľniť stuhnuté údy a vykročiť po správnosti pravou nohou, chrbtom vzad tancujúcemu slnku a krásnemu parku smerom do kúpeľného domu, v ktorom sme mali všetci spoločne stráviť nasledujúcich necelých 7 dní . Všetko sa mohlo začať. Registrácia, kľúče, rozpis procedúr pre každého člena... Pravdou však bolo, že na toto všetko sme si počkali minimálne hodinku v útulne vyzerajúcej kaviarničke, kde som sa, na moje milé prekvapenie, spoznala s vyškerenými členmi iného klubu SM, a tiež s našou pani prezidentkou Jarkou, vďaka ktorej som už teraz zapísaná v seminári pre novodiagnostikovaných, za čo veľmi pekne ďakujem. Po necelej pol hodinke popíjania kávičky sme mohli medzi sebou privítať zvyšok našej "slnečnicovej posádky" - Barborku s Máriom, Ľubku s Helou a pridali sa aj Emilko s Mirkou. Dostali sme formuláre na vypísanie, procedúry, kľúče a mohli sme sa vyviezť na tretie poschodie, kde sme mali všetci izby rozdelené do dvojíc. Ani sme sa nestihli poobzerať po celkom pekne zariadenej izbe, už sme mali prichystané obedy. Pár z nás neodolalo volaniu pamlsných jazýčkov, ktorým nestačili švédske stoly len ráno a vybavili sme si ich vo vedľajšej "reštike" aj na obed a večer. To vám bol ale výber. Mäsko sem, rybka tam k tomu pestrý výber šalátov. Aj teraz keď si na to spomínam, som už nasýtená. Aj vy to tak máte, kamaráti moji? 

Ale radšej neostanem pri jedle, nech si nemyslíte, že by som len jedla. Aj keď...  

Zamierim k procedúram, ktoré sme mali objednané v balíčku. Zahŕňali : perličkové kúpele, smaragdové kúpele, podvodné , klasické a reflexné masáže, či individuálne cvičenia. Ten, ktorého telo a zdravotný stav si vyžadovali aj iné procedúry, mohol ísť kedykoľvek za doktorom a dohodnúť si s ním náhradu. 

Hneď v prvý deň sme mali možnosť vstúpiť do teplého smaragdového kúpeľa, ktorý z nejakého dôvodu bol "tichý". My sme si však tento prívlastok na tabuli nevšimli a prehodili sme medzi sebou pár nevinných slov, ktoré neunikli službu konajúcej veľmi ambicióznej pani sestričke, na ktorú nik z nás určite nezabudne. Okrem tohto malého "oživenia" sme si každý pomaly, ale spokojne škrtali procedúry zo zoznamu. Niekto rád navštevoval cvičenia, niekto mal záujem zase o rôzne kúpele. 

Mne osobne sa páčila podvodná a reflexná masáž, vedené špičkovým personálom so zlatými ručičkami, vďaka ktorým mám teraz o pár boľavých spaziem menej. A verím v to, že nie len ja.  Na klasickej masáži som zase natrafila na ukecaného pána, ktorý svoje nevšedné teórie o živote vysvetľoval kreslením po mojom chrbte. Že neveríte? Barborka mi to dosvedčí, pravda?  Ale veď každý je nejaký, no nie? 

K takémuto kráľovskému velebeniu našich ubolených tiel a strácania sa na farebných cestičkách, ktoré viedli každá k inej procedúre, sme mali priestor na voľné plávanie na dobu dvoch hodín vo vonkajšom bazéne a 2x vstup na 2 hodiny do Aquaparku hneď oproti nášmu "hotelu". Ani vám snáď nemusím rozprávať, ako sme si všetci užili takejto možnosti. Skúsili sme spolu obidva vonkajšie bazény, plavecký aj "masážny" s príjemne teplou vodou, ba aj vnútorné bazény a vírivky. Ja som si vyskúšala aj jazdu v kruhu s tryskami, do ktorého ma znenazdajky vcuclo a nie a nie vypľuť. Musíte tam ostať či chcete či nechcete, či narážate do okolo-plávajúcich, či nie. Síce som nemala taký vtipný zážitok ako Emilko, ale aj tak to stálo za ten risk. 

Okrem vody a relaxu sme sa mali možnosť poprechádzať po parku s magickými figúrkami vystrihnutými z kríkov, ktoré pri štipke fantázie spolu tancovali, pokochať sa na fontánu, ktorá v tme žiarila rôznymi farbami, poprechádzať sa po malom námestí a napiť sa liečivej vody. Pár členov "posádky" navštevovalo večerné omše v neďalekom kostolíku, alebo tí čo mali dostatok energie ukončili svoj deň zábavou a tancovačkou, o ktorú bolo postarané každý deň v našom liečebnom dome. 

Medzi týmito našimi oddychovými aktivitami nechýbal ani kúsok práce. Veru nie, vďaka našej iniciatívnej a šikovnej Majke sme sa mohli v jeden príjemný večer zísť v jej izbe a niečo pekné si vyrobiť. Okrem po koberci lietajúcej peny nám pre lepší pracovný výkon z každej strany lietali vtipy a príhody. A že nám to všetkým ale išlo od ruky! Stačilo tak málo, trochu pomoci jeden druhému, až sme sa dostali k finálnemu výrobku- čačanej pastelke. Dúfam, že tie naše modré a červené pastelky uvidíte, pretože okrem svojej jednoduchej krásy sú aj praktické-slúžia ako vankúšik. Ešteže ich Majka ušila viac, ako bolo treba a ja som si mohla jednu uchmatnúť ako darček pre malú sestričku. 

Tak a takto som všetko zhruba videla ja a ak som niečo nezbadala, tak mi, prosím, prepáčte, mám zlý zrak. 

Na záver by som chcela povedať, že som naozaj veľmi vďačná... 

...za príležitosť byť s týmito skvelými ľuďmi na prekrásnom mieste. 

...za nenahraditeľné zážitky a spoločne strávené chvíle či pri kávičkách, alebo len tak spolu na izbe pri malom občerstvení.

...za vytvorenie dobrej nálady, ktorá mi,  vďaka spomienkam, ostáva v srdci doteraz.

...za všetky cenné rady, ktoré som od vás, moji kolegovia, dostala. 

...za čiarky, ktoré som vynechala v texte, lebo som si potrebovala overiť váš pravopis.

A hlavne ďakujem Bohu, ktorý ma učinil chorou a vďaka tomu mi dal spoznať takú nezištnú radosť, lásku, podporu a ochotu pomáhať jeden druhému, akú som mala možnosť pocítiť cez vás drahí moji z považskobystrického klubu.

Všetkých pozdravujem a modlím sa za vás

Denisa, Klub SM Považská Bystrica 

Edukačná seminár Liečiť, cvičiť, stravovať sa pri SM

Mesto Piešťany nás privítalo nevľúdnym počasím. Obloha bola zatiahnutá, dusné ovzdušie, dážď "visel za nohy". Avšak pri vstupe do hotela Magnólia, kde sa seminár konal, sa na nás usmieval personál hotela, videli sme vyžiarené tváre starých známych esemkárov. Zvítali sme sa, prehodili pár slov. Ubytovanie prebiehalo rýchlo, takže ešte do obeda sme si mohli i na izbách vymeniť najnovšie informácie. A hneď nato, po výbornom obede a registrácii, sme už od 14.30 v  kongresovej hale hotela počuli uvítací prejav našej prezidentky zväzu, pani Jarmily Fajnorovej.

   Odborný program začal svojou prednáškou pán profesor MUDr Ľubomír Lisý, DrSc. V nej sa venoval téme: Spolupráca pacienta a lekára pri úspešnej liečbe SM. Táto prednáška bola podporená spoločnosťou Roche.  V úvode prednášky zhrnul formy a priebeh SM, liečenej i neliečenej, porovnal ich priebehy. Vysvetlil dôležitosť liečby SM a zásadný poznatok, že ochorenie je potrebné začať liečiť už v prvých štádiách od jeho zistenia, pretože odklad liečby môže mať za následok nezvratné poškodenie organizmu chorého. Vysvetlil, že diagnostika SM u pacienta nie je ľahká a ani jednoduchá. V diferenciálnej diagnostike musí lekár zvažovať  až  100 rôznych neurologických ochorení, ktoré prichádzajú do úvahy. Pri vzniku ochorenia sa uvažuje o možnosti pôsobenia 230 rôznych génov, tie sa podieľajú na SM asi v 30% prípadov, v 70% sú to rôzne, najmä enviromentálne vplyvy a rizikové faktory ( menoval najmä fajčenie a nízke hladiny vitamínu D v krvi). 

    Z hľadiska priebehu SM hovoríme už o subklinickej aktivite ( taká, ktorá nevyvolá klinický obraz, predchádza ho, avšak už poškodzuje centrálny nervový systém), a ktorá prechádza najčastejšie do relaps remitujúcej SM s následnou sekundárne progresívnou formou. Primárne progresívnej formy je asi 15%. V prvých štádiách SM prevažuje zápal, neskôr regenerácia sa zmenšuje a narastá deštrukcia, degeneračné pochody. Kým v štádiách klinicky izolovaného syndrómu, relaps remitujúcej formy  i sekundárne progresívnej formy je prevaha žien, pri primárne progresívnej forme je to 50:50%.

    Pri sledovaní pacienta je potrebné hneď zachytiť relaps ochorenia. Je to zhoršenie stavu v priebehu 24-48 hodín, ktorý bol predtým stabilizovaný. Slabosť by mala byť následne zachytená po dobu jedného mesiaca so zhoršením  EDSS. Je potrebné vylúčiť aj iné ochorenia, ktoré by mohli viesť k zhoršeniu stavu pacienta s SM, sú to najmä horúčkové stavy.

   Hlavnou paraklinickou zobrazovacou metódou pri diagnostike SM je MRI vyšetrenie mozgu a miechy. Pri diagnostike SM sú vypracované kritériá podľa McDonalda. V skratke: v T1 váženom obraze nachádzame "čierne diery" - čo je už strata tkaniva mozgu. V T2 váženom obraze vidíme všetky lézie v mozgovom tkanive a pri podaní gadolínia ( kontrastná látka) rozoznávame čerstvé lézie mozgového tkaniva. MRI vyšetrenie nie je "len" diagnostickým vyšetrením pri zistení SM, ale je aj "markerom" priebehu ochorenia a je to dôležité pre stanovenie priebehu a tým aj prognózy priebehu ochorenia a samozrejme i nastavenia na správnu liečbu. 

     Pri akútnom zhoršení, relapse, kde prevažuje zápal, používame na zvládnutie stavu kortikoidy (SoluMedrol) a následne terapiu kontrolujúcu-modifikujúcu priebeh ochorenia (Disease Modifying Drugs - DMD). Neskôr, časom, keď prevláda degenerácia, nemajú kortikoidy ani liečba kontrolujúca priebeh SM veľký význam, účinok liečby klesá. A zlomovým okamihom je EDSS 6,0, kedy poisťovne prestávajú DMD liečbu hradiť. Napriek tomu, povedal pán profesor, máme už malé izolované štúdie i kazuistiky, kde pri použití protónovej emisnej tomografie vieme zápal v CNS dokázať. Nie sú však uverejnené rozsiahlejšie štúdie reflektujúce tento stav izolovaných vedeckých poznatkov a táto informácia nie je všeobecne známa. A tak pre podávanie DMD liečby naďalej platia doteraz platné indikačné obmedzenia a preto nie je možné túto liečbu ďalej pacientovi podávať. Je to akési "kto z koho", boj klinika a administrátora. Dobrou správou je, že sa už testujú lieky, ktoré by mohli byť použité pri  progresívnych formách. 

   Cieľom liečby SM je najmä spomalenie klasického neliečeného priebehu SM, ovplyvnenie zápalovej reakcie, zníženie počtu relapsov ochorenia, redukciaa spomalenie mozgovej atrofie pri sekundárne progresívnej forme SM, zníženie porúch kognície a tým aj redukcia dysability a oddialenie invalidity.

    Druhú prednášku, Adherencia ako dôležitý parameter účinnosti liečby, predniesla pani Viera Zigová. Táto prednáška tiež bola podporená spoločnosťou Roche. Slovo adherencia prekladáme ako priľnavosť. V medicíne slovom adherencia označujeme mieru spolupráce pacienta pri liečbe. Dôležité je predovšetkým to, či sa pacient riadi odporúčaním lekára a/alebo lekárnika, ako užívať lieky, ako a prečo dodržiavať režimové opatrenia. Spolupráca pacienta je totiž pre úspech liečby zásadná. Adherencia teda odráža postoj pacienta k svojmu zdravotnému stavu a má tri zložky: 

1. akceptáciu: prijatie diagnózy a navrhnutej liečby

2. compliance: podrobenie sa dodržiavaniu liečebného režimu, formy a frekvencie aplikácie lieku

3. perzistenciu (zotrvanie): časový priebeh od začiatku až po ukončenie liečby. V tejto súvislosti sa používajú aj pojmy ako non-adherencia, ktorá označuje zlyhanie pri navodzovaní terapeutického partnerstva medzi pacientom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Existuje celý rad faktorov rozhodujúcich o adherencii k liečbe. Niektoré z nich nemožno ovplyvniť vôbec ako sú - osobnosť pacienta, vek, pohlavie, kognitívne schopnosti, alebo socioekonomické faktory.

   Nedostatočná adherencia pri SM vedie k zhoršeniu ochorenia so vzostupom počtu relapsov a to až o 30% (!) a aj k zvýrazneniu a zvýšeniu nežiaducich účinkov liečby. Naopak, správna liečba a adherencia k liečbe znižuje potrebnú hospitalizáciu až o 40%. Odhaduje sa, že iba 50% pacientov vyhovuje adherencii z pohľadu lekára.

  Za faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú adherenciu sa všeobecne považujú:

1. čas potrebný na aplikáciu liekov 

2. zložitosť režimu podávania liekov

3. ťažkosti pri aplikácii liekov

4. nežiaduce účinky liekov

5. narušenie životného štýlu pacienta alebo aj rodiny

6. vysoká frekvencia dávkovania liekov

7. fóbia z injekcie, zo svojho zlyhania pri podávaní injekčnej liečby

8. nereálne očakávania od liečby

9. depresia a niektoré iné psychické stavy a rozpoloženia pacienta, nekritické rady okolia a pod...

10. Socioekonomické vplyvy, ako aj náklady na liečbu zaťažujúce rodinný rozpočet

    Je preto potrebné nadviazať kontakt medzi zdravotníckymi pracovníkmi a  pacientami. Treba vysvetliť potrebu správneho prístupu k liečbe zo strany pacienta a naopak, počúvať pacienta a poradiť mu v tomto. Veď to, čo je pre zdravotníka samozrejmé, pre pacienta to môže byť neprekonateľnou prekážkou.

   Tretia prednáška bola trochu z iného súdka. Pani Mgr. Veronika Mičianová, PhD nám predniesla tému: Sedem potravín, ktorým sa vyhnúť pri SM. V prednáške sa pani magisterka venovala skôr okruhom problémov pri výžive a vybratí si cesty k zdravšej výžive.

   Lepok je prírodná bielkovina, ktorá sa vyskytuje v pšenici a príbuzných obilninách. To znamená, že lepok obsahujú tiež všetky potraviny vyrobené z obilnín. Vo veľkom množstve prípadov je neznášanlivosť lepku vyvolaná dedičnými faktormi. Môže k nej ale prispieť aj imunitný systém, prekonané infekcie alebo stravovacie návyky. Neznášanlivosť lepku má veľa rôznych podôb, ale v zásade sa dá rozdeliť do troch kategórií: celiakia, citlivosť na lepok alebo pšenicu a alergia na pšenicu. Tieto termíny veľmi často zamieňajú. Pri problémoch s trávením je potrebné vyhľadať odborníka, pretože choroby spojené s lepkom majú veľmi odlišné symptómy a aj odlišný spôsob liečby.

   Rafinovaný cukor - je vlastne upravený prírodný cukor. Pri výrobe prírodných sladidiel a cukru z repy alebo cukrovej trstiny vzniká hnedá tekutina nie vľúdneho výzoru a chuti. Rafináciou, jeho úpravou, vzniká biely prášok, ktorý je sladký. Pridávaním do jedál "zlepšujeme" ich chuť. Najmä jeho kombinácia s tukom má zaujímavé účinky. Vtedy sa začne vyplavovať z mozgu hormón šťastia - serotonínale aj opioidy (endorfíny) a dopamín, ktoré vyvolajú pocit blaha. Vzniká tak závislosť na všetkom sladkom, nielen na samotnom cukre, ale na všetkých potravinách a nápojoch, do ktorých sa cukor pridáva. Zvýšeným príjmom cukrov vzniká množstvo ochorení, urýchľuje sa starnutie a preto hovoríme o cukre, že je tichý zabijak.

    Zdravé trendy v stravovaní - je potrebné sledovať najnovšie poznatky o zdravej výžive a uprednostňovať ich. V ostatnej dobe sa rozvíja atypický obchod, predávaniez dvorov, kupovanie potravín a zeleniny od malovýrobcov, ktorí produkujú zdravšie potraviny. Tiež treba do  spotrebného balíka pridávať najmä sezónne potraviny.Pozor si treba dať najmä na výživové doplnky. Pokiaľ človek prijíma pestrú a racionálnu stravu, tak ich nepotrebuje a sú to potom len vyhodené peniaze.

    Kazeín - z hľadiska mliečnych bielkovín dominuje kazeín (asi 80 %). Mlieko môže byť pre časť populácie pri jeho pití alebo jedení syrov a mliečnych výrobkovproblematické. Jednak je to nedostatok enzýmu, ktorý odbúrava laktózu obsiahnutú v mlieku. Vyšším vekom človek stráca možnosť tvorby tohto enzýmu, preto netoleruje sladké mlieko. Ak však kvasné produkty znížia množstvo laktózy v mlieku na minimum, kyslomliečne výrobky už nerobia problémy. Na druhej strane môže vzniknúť alergia na kravské bielkoviny. ( Z minulých prednášok vieme, že antigénna štruktúra kravských bielkovín je blízka antigénnej štruktúre ľudského myelínu a môže táto skutočnosť mať u niektorých pacientov súvis s vznikom SM  pozn. autora článku.) 

   Spracovanie potravín - je v poslednej dobe módnym hitom v rôznych článkoch o výžive. V tejto prednáške bola diskutovaná najmä problematika čerstvosti potravín versus predlžovanie trvanlivosti potravín. Do potravín s dlhodobou spotrebou sa pridávajú aditíva, ktoré nie sú potrave prirodzené. Sú to tie známe E-čka. Treba sa dívať aj na zloženie výrobkov, či neobsahujú niečo, čo nám zdravotne neprospieva. A ak zistíme, že nám niečo alebo nejaká potravina nerobí dobre, tak takúto potravinu je potrebné z potravinového reťazca vylúčiť. V strave máme preferovať čerstvo pripravené potraviny, nie rozmrazené a následne dovárané alebo dopekané ( pekárenské výrobky v supermarketoch). Strava by mala byť čo najjednoduchšia.

