piatok 20. septembra 2019

Edukačná seminár Liečiť, cvičiť, stravovať sa pri SM




Mesto Piešťany nás privítalo nevľúdnym počasím. Obloha bola zatiahnutá, dusné ovzdušie, dážď "visel za nohy". Avšak pri vstupe do hotela Magnólia, kde sa seminár konal, sa na nás usmieval personál hotela, videli sme vyžiarené tváre starých známych esemkárov. Zvítali sme sa, prehodili pár slov. Ubytovanie prebiehalo rýchlo, takže ešte do obeda sme si mohli i na izbách vymeniť najnovšie informácie. A hneď nato, po výbornom obede a registrácii, sme už od 14.30 v  kongresovej hale hotela počuli uvítací prejav našej prezidentky zväzu, pani Jarmily Fajnorovej.
   Odborný program začal svojou prednáškou pán profesor MUDr Ľubomír Lisý, DrSc. V nej sa venoval téme: Spolupráca pacienta a lekára pri úspešnej liečbe SM. Táto prednáška bola podporená spoločnosťou Roche.  V úvode prednášky zhrnul formy a priebeh SM, liečenej i neliečenej, porovnal ich priebehy. Vysvetlil dôležitosť liečby SM a zásadný poznatok, že ochorenie je potrebné začať liečiť už v prvých štádiách od jeho zistenia, pretože odklad liečby môže mať za následok nezvratné poškodenie organizmu chorého. Vysvetlil, že diagnostika SM u pacienta nie je ľahká a ani jednoduchá. V diferenciálnej diagnostike musí lekár zvažovať  až  100 rôznych neurologických ochorení, ktoré prichádzajú do úvahy. Pri vzniku ochorenia sa uvažuje o možnosti pôsobenia 230 rôznych génov, tie sa podieľajú na SM asi v 30% prípadov, v 70% sú to rôzne, najmä enviromentálne vplyvy a rizikové faktory ( menoval najmä fajčenie a nízke hladiny vitamínu D v krvi). 
    Z hľadiska priebehu SM hovoríme už o subklinickej aktivite ( taká, ktorá nevyvolá klinický obraz, predchádza ho, avšak už poškodzuje centrálny nervový systém), a ktorá prechádza najčastejšie do relaps remitujúcej SM s následnou sekundárne progresívnou formou. Primárne progresívnej formy je asi 15%. V prvých štádiách SM prevažuje zápal, neskôr regenerácia sa zmenšuje a narastá deštrukcia, degeneračné pochody. Kým v štádiách klinicky izolovaného syndrómu, relaps remitujúcej formy  i sekundárne progresívnej formy je prevaha žien, pri primárne progresívnej forme je to 50:50%.
    Pri sledovaní pacienta je potrebné hneď zachytiť relaps ochorenia. Je to zhoršenie stavu v priebehu 24-48 hodín, ktorý bol predtým stabilizovaný. Slabosť by mala byť následne zachytená po dobu jedného mesiaca so zhoršením  EDSS. Je potrebné vylúčiť aj iné ochorenia, ktoré by mohli viesť k zhoršeniu stavu pacienta s SM, sú to najmä horúčkové stavy.
   Hlavnou paraklinickou zobrazovacou metódou pri diagnostike SM je MRI vyšetrenie mozgu a miechy. Pri diagnostike SM sú vypracované kritériá podľa McDonalda. V skratke: v T1 váženom obraze nachádzame "čierne diery" - čo je už strata tkaniva mozgu. V T2 váženom obraze vidíme všetky lézie v mozgovom tkanive a pri podaní gadolínia ( kontrastná látka) rozoznávame čerstvé lézie mozgového tkaniva. MRI vyšetrenie nie je "len" diagnostickým vyšetrením pri zistení SM, ale je aj "markerom" priebehu ochorenia a je to dôležité pre stanovenie priebehu a tým aj prognózy priebehu ochorenia a samozrejme i nastavenia na správnu liečbu. 
