BOLI SME - VÝLET V TATRÁCH

      Ráno, päť hodín, vonku tma. Rýchlo sa umyť, zbodnúť nachystané raňajky  a trieliť na  železničnú stanicu. S napätím som čakal, koľkí sa  tam 3. októbra o trištvrte na šesť stretneme. Naplánovali sme si totiž výlet do Tatier, na Štrbské pleso. 

      Už v pondelok večer som si „kúpil“ lístok na vlak. Keďže som dôchodca, tak ma jeho nulová hodnota vždy poteší. Oznámil som nášmu Danielovi (Kimličkovi) - môjmu sekretárovi, ktorý všetko  zariadí - číslo vlaku, čas odchodu vlaku a číslo miestenky. Ten to zas preposlal ostatným členom klubu, takže už v utorok mal každý kúpený lístok aj miestenku.  Miestenku potrebujem zverejniť preto, aby sa aj ostatní, ktorí sa na výlet rozhodnú ísť, mohli usadiť čo najbližšie pri mne. Veď, kto by chodil po vlaku s otvorenou fľašou slivovičky, veď by sa nedostala k našim!

      Postupne sa rozvidnievalo a sledujúc krajinu za oknom sme si robili plány. Lúky a polia pri trati boli biele od sriene, nad vodami bola hmla. Ozvali sa i kuvici, že nám počasie nevyšlo, ale našťastie sa mýlili. Na nebi nebolo ani obláčika, svietilo slniečko a bolo výborných 19 °C.

      Po dva a pol hodine cesty sme vystúpili v Štrbe, presadli na ozubenú železnicu a za chvíľu sme boli vysoko v Tatrách. Pomaly sme vystúpali briežok  a za budovou tlačového centra sme odbočili a okolo hotelového komplexu Kempinski sme sa dostali na prvú výhliadku. Viditeľnosť bola priam ukážková, videli sme Svit, Poprad a kopu nám neznámych dediniek, naokolo samé kopce. Tu sme na lavičke odpočívali asi štvrťhodinku. Následne sme prešli na štrkom vysypaný a pekne upravený chodník okolo Štrbského plesa a kochali sa okolitou prírodou. Objavovali sme príjemné zákutia tejto cesty. Skratkou, pod lesom, sme sa dostali k biatlonovej strelnici a k môstikom. Tam už na nás čakalo občerstvenie, každý sa mohol podľa svojho gusta najesť či napojiť v stánkoch, ktoré robili akúsi uličku. Pri nich je množstvo miesta na sedenie.

     Strávili sme tam viac ako hodinku, vyhrievali sa na slniečku, oddychovali a znova a znova kochali krásami našej prírody. Následne, už  dolu kopcom, sme sa vybrali na stanicu. Cestou sme si pozreli rozpadajúci sa bývalý skvost nášho zdravotníctva, liečebňu Helios, z ktorej ostali iba múry! Bola to najvyššie postavená detská ozdravovňa v strednej Európe a Milka Baťková nám priblížila čas, kedy tam boli na liečení jej deti. 

      Po príchode na stanicu sme si mohli hneď nasadnúť na tatranskú železnicu a od-viezli sme sa do Starého Smokovca. Cestou sme sa dívali nielen na končiare štítov, ale aj na skazu, spustošenie lesa, ktorú pred rokmi zanechala bora. Obdivovali sme obnovu týchto lesov. Aký to zázrak prírody. Nový les vstával, ako bájny Fénix , z popola.

      Po krátkej chôdzi do mierneho kopca sme našli samoobslužnú jedáleň, kde sme sa výdatne posilnili a oddýchli. Niektorí z nás sa ešte poprechádzali po Starom Smokov- ci, po parku s drevenými vyrezávanými skulptúrami, mohli si prezrieť kostolíky –  v jednom bola práve svadba. Tiež sme si mohli sadnúť v kaviarni na kávu  so zákuskom a vychutnávať atmosféru dávnej doby, kedy si toto mohli dovoliť iba majetní ....

      Tesne po 16 tej hodine sme nastúpili na preplnený vláčik do Popradu. Mali sme temer hodinovú rezervu na prestup, ten sme využili na oddych, lebo nás už nohy boleli. V čase nástupu do rýchliku do Považskej Bystrice prichádzala električka zo Starého Smokovca. Ak by sme išli týmto spojom, nestihli by sme prestúpiť......

       Cesta domov bola už zas potme. Svetlá staníc sa akosi rýchlejšie mihali za oknom ako ráno, lebo sme ani nespozorovali  a už sme boli doma. Unavení, ale na výsosť spokojní s dnešným výletom, sme sa lúčili a skutočne nebanujeme. Preverili sme možnosť jednodňovej klubovej rekondície v Tatrách v oblasti Štrbského plesa a Starého Smokovca. Odporúčame ju do pozornosti aj druhým klubom. Dúfam, že sa nabudúce v Tatrách stretneme, pozývame Vás na takéto stretnutie.

                                                              Klub Považská Bystrica

                                                              MUDr Branislav Brežný

BOLI SME - REKONDÍCIA V GRÉCKU

Paralia v roku 2015......

     Pri koncipovaní plánu práce klubu v Považkej Bystrici na tento rok sme do neho zakomponovali požiadavku členskej základne – letnú rekondíciu uskutočniť v gréckej Paralii. Po ročnej pauze, vlani sme boli v talianskom Lignane, sme sa rozhodli našu rekondíciu uskutočniť už v overenom čase a hoteli cestovnej kancelárie El Greco  Tour  zo Šamorína.

     Paralia sa nachádza na brehu Egejského mora v Thessalonickom (Solúnskom) zá-live, v kraji zvanom Pieria. Je jedným z mnohých atraktívnych turistických destinácií pobrežia, medzi ktoré patrí i Olympiaki Akti ( Olypic Beach - Olympská riviera), Pla-ka Litohorou,  Leptokaria, Plantamonas či  Nei  Pori... Severne, asi 60 km od Paralie sa nachádzajú Thessaloniki ( Solún ), čo je hlavné mesto gréckej Macedónie. Asi 6 km od Paralie sa nachádza mesto Katerini ( pomenovbané po sv. Kataríne ), čo je akési „okresné mesto“ a má cca 50 000 obyvateľov. Čosi južnejšie sa nachádza Dion, teraz už len malá dedinka, predtým však veľké mesto, kde Alexander Macedónsky zhromaždil  bojovníkov pred ťažením do Perzie....Západne a priamo nad touto oblas-ťou, 30 km od pobrežia,  sa vypína masív pohoria Olymp. Miestni tvrdia, že je to ten „pravý Olymp“, na ktorom sídlili  ich božstvá. Masív preto, lebo hora Olymp má nie-koľko vrcholov, najvyšší je Mytikas, týči sa 2918 m nad morom.....

       Z Považskej Bystrice sme vyrážali 29. augusta o 6. hod. autobusom, ktorý sa ešte zastavil pre pasažierov v Trenčíne, Bratislave a Šamoríne. Slovensko sme opustili v Medveďove a hneď za Gyorom sme nabehli na diaľnicu, ktorou sme prešli cez celé Maďarsko a až pri srbskom Niši sme odbočili na Macedónsko. Tam sa striedala bežná cesta s diaľnicou, ktorá je vo výstavbe. V Paralii sme boli po 21 hodinách cesty.

       Hneď po príchode sme sa odobrali na sledovanie východu slnka (6.55 hod. gréc-keho času), posilnili sme sa  raňajkami a niektorí z nás, čo boli už opálení, zaľahli na pláži a vychutnávali si tak  pobyt pri mori od počiatku.

      Izby hotela El Greco sú vybavené kuchynkou s riadom a príslušenstvom, takže  sa dá jedlo pripraviť k hodovaniu za polhodinku. Každý si môže ukuchtiť podľa svojho jedálnička alebo ísť do reštaurácie. Cenové hladiny potravín i reštauračných služieb boli porovnateľné s našimi. Veď gyros pita ( do ruky – v placke ) bol za 1,9-2,30 E, gyros plata ( na tanieri ) 5,5 – 6,0 E, grilovaná polovička kurčaťa s hranolkami za 5,5 E, musaka za 6 Eur. Pivo čapované 5 dcl cca 2-2,5 E, v plechovkách v obchode v rovnakej relácii ako u nás..... V našom hotelovom bare sa čapoval český Zubr za 2 E. Ovocie bolo vo veľmi prijateľných cenách- nektarinky stáli 0,5 – 1,0 E, broskyne od 0,6 do 1,0 E, hrozno od 0,8 – 2,0 E za kilo...Predávali práve dozreté figy, ktoré chutia úplne inak ako sušené, ceny okolo  jedného eura za kilo. Zo zeleniny treba vyzdvih-núť vynikajúcu fialovú cibuľu, ktorá nepálila, bola lahodne sladká a nesmela chýbať pri každom jedle spolu s rajčinami, ktoré sa rozplývali v ústach.... jednoducho nebíč-ko v papuľke. Ceny zeleniny boli ako u nás. Tiež mäso surové alebo grilované kurča-tá boli len o niečo drahšie....A keď poviem, že Lidl bol aj v Paralii, tak potom je jas-né, že nebolo teba nosiť so sebou žiadne potraviny.