    Prednáška priniesla množstvo rád a nových poznatkov, nebola to čisto "vedecká" prednáška. Priniesla množstvo praktických rád a poznatkov, za čo si vyslúžila potlesk.

    Nasledoval coffee break. Bol to čas na vzájomné stretnutia a  "pokec". Bolo treba trošku oddýchnuť šedým bunkám mozgu, aby mohli znova rezorbovať nové poznatky. Zaujímavé bolo zistenie, že sa všetkým drobné pečivo (inak veľmi chutné) neušlo, hoci bolo počítané 4 ks na hlavu. Nikomu nevadilo, že bolo pripravené z mrazeného polotovaru a dopekané v kuchyni. Nuž, prednáška je jedna vec a hlad druhá.....

    Ostatnou prednáškou prvého dňa  seminára bola prednáška pána PhDr. Jána Grossmanna, Zvládnutie stresu pri SM. Vo svojej prednáške sa snažil vysvetliť, čo je  to stres, čo vedie k stresu a následne ako sa stresu vyvarovať. V úvode sme sa zoznámili s "otcom" stresu. Zakladateľ teórie stresu je Hans Hugo Bruno Selye, M.D,Ph.D.CC ( Napísal vyše 40 kníh a 1 700 odborných článkov. Získal čestný doktorát 43 univerzít a vyznamenanie Order of Canada. Narodil sa vo Viedni v roku 1907 a zomrel v roku 1982 v Montreali. Matka bola Rakúšanka a otec Maďar, mladosť prežil v Komárne - vtedy sa volal Selye János a  privlastňujú si ho Rakúšania, Maďari, Kanaďania a aj obyvatelia Komárna. pozn. autora článku).

   O strese hovorí výrok ( parafrázujem): Stres nie je dobrý ani zlý. Tak ako voda - 4litre človeka zabije, ale pohár vody zahasí smäd. K bežnému životu je stres potrebný, len je dôležitá hranica, kedy je ešte prospešný a kedy je ho tak veľa, že škodí. Každý je inak odolný voči stresu. Dokonca pozitívne stimuly môžu u niekoho vyvolať stresovú situáciu s  nepriaznivým dopadom na neho. Z toho môžu vznikať rôzne psychické a somatické ochorenia a stavy. Dokonca stres môže poškodzovať metabolizmus s následným nárastom obezity, oslabovať imunitný systém,navodzovať tráviace problémy, môžu sa objaviť až chronické ochorenia chrbtice, poruchy spánku a výkonnosti, navodzuje skoršie starnutie a môže zasahovať i do reprodukcie. A pacient s SM je každý deň vystavovaný množstvu stresujúcich faktorov. Už len fakt, že pacient má SM, čo je  ochorenie chronické, celoživotné, i keď liečiteľné je silným stresorom. Každý deň je pre esemkára iný. Čo do očakávania i čo do výkonu. Je potrebné naučiť sa zvládať stres, znížiť jeho hladinu natoľko, aby bol pre jedinca prijateľný. Aby to, obrazne povedané, neboli 4 litre ale len pohár vody.

    Až do večere bol program vyplnený cvičením jógy pod vedením Mgr. Jany Dornákovej-Bukvayovej. Účastníci seminára boli rozdelení do dvoch skupín, čím sa zvýšila efektivita a cieľovosť cvičenia s dopadom na jednotlivca. Pre niekoho to boli nové cviky, pre niektorých opakovanie cvičebnej zostavy.

    Po večeri nasledoval spoločný večer. Jeho tajomný názov " Box plný výziev" nás napĺňal rôznymi fantastickými predstavami. Jarka Fajnorová nám nechcela nič dopredu povedať, "veď uvidíte" - povedala. Rozdelila nás do dvoch skupín. V každom boli družstvá štyroch až piatich hráčov. Boxov, krabíc, bolo desať. Čas hrania jednej skupiny bol 30 minút. Úlohou družstva bolo najskôr poskladať hlavolam. Následne sa otvorila krabica, box, a tam boli úlohy. Po ich vyriešení sa dostala indícia na otvorenie zámku škatuľky, kde boli lístky s číslami. Každý si mohol zobrať jeden lístok s číslom. Tie čísla boli lístkami do tomboly. Každý hráč mal toľko lístkov, koľko sa mu podarila otvoriť krabičiek. Po skončení hry bolo losovanie tomboly, mali sme 27 cien.  Táto súťaž bola aj o šikovnosti, ume i o kolektívnej spolupráci.  Z hráčov často sršala až detská súťaživosť. Bolo to veľmi milé. 

    Ráno sme sa už od deviatej hodiny sústredili na prednášku pani MUDr. Dariny Slezákovej, PhD., s názvom Sekundárna progresia dnes - konečne nádej pre pacienta? Prednáška bola podporovaná spoločnosťou Novartis. Pani doktorka zhrnula priebeh ochorenia a opakovane vysvetlila, že každý pacient je individualitou, je jedinečný a neopakovateľný a nie je možné pacientov a ich priebehy porovnávať. Samotná diagnostika nie je dostatočná na to, aby sme mohli povedať, či už je ochorenie v sekundárne progresívnej forme. Každý pacient má inú genetickú výbavu, iný imunitný systém, na každého vplývajú iné enviromentálne vplyvy. Ochorenie je charakterizované svojou disperzitou v priestore a čase. 

    Je veľmi dôležité začať so skorou liečbou SM. Je to jediná prevencia progresie v čase. Odďaľovanie liečby je veľkým rizikom pre skorý nástup sekundárne progresívnej formy SM a degeneračných pochodov v mozgu, ktoré sú žiaľ nezvratné.Vieme, že každá relaps remitujúca forma SM má na začiatku v prevahe zápalové zmeny a liečba SM sa má zamerať na zníženie počtu až vymiznutie atakov a vzniku infraklinických nových ložísk demyelinizácie a na zníženie dysability a invalidizácie pacienta.

   Liečba pacienta nemusí začínať tzv. prvo-líniovou batériou liekov. Rozhodujúci je stav pacienta a aktivita jeho ochorenia. Nie vždy dostaneme pacienta vo fáze CIS alebo nájdeme úplne náhodou infraklinické ložiská demyelinizácie pri MRI vyšetrení pacienta pre iné neurologické ochorenie. Nemôžeme si dovoliť čakať na eskaláciu ochorenia.

    Do určitej miery robí pri liečbe problém adherencia na liečbu ( bližšie sme už vysvetlili problematiku pri druhej prednáške, pozn. autora článku). V tomto smere sa javí sestra ako zdravotník prvého kontaktu. Až 83% pacientov sa radšej zverí so svojimi problémami sestre ako lekárovi. I preto je dôležitá spolupráca sestry a lekára, sestry a pacienta navzájom. Sestra má aj z objektívneho hľadiska na pacienta viac času ako lekár a to z rôznych dôvodov.

    V súčasnosti evidujeme 34 štúdií liečby pacientov s SM vo fáze sekundárne progresívnej formy a to s 21 rôznymi preparátmi. Až 40% štúdií zistilo čiastočný efekt liečby sekundárne progresívnej formy SM pri použití liekov, ktoré máme teraz k dispozícii. V súčasnosti máme 5 preparátov, ktoré "vyzerajú" sľubne. Zrejme je len otázka času, kedy prídu do praxe a kedy budú uvoľnené pre nás.

    Pokiaľ je pacient pri sekundárne progresívnej forme SM stabilizovaný, bez známok zápalu a zvyšovania stupňa postihu v EDSS škále, je vhodné vysadiť pacientovi medikáciu (DMD liekmi) a ponechať alebo preferovať u neho symptomatickú liečbu. Zvýši sa tým komfort pacienta a odstránia sa vedľajšie účinky lieky. Pri sekundárne progresívnej forme 75-90% pacientov má zníženú hybnosť a najmä je prítomná únavnosť, čo DMD liečba neovplyvní. Do popredia sa dostáva psychosociálna symptomatológia a predovšetkým depresia, prameniaca z celkového stavu a očakávania. Niekedy sa objaví i tichá progresia - náhle zhoršenie stavu hoc i po desiatich rokoch stabilizovaného stavu. Nejedná sa o relaps, atak ochorenia, ale o prejav atrofie mozgu, ktorý sa náhle klinicky demaskoval.

    Záverom pani doktorka znova vyzdvihla skorú diagnostiku a správnu liečbu pacienta ako prevenciu sekundárne progresívnej formy SM a vyslovila nádej, že budeme môcť použiť v liečbe tejto formy SM nové lieky.

    Dopoludňajší program ďalej pokračoval v skupinách. Pani Lucia Knapcová viedla Cvičenie "pilates" a dr. Grossmann Nácvik zvládania stresu. Následne sa skupiny vymenili. Táto aktivita bola až do obedňajšej prestávky.

    Popoludňajší program bol otvorený prednáškou pani JUDr Kataríny Fedorovej, PhD, s témou Invalidita a ŤZP - na čo mám nárok, ak mám ochorenie skleróza multiplex? Prednáška bola široko koncipovaná s praktickými radami a postupmi pri podávaní žiadostí o DI, o  parkovací preukaz, na pomôcky, príspevky, asistenciu...Tiež ako postupovať i pri odvolaniach, ak naša žiadosť nie je schválená. Opakovane prízvukovala, že do žiadostí musíme napísať čo najviac a najširšie čo nemôžem, nie čo by som mohol, ak aby som to mal o čo žiadam. Je potrebné mať čo najviac odborných vyšetrení, nehanbiť sa prikladať vyšetrenia aj psychológom aj psychiatrom, ak sú iné závažnejšie ochorenia aj od iných odborníkov. Žiaľ, priestor tohto zdelenia mi nedovoľuje širšie sa rozpísať o tejto problematike, lebo je prísne individuálna. 

Sociálnu poradňu, najmä pre vozíčkarov, má výborne rozpracovanú občianske združenie svalových dystrofikov, Belasý motýľ. Aj odtiaľ sa dajú čerpať informácie.

Pani doktorka má vypracované rôzne postupy v právnej poradni, ktorá je na webovej stránke www.hematologickypacient.sk

Priame otázky a žiadosti o radu je možné zasielať aj cez internetovú adresu: katarina1.fedorova@gmail.com

    Pani Bc. Alexandra Krištofová sa venovala vo svojej prednáške- Fyzioterapia ako súčasť komplexnej liečby pri SM-  problematike cvičenia, aerobného pohybu a aj možnostiam rehabilitačnej "prístrojovej" liečby v kontexte komplexnej liečby SM. Vysvetlila dôležitosť pohybu nielen pri zhoršení stavu ale aj na udržanie kondície. Cvičiť treba po určitý stupeň únavy, ktorý vieme ešte prekonať. Radšej cvičiť viac ráz denne, ako sa v krátkej dobe vyčerpať. Dôležité je sústavné cvičenie.

    Následne panie Alena Margetiaková a Viera Zigová viedli workshop na tému Úskalia liečby v domácom prostredí. Venovali sa vysvetleniu práce terénnej sestry pre pacienta liečeného DMD liečbou a odpovedali na cielené otázky auditória.Opakovane prízvukovali, že ak má pacient s SM pri liečbe v centre akýkoľvek problém, treba ho konzultovať, nehanbiť sa opýtať na možnosť riešenia situácie. 

    Poslednou činnosťou pred ukončením seminára bolo praktická ukážka predcvičovania SM systému pod názvom - Cvičenie je môj priateľ- pod vedením pani Bc. Alexandry Krištofovej.

    Edukačný seminár sa uskutočnil pod gesciou pána profesora MUDr. Petra Turčániho, PhD., hlavného odborníka pri MZ SR pre neurológiu. Hlavnými partnermi boli, ako som už povedal, spoločnosti Roche a Novartis. Odborné prednášky boli na vysokej profesionálnej úrovni s najnovšími vedeckými poznatkami. Tiež do praktických cvičení sa zapojila drvivá väčšina prítomných. Pre priateľov na vozíku sme nemali pripravený cielený rehabilitačný program, čo pripomienkovali. Budeme sa snažiť pripraviť cielenú rekondíciu pre vozíčkarov a ich doprovody. Problémom je miesto rekondície, lebo ani kúpeľné organizácie nedisponujú dostatočným množstvom bezbariérových izieb. Na túto skutočnosť sme doplatili i my pri tomto seminári v Magnólii. Objednaná bezbariérová izba nespĺňala požiadavky našich priateľov z ČR a museli preto predčasne odísť, čo nás veľmi mrzí.