     Pri akútnom zhoršení, relapse, kde prevažuje zápal, používame na zvládnutie stavu kortikoidy (SoluMedrol) a následne terapiu kontrolujúcu-modifikujúcu priebeh ochorenia (Disease Modifying Drugs - DMD). Neskôr, časom, keď prevláda degenerácia, nemajú kortikoidy ani liečba kontrolujúca priebeh SM veľký význam, účinok liečby klesá. A zlomovým okamihom je EDSS 6,0, kedy poisťovne prestávajú DMD liečbu hradiť. Napriek tomu, povedal pán profesor, máme už malé izolované štúdie i kazuistiky, kde pri použití protónovej emisnej tomografie vieme zápal v CNS dokázať. Nie sú však uverejnené rozsiahlejšie štúdie reflektujúce tento stav izolovaných vedeckých poznatkov a táto informácia nie je všeobecne známa. A tak pre podávanie DMD liečby naďalej platia doteraz platné indikačné obmedzenia a preto nie je možné túto liečbu ďalej pacientovi podávať. Je to akési "kto z koho", boj klinika a administrátora. Dobrou správou je, že sa už testujú lieky, ktoré by mohli byť použité pri  progresívnych formách. 
   Cieľom liečby SM je najmä spomalenie klasického neliečeného priebehu SM, ovplyvnenie zápalovej reakcie, zníženie počtu relapsov ochorenia, redukciaa spomalenie mozgovej atrofie pri sekundárne progresívnej forme SM, zníženie porúch kognície a tým aj redukcia dysability a oddialenie invalidity.
    Druhú prednášku, Adherencia ako dôležitý parameter účinnosti liečby, predniesla pani Viera Zigová. Táto prednáška tiež bola podporená spoločnosťou Roche. Slovo adherencia prekladáme ako priľnavosť. V medicíne slovom adherencia označujeme mieru spolupráce pacienta pri liečbe. Dôležité je predovšetkým to, či sa pacient riadi odporúčaním lekára a/alebo lekárnika, ako užívať lieky, ako a prečo dodržiavať režimové opatrenia. Spolupráca pacienta je totiž pre úspech liečby zásadná. Adherencia teda odráža postoj pacienta k svojmu zdravotnému stavu a má tri zložky: 
1. akceptáciu: prijatie diagnózy a navrhnutej liečby
2. compliance: podrobenie sa dodržiavaniu liečebného režimu, formy a frekvencie aplikácie lieku
3. perzistenciu (zotrvanie): časový priebeh od začiatku až po ukončenie liečby. V tejto súvislosti sa používajú aj pojmy ako non-adherencia, ktorá označuje zlyhanie pri navodzovaní terapeutického partnerstva medzi pacientom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Existuje celý rad faktorov rozhodujúcich o adherencii k liečbe. Niektoré z nich nemožno ovplyvniť vôbec ako sú - osobnosť pacienta, vek, pohlavie, kognitívne schopnosti, alebo socioekonomické faktory.
   Nedostatočná adherencia pri SM vedie k zhoršeniu ochorenia so vzostupom počtu relapsov a to až o 30% (!) a aj k zvýrazneniu a zvýšeniu nežiaducich účinkov liečby. Naopak, správna liečba a adherencia k liečbe znižuje potrebnú hospitalizáciu až o 40%. Odhaduje sa, že iba 50% pacientov vyhovuje adherencii z pohľadu lekára.
  Za faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú adherenciu sa všeobecne považujú:
1. čas potrebný na aplikáciu liekov 
2. zložitosť režimu podávania liekov
3. ťažkosti pri aplikácii liekov
4. nežiaduce účinky liekov
5. narušenie životného štýlu pacienta alebo aj rodiny
6. vysoká frekvencia dávkovania liekov
7. fóbia z injekcie, zo svojho zlyhania pri podávaní injekčnej liečby
8. nereálne očakávania od liečby
9. depresia a niektoré iné psychické stavy a rozpoloženia pacienta, nekritické rady okolia a pod...
10. Socioekonomické vplyvy, ako aj náklady na liečbu zaťažujúce rodinný rozpočet
    Je preto potrebné nadviazať kontakt medzi zdravotníckymi pracovníkmi a  pacientami. Treba vysvetliť potrebu správneho prístupu k liečbe zo strany pacienta a naopak, počúvať pacienta a poradiť mu v tomto. Veď to, čo je pre zdravotníka samozrejmé, pre pacienta to môže byť neprekonateľnou prekážkou.
   Tretia prednáška bola trochu z iného súdka. Pani Mgr. Veronika Mičianová, PhD nám predniesla tému: Sedem potravín, ktorým sa vyhnúť pri SM. V prednáške sa pani magisterka venovala skôr okruhom problémov pri výžive a vybratí si cesty k zdravšej výžive.
