ZNOVA PO ROKU

 V tomto roku sme zaznamenali rozmarné leto. Už zrána boli horúčavy, niekedy niekoľko dní za sebou, inokedy sa počasie zmenilo zo dňa na deň, či z hodiny na hodinu. Všetci dobre vieme, že letné horúčavy nám nesvedčia. I preto plánujeme stretnutie v horách pod Makytou u Mirka Masláka v polovici alebo na konci augusta. A koniec augusta dal tomu korunu! Výrazne sa schladilo a začalo pršať, na opekanie v prírode sme museli na chvíľu zabudnúť. A keď už bolo znova vonku príhodné počasie, poštípali Mirka sršne.

Ale dočkali sme sa a tak 8. septembra poobede sme sa dvoma autami vybrali do hôr za Mirkom. Ako dobrá návšteva po roku sme so sebou priniesli rôzne dobroty. Hlavným organizátorom nákupcom a bola ako vždy Majka Chudá s manželom. Na stole sa objavili na opekanie špekáčiky, slanina, cibuľa, na zahryznutie i paprika, rajčiny. Ani ostatní návštevníci nelenili a vyložili na stôl údený ovčí aj zrejúci kozí syr, zemiakovú babu, koláče i rôzne keksíky a sušienky. Aby bolo čím zapíjať, okrem perlivej vody tu bol burčiak a vínko. Na tvrdé sme nemali chuť. Čas sa rýchlo míňal a počas opekania sme si rozprávali ako rýchlo ten rok prešiel, ako sme ho prežili. Okrem iného sme sa mohli pochváliť nielen viacerými peknými zážitkami, ale aj úspechmi našich členiek na Abylimpiáde zväzu. Pani Eliška Bieliková sa zas pochválila svojimi samorastami. Indickými uhorkami. Tá najdlhšia mala 98 cm. Vraj rástli samé. K večeru sa schladilo a to už sme sa poberali domov. Ešte v Púchove sme sa zastavili na cintoríne, položili kvietok a zapálili sviečky Majke Maslákovej. Venovali sme jej tichú spomienku. Cestou domov ma napadlo, či by sme nemohli vo zväze vyhlásiť akúsi súťaž alebo prezentáciu našich záhradkárskych úspechov. Fotografie výpestkov by sa mohli i s malým „pokecom“ o pestovateľovi zverejniť aj v časopise Nádej. Je to samozrejme i prezentácia klubu. A úspechy tohto druhu prinášajú nielen radosť ale aj návod, ako bojovať s našim postihom. Záhradky, to sú vlastne naše malé rehabilitačné centrá. Čo vy nato? Čakám na váš názor. Stretávanie sa na takýchto i mini akciách má svoj veľký význam. Už teraz sa tešíme na budúcu návštevu. Z klubu Považská Bystrica vám zasielame pozdrav a priane zažitia veľa pekného v budúcom čase a najmä plné zdravie a pokoj v duši. Dobrý úlovok zo záhrady našej Elišky... Z toho by bola riadna misa šalátu už len rezeň k tomu.  

MUDr. Branislav Brežný Klub SM Považská Bystrica

NÁVŠTEVA RYBÁRSKEHO DOMU

Situácia okolo kovidu nás núti nachádzať nové a nové možnosti stretávania sa. Nariadenia vydávané úradmi nemajú konca, dokonca sa v nich nevyznajú ani tí, čo ich nariaďujú. Nie je novinkou, že kontrolné úrady pre právne nezrovnalosti rušia vyhlášky, a boj epidemiológov a hygienikov o čo najzdravšie Slovensko sa stretáva s neporozumením nás, prostých ľudí. A tak my v Považskej Bystrici sme sa rozhodli, že sa stretneme na návšteve. Navštívili sme dom miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu. Ten je prakticky v strede mesta s vynikajúcim spojením nielen miestnymi autobusmi, ale aj prímestskými spojmi. Dom má veľkú záhradu s prístreškom, pod ktorým je možné sedieť aj pri nepriaznivom počasí, aj keď praží slnko. A tak sa „osudným“ dňom stal 17. júl. Zišlo sa nás šestnásť členov klubu. Objednali sme si pekné počasie a to aj skutočne bolo. Od deviatej sme sa postupne schádzali a vítanie nemalo konca kraja. Na stôl sme už tradične prichystali „slovenský hamburger“. Čerstvučký krajec chleba, priam ešte teplý, s čerstvo vyškvarenou bravčovou masťou a cibuľkou. Ten chutil vynikajúco a rozchytal sa skôr ako sa pripravila misa, na ktorú sme chceli chlebíky ukladať. Prirovnávali sme ho k „chlebu so šmaľcom“ v Slovenskej Ľupči, ktorý sme v minulosti jedli na tamojšom Turíčnom jarmoku. Ten bol posypaný aj oškvarkami, mletou červenou paprikou a mletým čiernym korením. Spomínali sme na chvíle, kedy sa dalo chodiť na spoločné výlety autobusom. Na stole sa objavili zákusky, koláče, slané pečivo od výmyslu sveta, snáď dvadsať druhov. Zapíjalo sa pramenitou vodou, tí čo nešoférovali mohli i vínko a na úvod aj fernet či marhuľovicu (to aby ešte lepšie chutilo). Medzi požívaním dobrôt sme sa spolu rozprávali o všetkom možnom. O úspechoch, životných výhrach i prehrách, o osudoch našich členov. Ale aj o budúcnosti a o tom, ako by sme si predstavovali fungovanie klubu do konca roka. Žiaľ, budúcnosť sa dá len veštiť. Po dvanástej hodine nám auto prinieslo prihriate halászlé. Tradičné jedlo, ktoré podávame pri akciách s našimi priateľmi z MO SRZ v Považskej Bystrici. Túto hustú polievku doma bežne nevarievame a aj preto sa na ňu tešíme. Chutila znamenite, dokonca „fajnšmekri“ si ju brali do zaváracích pohárov. Po tretej hodine sme sa pomaly rozchádzali domov. S novými zážitkami a s chuťou znovu sa stretnúť. Veľké ďakujem patrí Majke Chudejn s manželom Štefanom, ktorí nám pripravili možnosť stretnúť sa v rybárskom dome. Ďakujem však patrí všetkým, čo sa tejto akcie zúčastnili. Tešíme sa na ďalšiu akciu, na návštevu po roku u Mirka Masláka spojenú s opekačkou.     

