Pandémia a opatrenia úradov proti rozširovaniu ochorenia COVID-19 viedli na Slovensku okrem iného k obmedzeniu práce kúpeľných či rekreačných organizácii. Plánované kúpeľné a rekondičné pobyty sa odkladali, menili sa podmienky realizácie liečenia. Mnohé kúpeľné organizácie hľadali možnosti, ako vyjsť svojim hosťom v ústrety. Boli povolené len kúpeľné poukazy podľa indikačných zoznamov a potvrdené lekárom. Tieto neboli obmedzené časom a týždňový rekondičný pobyt pre nás nebol veľkou neznámou, ba naopak, výzvou.
Pre našu klubovú rekondíciu sme sa rozhodli už vlani, avšak nepriazeň osudu tento zámyseľ odložil na tento rok. A tak sme sa trinásti vybrali do Turčianskych Teplíc. Tieto kúpele mnohí z nás poznajú a radi sa sem vracajú. Tak ako poštovéholuby prilietajú domov do holubníka, my sa vraciame tam, kde je nám dobre.
Turčianske Teplice sa nachádzajú v južnej časti Turčianskej kotliny, avšak obyvatelia Turca hovoria skôr o Turčianskej záhradke. Sú dobre prístupné z Ponitria, Považia či Pohronia. Turčianske Teplice patria medzi najstaršie kúpeľné mestá Slovenska. Prvá písomná zmienka o meste, resp. o teplých prameňoch pochádza z roku 1281 a už v roku 1533 sa stali majetkom mesta Kremnica, ktoré sprístupnilo pramene širokej verejnosti. Od vtedy začal rozmach mesta ako kúpeľné miesto.
Význam kúpeľov postupne rástol, vyhľadávala ich šľachta nielen z Uhorska, ale aj z Poľska, Rakúska i Sedmohradska. Medzi návštevníkmi kúpeľov nachádzame také mená ako bol náš kráľ Žigmund Luxemburský, ktorý sa vraj kúpal v turčianskej minerálnej vode so zlatou korunou na hlave. Podľa legendy práve spojeniu zlata a turčianskej vody vďačí za vyliečenie lámky, aj za vysoký vek, ktorého sa dožil. Tiežv súčasnej dobe je možné (za príplatok) požiadať o pridanie zlata do vody vo vani. K ďalším významnejším návštevníkom minulosti patrili kráľ a cisár Maximilián Habsburský a František II. Vešeléni. Dôkazom blahodarných účinkov na ženské pohlavie je krásna grófka Mária Sečianska. Pre jej nesmiernu krásu, ktorej muži nedokázali odolať, ju nikto nenazval inak ako Muránska Venuša.
Turčianske Teplice do februára 1949 niesli meno Štubnianske Teplice a v tom istom roku tu vznikli Čs. štátne kúpele a žriedla. V roku 1976 sa položil základný kameň kúpeľného domu Veľká Fatra, v ktorom sme boli i my hostia.
Využívali sme prírodnú vodu nielen na vonkajšie ale aj na vnútorné použitie. Máčali sme sa v bazénoch a vo vaniach, nechali sme si masírovať ubolené telá, prípadne, avšak v menšom množstve sme sa vystavovali elektroliečbe. Ak nám vody nebolo dosť, zaplávali sme si vo vonkajšom termálnom bazéne. Škoda len, že SpaaAquapark bol uzavretý pre protiepidemické opatrenia. K týmto procedúram patrila i diéto-terapia. Plná penzia sa odohrávala v jedálni so švédskymi stolmi. Z každého jedla bolo treba ochutnať, nič nenechať nepovšimnuté. A pulty plné jedla nás priam pozývali - poď, okoštuj, uži si .... Takto nejak si predstavujem lukulské hody.
Po príchode domov sme si len ťažko zvykali na normálny, bežný život esemkára. Pamäťová stopa po pobyte v Turčianskych Tepliciach nám začala vŕtať v hlave: čo takto o rok? zopakujeme si pobyt v Turčianskych Tepliciach? v našich Zlatých Tepliciach?
MUDr Branislav Brežný