   Lepok je prírodná bielkovina, ktorá sa vyskytuje v pšenici a príbuzných obilninách. To znamená, že lepok obsahujú tiež všetky potraviny vyrobené z obilnín. Vo veľkom množstve prípadov je neznášanlivosť lepku vyvolaná dedičnými faktormi. Môže k nej ale prispieť aj imunitný systém, prekonané infekcie alebo stravovacie návyky. Neznášanlivosť lepku má veľa rôznych podôb, ale v zásade sa dá rozdeliť do troch kategórií: celiakia, citlivosť na lepok alebo pšenicu a alergia na pšenicu. Tieto termíny veľmi často zamieňajú. Pri problémoch s trávením je potrebné vyhľadať odborníka, pretože choroby spojené s lepkom majú veľmi odlišné symptómy a aj odlišný spôsob liečby.
   Rafinovaný cukor - je vlastne upravený prírodný cukor. Pri výrobe prírodných sladidiel a cukru z repy alebo cukrovej trstiny vzniká hnedá tekutina nie vľúdneho výzoru a chuti. Rafináciou, jeho úpravou, vzniká biely prášok, ktorý je sladký. Pridávaním do jedál "zlepšujeme" ich chuť. Najmä jeho kombinácia s tukom má zaujímavé účinky. Vtedy sa začne vyplavovať z mozgu hormón šťastia - serotonínale aj opioidy (endorfíny) a dopamín, ktoré vyvolajú pocit blaha. Vzniká tak závislosť na všetkom sladkom, nielen na samotnom cukre, ale na všetkých potravinách a nápojoch, do ktorých sa cukor pridáva. Zvýšeným príjmom cukrov vzniká množstvo ochorení, urýchľuje sa starnutie a preto hovoríme o cukre, že je tichý zabijak.
    Zdravé trendy v stravovaní - je potrebné sledovať najnovšie poznatky o zdravej výžive a uprednostňovať ich. V ostatnej dobe sa rozvíja atypický obchod, predávaniez dvorov, kupovanie potravín a zeleniny od malovýrobcov, ktorí produkujú zdravšie potraviny. Tiež treba do  spotrebného balíka pridávať najmä sezónne potraviny.Pozor si treba dať najmä na výživové doplnky. Pokiaľ človek prijíma pestrú a racionálnu stravu, tak ich nepotrebuje a sú to potom len vyhodené peniaze.
    Kazeín - z hľadiska mliečnych bielkovín dominuje kazeín (asi 80 %). Mlieko môže byť pre časť populácie pri jeho pití alebo jedení syrov a mliečnych výrobkovproblematické. Jednak je to nedostatok enzýmu, ktorý odbúrava laktózu obsiahnutú v mlieku. Vyšším vekom človek stráca možnosť tvorby tohto enzýmu, preto netoleruje sladké mlieko. Ak však kvasné produkty znížia množstvo laktózy v mlieku na minimum, kyslomliečne výrobky už nerobia problémy. Na druhej strane môže vzniknúť alergia na kravské bielkoviny. ( Z minulých prednášok vieme, že antigénna štruktúra kravských bielkovín je blízka antigénnej štruktúre ľudského myelínu a môže táto skutočnosť mať u niektorých pacientov súvis s vznikom SM  pozn. autora článku.) 
   Spracovanie potravín - je v poslednej dobe módnym hitom v rôznych článkoch o výžive. V tejto prednáške bola diskutovaná najmä problematika čerstvosti potravín versus predlžovanie trvanlivosti potravín. Do potravín s dlhodobou spotrebou sa pridávajú aditíva, ktoré nie sú potrave prirodzené. Sú to tie známe E-čka. Treba sa dívať aj na zloženie výrobkov, či neobsahujú niečo, čo nám zdravotne neprospieva. A ak zistíme, že nám niečo alebo nejaká potravina nerobí dobre, tak takúto potravinu je potrebné z potravinového reťazca vylúčiť. V strave máme preferovať čerstvo pripravené potraviny, nie rozmrazené a následne dovárané alebo dopekané ( pekárenské výrobky v supermarketoch). Strava by mala byť čo najjednoduchšia.
    Prednáška priniesla množstvo rád a nových poznatkov, nebola to čisto "vedecká" prednáška. Priniesla množstvo praktických rád a poznatkov, za čo si vyslúžila potlesk.
    Nasledoval coffee break. Bol to čas na vzájomné stretnutia a  "pokec". Bolo treba trošku oddýchnuť šedým bunkám mozgu, aby mohli znova rezorbovať nové poznatky. Zaujímavé bolo zistenie, že sa všetkým drobné pečivo (inak veľmi chutné) neušlo, hoci bolo počítané 4 ks na hlavu. Nikomu nevadilo, že bolo pripravené z mrazeného polotovaru a dopekané v kuchyni. Nuž, prednáška je jedna vec a hlad druhá.....