    Celkovo hodnotím seminár ako výborný ( päť z piatich hviezdičiek). Splnili sa moje očakávania ako po odbornej, tak aj po spoločenskej stránke. Účastníci boli výborní a snažili sa dodržiavať vymedzené časy na jednotlivé prednášky a cvičenia. Mali sme i inovatívnu časť semináru - súťaž, do ktorej sa zapojila podstatná časť z nás. Ubytovanie a strava boli nadštandardné, výborne boli pripravené caffé breaky.

    Poďakovanie za túto akciu patrí organizátorom semináru, pani prezidentke zväzu Jarke Fajnorovej, viceprezidentke zväzu Helenke Bottkovej, členom rady ako predsedovi kontrolného výboru zväzu pánovi Petrovi Zemanovi, ktorý sa staral o premietaciu techniku a fotodokumentáciu tejto akcie. V neposlednom rade spoločnostiam Roche a Novartis, ktorí toto podujatie finančne podporili, a bez ktorých by seminár nemohol byť. Veľké ďakujem vyslovujem prednášajúcim a vedúcim workshopov. Obzvlášť ďakujem pánovi profesorovi Lisému, ktorý nás zahrnul láskavým slovom a aj napriek svojmu vyššiemu veku srší vitalitou, ktorú mu môžeme iba závidieť.

                                                                                               MUDr Branislav Brežný

Posedenie pod Čertovom

 

Tam, kde sa čerti ženili, sa nachádza Čertov. Je na severe púchovského okresu, v Javorníkoch, na pomedzí republík. Tam sa z Púchova, z paneláku, presťahoval Mirko Maslák. Medzi hory. Tam nachádza svoj kľud a, ako hovorí, aj náplň života. Veď medzi štyrmi stenami v byte, pri zapnutom televízore a nemožnosti čosi zmajstrovať - by si pripadal ako v árešte. Na čerstvom vzduchu, v záhradke, pri úprave domčeka aj čas rýchlejšie prejde a je aj užitočný. Už mu nestačia sily na dlhšie prechádzky lesom a na rybačku. Aj do Bystrice, do klubu, je to ďaleko, autobusy už nechodia tak často.... A tak sme sa rozhodli, že ho v jeho "kráľovstve" navštívime a urobíme výjazdové klubové stretnutie. Veď je potrebné podeliť sa o radosti i starosti aj bežného života.

   Ten deň nastal 10. septembra. Čakali sme na pekné počasie. "Aladin" ukázal, že vo štvrtok má byť pekne a teplo. Zrána bola síce hmla, ale ukázalo sa slnko, ktoré hrialo a teplomer ukázal  25 st.C. Po obede mraky slniečko zakryli, báli sme sa dažďa, veď medzi horami to nie je príjemné. Nakoniec nás predpoveď počasia nesklamala. Bolo príjemných 21 st.C a mráčiky na oblohe dokresľovali príjemnú atmosféru. 

    Mirko pripravil v záhrade sedenie a oheň na opekačku. Dievčatá popri štebotaní pripravovali ražniči a ražne sa nad ohňom len tak mihali. Kým sa dobroty opiekli, počastovali sme sa burčiakom. Silnejšie nátury aj bylinkovou Becherovkou na lepšie trávenie. Pre istotu bol poruke aj Pankreolan. Na stole sa ocitla  "krúpna baba" Majky Krajnej, tá zmizla v našich žalúdkoch ako prvá. Anička Remencová priniesla sladké zákusky a aj nich sa len tak zaprášilo. Tí, ktorým "nešlo" sladké, mali možnosť pochutnať z troch kozích syrov.  Samozrejme, ražniči našich dievčat malo úspech. Veď doma sa nedá takáto dobrota pripraviť a aj vôňa dymu dáva tomuto všetkému neopakovateľnú atmosféru.

    Keďže sme viacerí neboli na abilympiáde, debata sa točila okolo nej. Veď je to nielen prezentácia jednotlivcov ale aj klubov a my sme hrdí, že náš klub a naše členky zas bodovali. Hodnotili túto abilympiádu ako komornú a rodinnú. A tešia sa na budúci rok, lebo si nevedia bez takéhoto stretnutia predstaviť život vo zväze. Veď priateľstvá vzniknuté na týchto stretnutiach pretrvávajú roky. A stretnúť sa s priateľmi vždy poteší.

    Od Mirka sme sa odobrali po pol siedmej, keď už padla rosa a kraj sa začínal ukladať k spánku. Cestou domov sme sa zastavili na púchovskom cintoríne, kde sme venovali chvíľku spomienok na našu Majku Maslákovú, ktorá nás opustila 22.11.2012 počas rekondičného pobytu v Turčianskych Tepliciach. 

    Dúfam, že sa u Mirka ešte opakovane stretneme. Spája nás veľa pekných spomienok na prežité a v tomto duchu dúfam v nové zážitky.