  MUDr. Branislav Brežný Klub SM Považská Bystricad

Zlaté kúpele sú zlaté

 

Pandémia a opatrenia úradov proti rozširovaniu ochorenia COVID-19 viedli na Slovensku okrem iného k obmedzeniu práce kúpeľných či rekreačných organizácii. Plánované kúpeľné a rekondičné pobyty sa odkladali, menili sa podmienky realizácie liečenia. Mnohé kúpeľné organizácie hľadali možnosti, ako vyjsť svojim hosťom v ústrety. Boli povolené len kúpeľné poukazy podľa indikačných zoznamov a potvrdené lekárom. Tieto neboli obmedzené časom a týždňový rekondičný pobyt pre nás nebol veľkou neznámou, ba naopak, výzvou.

    Pre našu klubovú rekondíciu sme sa rozhodli už vlani, avšak nepriazeň osudu tento zámyseľ odložil na tento rok. A tak sme sa trinásti vybrali do Turčianskych Teplíc. Tieto kúpele mnohí z nás poznajú a radi sa sem vracajú. Tak ako poštovéholuby prilietajú domov do holubníka, my sa vraciame tam, kde je nám dobre.

    Turčianske Teplice sa nachádzajú v južnej časti Turčianskej kotliny, avšak obyvatelia Turca hovoria skôr o Turčianskej záhradke. Sú dobre prístupné z Ponitria, Považia či Pohronia. Turčianske Teplice patria medzi najstaršie kúpeľné mestá Slovenska. Prvá písomná zmienka o meste, resp. o teplých prameňoch pochádza z roku 1281 a už v roku 1533 sa stali majetkom mesta Kremnica, ktoré sprístupnilo pramene širokej verejnosti. Od vtedy začal rozmach mesta ako kúpeľné miesto.

    Význam kúpeľov postupne rástol, vyhľadávala ich šľachta nielen z Uhorska, ale aj z Poľska, Rakúska i Sedmohradska. Medzi návštevníkmi kúpeľov nachádzame také mená ako bol náš kráľ Žigmund Luxemburský, ktorý sa vraj kúpal v turčianskej minerálnej vode so zlatou korunou na hlave. Podľa legendy práve spojeniu zlata a turčianskej vody vďačí za vyliečenie lámky, aj za vysoký vek, ktorého sa dožil. Tiežv súčasnej dobe je možné (za príplatok) požiadať o pridanie zlata do vody vo vani. K ďalším významnejším návštevníkom minulosti patrili kráľ a cisár Maximilián Habsburský a František II. Vešeléni. Dôkazom blahodarných účinkov na ženské pohlavie je krásna grófka Mária Sečianska. Pre jej nesmiernu krásu, ktorej muži nedokázali odolať, ju nikto nenazval inak ako Muránska Venuša.

   Turčianske Teplice do februára 1949 niesli meno Štubnianske Teplice a v tom istom roku tu vznikli Čs. štátne kúpele a žriedla. V roku 1976 sa položil základný kameň kúpeľného domu Veľká Fatra, v ktorom sme boli i my hostia. 

    Využívali sme prírodnú vodu nielen na vonkajšie ale aj na vnútorné použitie. Máčali sme sa v bazénoch a vo vaniach, nechali sme si masírovať ubolené telá, prípadne, avšak v menšom množstve sme sa vystavovali elektroliečbe. Ak nám vody nebolo dosť, zaplávali sme si vo vonkajšom termálnom bazéne. Škoda len, že SpaaAquapark bol uzavretý pre protiepidemické opatrenia. K týmto procedúram patrila i diéto-terapia. Plná penzia sa odohrávala v jedálni so švédskymi stolmi. Z každého jedla bolo treba ochutnať, nič nenechať nepovšimnuté. A pulty plné jedla nás priam pozývali - poď, okoštuj, uži si .... Takto nejak si predstavujem lukulské hody.

    Po príchode domov sme si len ťažko zvykali na normálny, bežný život esemkára. Pamäťová stopa po pobyte v Turčianskych Tepliciach nám začala vŕtať v hlave: čo takto o rok? zopakujeme si pobyt v Turčianskych Tepliciach? v našich Zlatých Tepliciach?    

                                                           MUDr Branislav Brežný