    Ostatnou prednáškou prvého dňa  seminára bola prednáška pána PhDr. Jána Grossmanna, Zvládnutie stresu pri SM. Vo svojej prednáške sa snažil vysvetliť, čo je  to stres, čo vedie k stresu a následne ako sa stresu vyvarovať. V úvode sme sa zoznámili s "otcom" stresu. Zakladateľ teórie stresu je Hans Hugo Bruno Selye, M.D,Ph.D.CC ( Napísal vyše 40 kníh a 1 700 odborných článkov. Získal čestný doktorát 43 univerzít a vyznamenanie Order of Canada. Narodil sa vo Viedni v roku 1907 a zomrel v roku 1982 v Montreali. Matka bola Rakúšanka a otec Maďar, mladosť prežil v Komárne - vtedy sa volal Selye János a  privlastňujú si ho Rakúšania, Maďari, Kanaďania a aj obyvatelia Komárna. pozn. autora článku).
   O strese hovorí výrok ( parafrázujem): Stres nie je dobrý ani zlý. Tak ako voda - 4litre človeka zabije, ale pohár vody zahasí smäd. K bežnému životu je stres potrebný, len je dôležitá hranica, kedy je ešte prospešný a kedy je ho tak veľa, že škodí. Každý je inak odolný voči stresu. Dokonca pozitívne stimuly môžu u niekoho vyvolať stresovú situáciu s  nepriaznivým dopadom na neho. Z toho môžu vznikať rôzne psychické a somatické ochorenia a stavy. Dokonca stres môže poškodzovať metabolizmus s následným nárastom obezity, oslabovať imunitný systém,navodzovať tráviace problémy, môžu sa objaviť až chronické ochorenia chrbtice, poruchy spánku a výkonnosti, navodzuje skoršie starnutie a môže zasahovať i do reprodukcie. A pacient s SM je každý deň vystavovaný množstvu stresujúcich faktorov. Už len fakt, že pacient má SM, čo je  ochorenie chronické, celoživotné, i keď liečiteľné je silným stresorom. Každý deň je pre esemkára iný. Čo do očakávania i čo do výkonu. Je potrebné naučiť sa zvládať stres, znížiť jeho hladinu natoľko, aby bol pre jedinca prijateľný. Aby to, obrazne povedané, neboli 4 litre ale len pohár vody.
    Až do večere bol program vyplnený cvičením jógy pod vedením Mgr. Jany Dornákovej-Bukvayovej. Účastníci seminára boli rozdelení do dvoch skupín, čím sa zvýšila efektivita a cieľovosť cvičenia s dopadom na jednotlivca. Pre niekoho to boli nové cviky, pre niektorých opakovanie cvičebnej zostavy.
    Po večeri nasledoval spoločný večer. Jeho tajomný názov " Box plný výziev" nás napĺňal rôznymi fantastickými predstavami. Jarka Fajnorová nám nechcela nič dopredu povedať, "veď uvidíte" - povedala. Rozdelila nás do dvoch skupín. V každom boli družstvá štyroch až piatich hráčov. Boxov, krabíc, bolo desať. Čas hrania jednej skupiny bol 30 minút. Úlohou družstva bolo najskôr poskladať hlavolam. Následne sa otvorila krabica, box, a tam boli úlohy. Po ich vyriešení sa dostala indícia na otvorenie zámku škatuľky, kde boli lístky s číslami. Každý si mohol zobrať jeden lístok s číslom. Tie čísla boli lístkami do tomboly. Každý hráč mal toľko lístkov, koľko sa mu podarila otvoriť krabičiek. Po skončení hry bolo losovanie tomboly, mali sme 27 cien.  Táto súťaž bola aj o šikovnosti, ume i o kolektívnej spolupráci.  Z hráčov často sršala až detská súťaživosť. Bolo to veľmi milé. 
    Ráno sme sa už od deviatej hodiny sústredili na prednášku pani MUDr. Dariny Slezákovej, PhD., s názvom Sekundárna progresia dnes - konečne nádej pre pacienta? Prednáška bola podporovaná spoločnosťou Novartis. Pani doktorka zhrnula priebeh ochorenia a opakovane vysvetlila, že každý pacient je individualitou, je jedinečný a neopakovateľný a nie je možné pacientov a ich priebehy porovnávať. Samotná diagnostika nie je dostatočná na to, aby sme mohli povedať, či už je ochorenie v sekundárne progresívnej forme. Každý pacient má inú genetickú výbavu, iný imunitný systém, na každého vplývajú iné enviromentálne vplyvy. Ochorenie je charakterizované svojou disperzitou v priestore a čase. 