                                                                       MUDr Branislav Brežný

RYBACÍ DEŇ

Dňa 13. júla 2019 sa už tradične konalo stretnutie členov Klubu SM Považská Bystrica na rybníkoch v Považskej Teplej. Štefan, manžel našej členky Majky je rybárom, a tak nám opäť zabezpečil priestory, chatku s vonkajším posedením, ktorá patrí členom Rybárskeho zväzu Považská Bystrica.  Začali sme ráno. Tí, ktorí mohli prísť skôr, prišli aby všetko poprichystávali. Keďže nn aj my počas leta prázdniny, podobne ako školáci, nemávame schôdze, účasť na tomto stretnutí je vždy hojná. Ja som tentokrát so sebou zobrala sestru Zuzku, ktorá pracuje ako zdravotná sestra na neurologickej ambulancii, takže si s nami esemkármi dobre rozumie a vie nás pochopiť a poradiť nám. Z domu sme aj my dve zobrali nejakú tu mlsnôtku podobne ako každý zúčastnený. A veruže sme mali čo robiť aby sme všetko pojedli. Syrové korbáčiky, slané tyčinky či koláče všetkých druhov, no hostina ako na svadbe. O hlavné menu sa ako každý rok postaral predseda klubu, pán doktor Brežný. Čo vám budem hovoriť, osobne neviem posúdiť či je lepší lekár alebo kuchár. Ako predjedlo bol osvedčený chlebík s bravčovou masťou a cibuľkou. Ďalej sme pokračovali polievkou. Čo by to bol za rybací deň keby nebola z rýb. Áno mali sme halászlé. Musím sa priznať, že nikdy predtým som nemala možnosť ochutnať túto delikatesu.  Odkedy som členkou klubu sa rok čo rok zúčastňujem tejto letnej akcie a poviem vám, že rok čo rok mi táto polievočka chutí viac a viac, ale veď čo by aj nechutila, veď ju pripravuje kuchár profík. Zvyčajne po polievke nasledovali grilované ryby. Tentokrát si pre nás pán doktor pripravil prekvapenie a servírovali sa plnené tortilly. Vo vnútri sa nachádzala zelenina všetkého druhu a farby ako listový šalát, uhorka, paradajka, paprika, červená cibuľa,... ďalej údená makrela, teda dúfam, že to bola makrela lebo ja nie som až taký odborník na ryby, ale to vôbec nie je podstatné lebo výsledný efekt potešil nielen oči ale najmä chuťové poháriky. To ti vám bola lahôdka. Už som ochutnala rôzne plnené tortilly, ale táto rybacia bola snáď najlepšia. Popri tomto celom "tlačení do seba‟ sa ako obvykle viedli konverzácie na všetky možné témy. Myslím, že nemusím opisovať ako bolo, veď sami dobre viete, že keď sa stretne dobrá partia blízkych ľudí nemôže to dopadnúť zle. Naše posedenie sa končilo v poobednajších hodinách, a tak sme sa spokojne rozišli naspäť do našich domovov s úsmevom na tvári, pokojom v duši, no najmä s plnými žalúdkami. Vďaka patrí znova tým istým ľuďom, ktorí toto posedenie pre nás pravidelne organizujú na výbornú.

Barbora, Klub SM Považská Bystrica

DEŇ SLNEČNÍC

Sovičky  z  Považskej  Bystrice

    Pätnásty máj je už tradične dňom, kedy náš klub v Považskej Bystrici robí verejnú zbierku. Jej výnos bol doteraz určený na akcie klubu počas celého roka. V tomto roku však vedenie zväzu rozhodlo, že vyzbierané peniaze budú slúžiť na rekondičné pobyty. Inými slovami, nie na to, aby sa peniažky prejedli, ale majú slúžiť na upevnenie zdravia našich členov. My v Považskej Bystrici vítame túto iniciatívu zväzu. Pridávame však aj vetu, že prospech z tejto akcie by mali mať najmä tí, ktorí sa aktívne tejto zbierky zúčastnili. Okrem zbierania finančných darov sme rozdávali záujemcom informačné materiály o SM, staré čísla Nádeje, pripínali sme darcom „slnečničky“. Tí ktorí dali do kasičky minimálne 5 Eur dostali z tvorivých dielní nášho klubu sovičku alebo miešok so sušenou valeriánou.

    Veľmi milým a bezprostredným zážitkom bola návšteva jednej z tried z neďalekej škôlky. Deťúrence nám celkom neplánovane urobili program - zarecitovali či zaspievali pesničku. Mnohí okoloidúci mali z nich krásny zážitok. Ich bezprostredný prejav si môžete pozrieť na našej webovej stránke klubu.

    Aj tohto roku, tak ako vlani, mali sme tri pokladničky. Jedna bola pevná, v stánku nášho zväzu, druhá bola mobilná, s ktorou naše členky chodili po pešej zóne mesta. Tretia pokladnička bola v obci Papradno, v M-bare. Tohoročná zbierka nám priniesla na 700 Eur, čo je v našej histórii rekord. Najmenej sme vyzbierali pred rokmi, ešte v začiatkoch akcií s verejnou zbierkou. Vtedy sme vybrali 53 Eur a následne sme sa so zbierkou na roky odmlčali. Čas nás presvedčil, že zbierka má zmysel a aj v budúcnosti ju plánujeme usporiadať.

    V tomto roku sme dostali od zväzu stánok. Jeho pevná kovová konštrukcia niesla nielen strechu, ale aj tri bočné steny. Boli sme chránení pred nepriaznivým počasím, ktoré u nás vyčíňalo. Bol vietor, chladno a aj spŕchlo. Naše poďakovanie smeruje k Jarke Fajnorovej, ktorá presadila názor, že sa treba prezentovať na verejnosti i takýmto spôsobom. Stánok má na čele napísanú „firmu“ – Slovenský zväz  sclerosis multiplex. Stan nás chránil pred nepriaznivým počasím. Na stôl sme si mohli rozprestrieť materiály bez obavy, že nám ich vietor rozfúka. Okoloidúci mali možnosť hneď nadviazať s nami kontakt.

   Klub v Považskej Bystrici ďakuje všetkým organizátorom verejnej zbierky na Slovensku.Nielen prezidentke, viceprezidentke a ostatným členom VR SZSM, ktorí svojou prácou a administratívne pripravili túto zbierku, ale aj všetkým radovým členom SZSM na Slovensku, ktorí sa tejto akcie zúčastnili. Pretože je dôležité zviditeľniť sa. Sme tu a hlásime sa hrdo k ostatným obyvateľom SR. Už nehľadáme svoje miesto pod slnkom a v spoločnosti. Máme nielen povinnosti občana SR ale aj svoje práva. Len ich treba uplatniť. A verejné zbierky sú jedným z týchto akcií.

                                                                                MUDr Branislav Brežný

SOVIČKY

Čas. Z každej strany počujem - nemám čas. Neviem čo sa stalo, ale akoby nik nemal čas. Na nič a pre koho. Viem, že sa s problematikou ako využiť čas, nemôže vyhovieť všetkým. Okrem seba samých máme aj svoje rodiny, priateľov, záväzky. A tak sa vysnívané stretnutie klubu posúva z týždňa na týždeň. Lebo nemáme čas. Je tu preto zápas medzi chcením, alebo ak chcete snením, a medzi nájdením času na realizáciu našich predstáv.  

    Koniec fašiangových zábav je dávno za nami a zbierka na činnosť klubu pred nami. Tak nás napadla myšlienka ( z núdze - cnosť ) spojiť výrobu fašiangových dobrôt s tvorivými dielňami. Veď aj výroba dobrôt pre naše "chlpaté" jazýčky sú vlastne tvorivé dielne, tak ako výroba sovičiek. Nuž ale poďme na to od začiatku.