       Pláže v Paralii sú pieskové. Do mora  vybiehajú kamenné jazyky, ktoré chránia  pláž pred vlnami. Na plážach sú slnečníky, každý s 2 lehátkami. Pokiaľ sa zakúpi ná-poj alebo ovocná misa, tak počas celého dňa sa môžu lehátka používať. Cez obed sme si zabehli odpočinúť od slnka na izbu v  hoteli a nabrať nejakú kalóriu, doplniť tekutiny. Na lehátku sme nechali len uterák, čo znamenalo, že je obsadený.

     Po 18-tej hodine už slnko slablo a postupne sme sa z pláže vytratili. Po nevyhnut-nom skrášľovaní sa bola Paralia naša. Pred našim nájazdom  sa triasli  všetky reštau-rácie, obchodíky so suvenírmi, oblečením.... Už len prechádzka po mestečku, vdy-chovanie morského vzduchu zmiešaného s opekanou kukuricou, pečenými klobása-mi, gyrosom či inými mäskami ( celé jahňa pečené na ražni, kurence, ryby...) stojí zato. Samotná atmosféra tohto miesta lieči! Stratili sme pojem o čase, problémy všedného dňa sme hodili za hlavu....

    Urobili sme si zaujímavý výlet. V blízkosti Paralie sa nachádza zaujímavosť – veľ-ké jamy, z ktorých sa ťaží liečivé bahno. Neváhali sme a natreli sme sa ním, nechali vyschnúť asi 3/4 hodinu. Po jeho zmytí sme mali kožičku ako novorodenci....Kúsok odtiaľ sa zas ťaží z morskej vody soľ. Voda sa nechá vyschnúť, vykryštalizovať. Ne-boli by sme to my, keby sme nepremiestnili na Slovensko niekoľko kíl tohoto „mrs-kého zlata“. Výborne sa hrudou tejto soli ošetruje zhrubnutá koža na nohách. A keď začnú nohy štípať, znamená, že hrubá koža je preč.... V diaľke na mori sme videli farmu na morské mušle – slávky.......

     Fakultatívne výlety je možné tiež absolvovať –  výlet do Thessalonik, na kláštory Meteora, do Athén, zúčastniť sa pirátskej plavby, gréckeho večera..... My sme sa us-pokojili výletmi na trhy do Katerini ( v stredu a v sobotu ).  Atmosféra trhu je iná ako tá, čo poznáme z Poľska. Bol to pekný zážitok.

     Snáď najzaujímavejší zážitok bola návšteva „thajských rybičiek“. Do akvária pl-ného malých rybičiek bolo treba ponoriť nohy alebo ruky. Tí, čo nemali veľké brucho a ohli sa cez pás, tam vložili všetky štyri....Rybky ohrýzali a ohrýzali hrubú kožu a urobili kus práce, lebo každý ju mal hladkú, vyčistenú.....

      Posledné dva dni sme mali ( tak ako celý Balkán ) chladnejšie ( 24-26 st C) a daž-divé počasie. Ostatné dni bolo krásne teplo, 32-34 st C a voda mala 27 st.C.  Najmä dopoludnia boli bez vĺn a výborne sa plávalo. K večeru boli vlnky ale nám to neprekážalo.

      Cesta domov ubehla  rýchlo.  Videli sme za svetla aj Macedónsko a boli sme uch-vátení jeho prírodnými krásami. Zhliadli sme dva filmy, čo tiež „skrátilo“ cestvanie.  Nepríjemné bolo pozorovanie migrantov na hraniciach a benzínových staniciach. To bola jediná nepríjemná skúsenosť.....

      Kedysi som písal článok do našej Nádeje – Parália, láska naša! Áno. Zamilovali sme si tento kút Sveta. Krásne more a pláž, možnosť prechádzok a objavovanie zákutí, obchodíkov, ochutnávanie gréckych špecialít.....Ak geopolitická situácia dovolí, sme tam za rok znova! A bol by som rád, keby ste objavili Paraliu i vy.

Poznámka: Na internetovej stránke www.klubsmpb.blogspot.sk/2013/09/ nájdete článok o rekondičnom pobyte Klubu SM Považská Bystrica v hore spomínanej destinácii v roku 2013, ako i videofotomontáž z násho pobytu, nami nakrútené video, ktoré Vás odprevadí z hotela El Greco priamo na pláž, 2 videá z výletu na Meteora, ktorý môžete v rámci pobytu absolvovať a videomontáž o spomínaných kláštoroch Meteora.

                                                                   MUDr Branislav Brežný