    Je veľmi dôležité začať so skorou liečbou SM. Je to jediná prevencia progresie v čase. Odďaľovanie liečby je veľkým rizikom pre skorý nástup sekundárne progresívnej formy SM a degeneračných pochodov v mozgu, ktoré sú žiaľ nezvratné.Vieme, že každá relaps remitujúca forma SM má na začiatku v prevahe zápalové zmeny a liečba SM sa má zamerať na zníženie počtu až vymiznutie atakov a vzniku infraklinických nových ložísk demyelinizácie a na zníženie dysability a invalidizácie pacienta.
   Liečba pacienta nemusí začínať tzv. prvo-líniovou batériou liekov. Rozhodujúci je stav pacienta a aktivita jeho ochorenia. Nie vždy dostaneme pacienta vo fáze CIS alebo nájdeme úplne náhodou infraklinické ložiská demyelinizácie pri MRI vyšetrení pacienta pre iné neurologické ochorenie. Nemôžeme si dovoliť čakať na eskaláciu ochorenia.
    Do určitej miery robí pri liečbe problém adherencia na liečbu ( bližšie sme už vysvetlili problematiku pri druhej prednáške, pozn. autora článku). V tomto smere sa javí sestra ako zdravotník prvého kontaktu. Až 83% pacientov sa radšej zverí so svojimi problémami sestre ako lekárovi. I preto je dôležitá spolupráca sestry a lekára, sestry a pacienta navzájom. Sestra má aj z objektívneho hľadiska na pacienta viac času ako lekár a to z rôznych dôvodov.
    V súčasnosti evidujeme 34 štúdií liečby pacientov s SM vo fáze sekundárne progresívnej formy a to s 21 rôznymi preparátmi. Až 40% štúdií zistilo čiastočný efekt liečby sekundárne progresívnej formy SM pri použití liekov, ktoré máme teraz k dispozícii. V súčasnosti máme 5 preparátov, ktoré "vyzerajú" sľubne. Zrejme je len otázka času, kedy prídu do praxe a kedy budú uvoľnené pre nás.
    Pokiaľ je pacient pri sekundárne progresívnej forme SM stabilizovaný, bez známok zápalu a zvyšovania stupňa postihu v EDSS škále, je vhodné vysadiť pacientovi medikáciu (DMD liekmi) a ponechať alebo preferovať u neho symptomatickú liečbu. Zvýši sa tým komfort pacienta a odstránia sa vedľajšie účinky lieky. Pri sekundárne progresívnej forme 75-90% pacientov má zníženú hybnosť a najmä je prítomná únavnosť, čo DMD liečba neovplyvní. Do popredia sa dostáva psychosociálna symptomatológia a predovšetkým depresia, prameniaca z celkového stavu a očakávania. Niekedy sa objaví i tichá progresia - náhle zhoršenie stavu hoc i po desiatich rokoch stabilizovaného stavu. Nejedná sa o relaps, atak ochorenia, ale o prejav atrofie mozgu, ktorý sa náhle klinicky demaskoval.
    Záverom pani doktorka znova vyzdvihla skorú diagnostiku a správnu liečbu pacienta ako prevenciu sekundárne progresívnej formy SM a vyslovila nádej, že budeme môcť použiť v liečbe tejto formy SM nové lieky.
    Dopoludňajší program ďalej pokračoval v skupinách. Pani Lucia Knapcová viedla Cvičenie "pilates" a dr. Grossmann Nácvik zvládania stresu. Následne sa skupiny vymenili. Táto aktivita bola až do obedňajšej prestávky.
    Popoludňajší program bol otvorený prednáškou pani JUDr Kataríny Fedorovej, PhD, s témou Invalidita a ŤZP - na čo mám nárok, ak mám ochorenie skleróza multiplex? Prednáška bola široko koncipovaná s praktickými radami a postupmi pri podávaní žiadostí o DI, o  parkovací preukaz, na pomôcky, príspevky, asistenciu...Tiež ako postupovať i pri odvolaniach, ak naša žiadosť nie je schválená. Opakovane prízvukovala, že do žiadostí musíme napísať čo najviac a najširšie čo nemôžem, nie čo by som mohol, ak aby som to mal o čo žiadam. Je potrebné mať čo najviac odborných vyšetrení, nehanbiť sa prikladať vyšetrenia aj psychológom aj psychiatrom, ak sú iné závažnejšie ochorenia aj od iných odborníkov. Žiaľ, priestor tohto zdelenia mi nedovoľuje širšie sa rozpísať o tejto problematike, lebo je prísne individuálna. 