    Plán práce klubu  predpokladal, že sa zídeme koncom fašiangu na stretnutí klubu a budeme spolu vytvárať tradičné vysmážané zákusky. Do oka nám padli fánky, ktoré tiež niekde nazývajú aj Božie milosti, či grapne alebo krapne, a samozrejme šišky, niekde ich nazývajú aj pampúšiky. Nuž, nechajme to na lingvistov, nech rozhodnú čo je správny názov. Našim jazýčkom je to fuk. Lenže akoby to bolo bez obeda. A tu padol pohľad na pôstne jedlo, ktoré je charakteristické pre jar a zvlášť pre zelený štvrtok, na špenát.  

    Stretli sme sa v sobotu 6. apríla o desiatej hodine v rybárskom dome. Jožka priniesla už hotové fánky, bola ich celá tácka. Ešte sme sa ani neusalašili  a už polovina z nich bola preč. Daniel priniesol  koláčiky z lístkového cesta, Danka zas vytiahla výborné rezy.

    Majka s Danou pomaly vyťahovali z tašiek pracovné pomôcky a nastrihané"polotovary". Boli to vrecúška v tvare trojuholníka,  kruhy aj očká, nite a ihly, nechýbali ani nožnice. Zručné ruky našich členiek začali kmitať a vytvárali čosi, čo po naplnení molitanovou výplňou  vytvorilo postavičku v tvare sovy.

     Medzitým druhá časť našich členov sa venovala tvoreniu jedla. Pripravili sa fánky podľa iného receptu a súťažilo sa, ktoré sú chutnejšie. Nebolo víťaza, lebo sa všetky zjedli. Ešte aj prsty sa olizovali. Ešte boli mokré a už sa robilo cesto na šišky. Ich vôňa pri vysmážaní plnila naše ústa slinami. A aby sa lepšie šmýkali dolu krkom, na každú sa mohla pridať pena z bielkov s marhuľovým džemom.

     Špenát, vajcia na tvrdo  a zemiačiky sa priniesli uvarené. Danielova mamička priniesla ešte zemiakové pagáčiky na zajedanie špenátu. Ak by ste si mysleli, že to nezvládneme, máte smolu. Mýlili by ste sa. Aj dupľu si kde - kto vypýtal.

    Bol to veľmi pekne spoločne prežitý sobotný čas. Bol čas aj na porozprávanie sa, aj na maškrtenie, aj na výrobu sovičiek. Mali sme aj čas porozprávať sa s vedúcou oddielu skautiek v Považskej Bystrici, ktorá sa nazýva "Sovičky". Bola na výzvedy, ako sa sovičky robia. Plná nadšenia si odnášala sovičku aj s návodom, ako sa tieto pekné a hravé postavičky šijú. Myslím, že by bolo dobré sa s nimi skamarátiť a chodiť aj na spoločné výlety. Budúcnosť ukáže.

    Naše zručné devy vytvorili devätnásť sovičiek. Na čo budú slúžiť? Nuž, budeme mať zbierku. Budú ako dar našim sponzorom za dobrovoľný príspevok, minimálne vo výške 3 Eur. Sovička tak bude symbolicky bdieť nad ich zdravím aj v noci, bude im pripomínať múdrosť, ktorou prispeli na činnosť nášho klubu.

   Chcem poďakovať všetkým šestnástim členom klubu, ktorí sa tohto spoločného stretnutia zúčastnili. Verím, že to nebol stratený čas. Že sme si z tohto stretnutia niečo pekné odniesli. A naučili sme sa niečo nové. Nielen ušiť sovičku ale aj to, že to vôbec dokážeme a  že sa to dá!  Len sa nepodceňovať. Veď spolu môžeme splniť svoje sny skôr, ako keď je na ne  človek sám.

    Pri odchode sa baby dohadovali na ďalších tvorivých dielňach. Chceli by skúsiť servítkovú metódu. To je fajn, že sa kujú nové  plány, že sa objavujú nové obzory práce v klube. Držím nám všetkým palce, aby sa to vydarilo tak, ako si to predstavujeme.

                                                                                       MUDr Branislav Brežný

MARS aj v povazskobystrrickom klube

Už tradične sa Klub SM v Považskej Bystrici zúčastňuje spoločného cvičenia esemkárov pod názvom MARS. Doterajšie stretnutia sme absolvovali v Piešťanoch a Ružomberku, k tohtoročnému MARS-u sme sa rozhodli pripojiť priamo v Považskej Bystrici.

Rozmýšľali sme, či budeme cvičiť niekde v posilňovni či v Swim Clube. Nechceli sme, aby táto akcia bola len jednorazová. Máme pocit, že by sme sa mohli stretávať pravidelne. Žiaľ možností bolo málo. Jednoducho sobota bol problém. Školské telocvične, ktoré sa požičiavajú za poplatok boli obsadené, Swim Club mal akciu. Už opakovane sme mali pozvanie od priateľov z Cirkvi adventistov siedmeho dňa v Považskej Bystrici a tú sme využili. 

A tak sme sa v piatok popoludní, 1. marca, siedmi „skalní“ stretli v telocvični CASD. Je to malá, priam komorná miestnosť v suteréne budovy. Na zemi mäkká žinenka, cvičebné stroje na zlepšenie kondície, veľká cvičebná lopta, činky, závesy na cvičenie s pruhmi.... Po rozcvičke, ktorú máme naučenú z rekondícií v Liptovskom Jáne, sme sa snažili zapojiť do cvičenia i jogové prvky odkukané zo stretnutí organizovaných SZSM. Po krátkych oddychových prestávkach sme cvičili individuálne na strojoch i s činkami. 

Bolo to veľmi príjemné stretnutie, a zistili sme, že je možné sa aj v týchto malých priestoroch stretávať a cvičiť. Niekedy je od myšlienky k činom ďalej akoby sa zdalo. Ale „tvrdohlavosť“ pani Elišky Bielikovej v pozývaní k návšteve telocvične sa nám vyplatila. Jej i priateľom z CASD patrí naša vďaka. 

Máme nad čím rozmýšľať, máme cieľ, máme chuť a máme odvahu. Prvý krok ku zdraviu sme urobili. Už len, aby sa aj tí ostatní, čo sa nemohli z rôznych príčin stretnúť na  tomto cvičení, k nám pripojili, a aby miesto deklarácii ukázali činy.

MUDr. Branislav Brežný