Situácia okolo kovidu nás núti nachádzať nové a nové možnosti stretávania sa. Nariadenia vydávané úradmi nemajú konca, dokonca sa v nich nevyznajú ani tí, čo ich nariaďujú. Nie je novinkou, že kontrolné úrady pre právne nezrovnalosti rušia vyhlášky, a boj epidemiológov a hygienikov o čo najzdravšie Slovensko sa stretáva s neporozumením nás, prostých ľudí. A tak my v Považskej Bystrici sme sa rozhodli, že sa stretneme na návšteve. Navštívili sme dom miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu. Ten je prakticky v strede mesta s vynikajúcim spojením nielen miestnymi autobusmi, ale aj prímestskými spojmi. Dom má veľkú záhradu s prístreškom, pod ktorým je možné sedieť aj pri nepriaznivom počasí, aj keď praží slnko. A tak sa „osudným“ dňom stal 17. júl. Zišlo sa nás šestnásť členov klubu. Objednali sme si pekné počasie a to aj skutočne bolo. Od deviatej sme sa postupne schádzali a vítanie nemalo konca kraja. Na stôl sme už tradične prichystali „slovenský hamburger“. Čerstvučký krajec chleba, priam ešte teplý, s čerstvo vyškvarenou bravčovou masťou a cibuľkou. Ten chutil vynikajúco a rozchytal sa skôr ako sa pripravila misa, na ktorú sme chceli chlebíky ukladať. Prirovnávali sme ho k „chlebu so šmaľcom“ v Slovenskej Ľupči, ktorý sme v minulosti jedli na tamojšom Turíčnom jarmoku. Ten bol posypaný aj oškvarkami, mletou červenou paprikou a mletým čiernym korením. Spomínali sme na chvíle, kedy sa dalo chodiť na spoločné výlety autobusom. Na stole sa objavili zákusky, koláče, slané pečivo od výmyslu sveta, snáď dvadsať druhov. Zapíjalo sa pramenitou vodou, tí čo nešoférovali mohli i vínko a na úvod aj fernet či marhuľovicu (to aby ešte lepšie chutilo). Medzi požívaním dobrôt sme sa spolu rozprávali o všetkom možnom. O úspechoch, životných výhrach i prehrách, o osudoch našich členov. Ale aj o budúcnosti a o tom, ako by sme si predstavovali fungovanie klubu do konca roka. Žiaľ, budúcnosť sa dá len veštiť. Po dvanástej hodine nám auto prinieslo prihriate halászlé. Tradičné jedlo, ktoré podávame pri akciách s našimi priateľmi z MO SRZ v Považskej Bystrici. Túto hustú polievku doma bežne nevarievame a aj preto sa na ňu tešíme. Chutila znamenite, dokonca „fajnšmekri“ si ju brali do zaváracích pohárov. Po tretej hodine sme sa pomaly rozchádzali domov. S novými zážitkami a s chuťou znovu sa stretnúť. Veľké ďakujem patrí Majke Chudejn s manželom Štefanom, ktorí nám pripravili možnosť stretnúť sa v rybárskom dome. Ďakujem však patrí všetkým, čo sa tejto akcie zúčastnili. Tešíme sa na ďalšiu akciu, na návštevu po roku u Mirka Masláka spojenú s opekačkou.
MUDr. Branislav Brežný Klub SM Považská Bystricad