Sociálnu poradňu, najmä pre vozíčkarov, má výborne rozpracovanú občianske združenie svalových dystrofikov, Belasý motýľ. Aj odtiaľ sa dajú čerpať informácie.
Pani doktorka má vypracované rôzne postupy v právnej poradni, ktorá je na webovej stránke www.hematologickypacient.sk
Priame otázky a žiadosti o radu je možné zasielať aj cez internetovú adresu: katarina1.fedorova@gmail.com
    Pani Bc. Alexandra Krištofová sa venovala vo svojej prednáške- Fyzioterapia ako súčasť komplexnej liečby pri SM-  problematike cvičenia, aerobného pohybu a aj možnostiam rehabilitačnej "prístrojovej" liečby v kontexte komplexnej liečby SM. Vysvetlila dôležitosť pohybu nielen pri zhoršení stavu ale aj na udržanie kondície. Cvičiť treba po určitý stupeň únavy, ktorý vieme ešte prekonať. Radšej cvičiť viac ráz denne, ako sa v krátkej dobe vyčerpať. Dôležité je sústavné cvičenie.
    Následne panie Alena Margetiaková a Viera Zigová viedli workshop na tému Úskalia liečby v domácom prostredí. Venovali sa vysvetleniu práce terénnej sestry pre pacienta liečeného DMD liečbou a odpovedali na cielené otázky auditória.Opakovane prízvukovali, že ak má pacient s SM pri liečbe v centre akýkoľvek problém, treba ho konzultovať, nehanbiť sa opýtať na možnosť riešenia situácie. 
    Poslednou činnosťou pred ukončením seminára bolo praktická ukážka predcvičovania SM systému pod názvom - Cvičenie je môj priateľ- pod vedením pani Bc. Alexandry Krištofovej.
    Edukačný seminár sa uskutočnil pod gesciou pána profesora MUDr. Petra Turčániho, PhD., hlavného odborníka pri MZ SR pre neurológiu. Hlavnými partnermi boli, ako som už povedal, spoločnosti Roche a Novartis. Odborné prednášky boli na vysokej profesionálnej úrovni s najnovšími vedeckými poznatkami. Tiež do praktických cvičení sa zapojila drvivá väčšina prítomných. Pre priateľov na vozíku sme nemali pripravený cielený rehabilitačný program, čo pripomienkovali. Budeme sa snažiť pripraviť cielenú rekondíciu pre vozíčkarov a ich doprovody. Problémom je miesto rekondície, lebo ani kúpeľné organizácie nedisponujú dostatočným množstvom bezbariérových izieb. Na túto skutočnosť sme doplatili i my pri tomto seminári v Magnólii. Objednaná bezbariérová izba nespĺňala požiadavky našich priateľov z ČR a museli preto predčasne odísť, čo nás veľmi mrzí.
    Celkovo hodnotím seminár ako výborný ( päť z piatich hviezdičiek). Splnili sa moje očakávania ako po odbornej, tak aj po spoločenskej stránke. Účastníci boli výborní a snažili sa dodržiavať vymedzené časy na jednotlivé prednášky a cvičenia. Mali sme i inovatívnu časť semináru - súťaž, do ktorej sa zapojila podstatná časť z nás. Ubytovanie a strava boli nadštandardné, výborne boli pripravené caffé breaky.
    Poďakovanie za túto akciu patrí organizátorom semináru, pani prezidentke zväzu Jarke Fajnorovej, viceprezidentke zväzu Helenke Bottkovej, členom rady ako predsedovi kontrolného výboru zväzu pánovi Petrovi Zemanovi, ktorý sa staral o premietaciu techniku a fotodokumentáciu tejto akcie. V neposlednom rade spoločnostiam Roche a Novartis, ktorí toto podujatie finančne podporili, a bez ktorých by seminár nemohol byť. Veľké ďakujem vyslovujem prednášajúcim a vedúcim workshopov. Obzvlášť ďakujem pánovi profesorovi Lisému, ktorý nás zahrnul láskavým slovom a aj napriek svojmu vyššiemu veku srší vitalitou, ktorú mu môžeme iba závidieť.
                                                                                               MUDr Branislav Brežný