Je to vôbec možné? Rybári, rybársky dom a po rybách ani vidu ani slychu. Nuž áno. Presvedči li sa o tom v stredu 19. augusta v Považskej Bystrici.
Ostatné roky sme v lete strávili krásne chvíle na rybníkoch v Považskej Teplej, kde nás prichýlila miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu. Menu obsahovalo jedlá z rýb. Hlavným chodom bolo halászlé.
Korona kríza nám skrížila plány. Nepodarilo sa nám stretnúť aj pre výkyvy počasia a aj sme sa báli. Veď sme riziková skupina. Napriek tomu sme sa rozhodli prestretnutie klubu a to v neštandardný deň v týždni - v stredu. Voľba hlavného jedla padla na varenie gulášu. Pre nás je to, najmä na prípravu, najjednoduchšie jedlo. A tak Majka Chudá s manželom od rána nachystali kotlík a postupne do neho kládli všetky ingrediencie. Pod pokrývkou to bublalo a vône sa šírili navôkol. Rybársky dom je priamo v meste, má v záhrade prekrytú besiedku, kde sa toto dielo odohrávalo. A náhodným chodcom krútilo nosy, lapali vône, hádali odkiaľ prichádzajú. Aj naši členovia klubu priťahovaní vôňou sa postupne pridávali ku kuchtíkom. Každý niečo priniesol, stôl bol plný všakovakých dobrôt. "Slovenský hamburger" - chlebík so šmalcom a cibuľkou - nemohol chýbať. Nechýbali ani koláčiky, slané i sladké, a tiež syry, vínečko. Pre vodičov tu bol radler a minerálna voda.
Hlavým "ťahúňom" stretnutia neboli dobroty na stole, ale duch nášho klubu. Rozhovory na rôzne témy nemali konca. Tie pokračovali aj po tom, čo sa zjedla posledná lyžica gulášu z muflonieho mäsa a posledné kúsky zákuskov. Rozchádzali sme sa po 18- tej hodine.
Veľká vďaka za tento krásny deň patrí manželom Chudým, ktorí nielen organizačne, ale najmä svojou prítomnosťou vytvorili rodinnú atmosféru nášho stretnutia.
MUDr Branislav Brežný
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára