streda 1. augusta 2018

Rybie pochúťky a čo k tomu patrí....


 Už sa stalo tradíciou, že sa v júli stretneme na rybníkoch v Považskej Teplej. Člen rybárskeho zväzu v Považskej Bystrici, pán Štefan Chudý, nám sprostredkoval zapožičanie priestorov. Kuchyne a chatky, kde sme sa „usalašili“ na celý deň. A bol to pre nás aj deň sviatočný, pretože medzi nás zavítala i prezidentka SZSM pani Jarka Fajnorová aj s manželom. Pravdu povediac, neviem čo bolo väčším lákadlom pre nás – či naši hostia a či chystané pochúťky? Veď nás bolo spolu viac ako dvadsať! Už zrána o deviatej sme sa schádzali a pripravovali dobroty. Dievčatá aj s pani prezidentkou, veru sa Jarka nedala zahanbiť a rúčo priložila ruku k dielu, natierali chlebík so „šmalcom“ a posýpali ho nadrobno nasekanou cibuľkou. To ako na uvítanie, Slovenský hamburger. S viacúčelovou masťou: na premazanie čreva aj papule. Vytiahli sa zákusky, Jarkin Karol zase varenú kukuricu. Odkiaľsi sa vyčarovali fľašky s minerálnou vodou a vínkom. Bielym i červeným. Pálené nešlo na odbyt, lebo, ako ináč, bol krásny a horúci letný deň. A nikomu by nesvedčalo mať pod čapicou viac ako sa patrí... Kolorit dotvorila aj harmonika a pesničky z Papradna, ktoré snovali Barborka Strašíková s priateľom... Zatiaľ sa v kuchyni smažili ryby. Len tak obalené v múke ako „závarka“ do halászlé. Každá porcia polievky mala takýto kus mäsa. To preto, aby bolo do čoho zahryznúť. Mrenka a pleskáče už boli obvarené doma a zbavené kostí. Urýchlilo to varenie v prírode. A takto usporený čas poslúžil na klubovú činnosť – intenzívne kvákanie. To sa na chvíľu prerušilo pri podávanej rybej polievke. Bola chutná a vzácna, lebo málokto doma takto varieva ryby. Ušlo sa aj do zaváracích pohárov – aby doma nezávideli a boli prítomní nášho stola... To však nebolo všetko. Moja pani doma upiekla navyše 5 kg makrel. Dva veľké plechy to boli. A padli za vlasť tak ako halászlé. Po týchto pochúťkach ostali mastné prsty, ktoré sa ešte dlho oblizovali. Poniektorí sa náhlili domov, aby stihli vlak o pol štvrtej. Ale vlak išiel aj neskôr, takže sme ukončili stretnutie o šiestej večer. Bol to taký krásny deň, že Majka Krajná pri rozlúčke povedala: „Oplatilo sa ujsť z kúpeľov a prísť na takéto posedenie klubu v prírode. Dúfam, že nebude posledné!“ A to už dievčence kuli plány na opekačku na chate u nášho priateľa pána Mirka Masláka na Lazoch pod Makytou. Ale o tom až neskôr! Moje veľké ďakujem patrí Jarke a Karolovi Fajnorovcom, ktorí merali dlhú cestu za nami. Škoda, že ich povinnosti odviali ešte pred ukončením akcie. Mal som plány ukázať im dva Slovenské unikáty vzdialené od rybníkov čo oči uvidia. Najužšiu cestnú úžinu na Slovensku - kaňon v Manínskej tiesňave. Ak sa chcelo vozom cezeň prejsť, bolo ho treba rozobrať. A druhý div, najväčší skalný jaskynný previs na Slovensku – v Kosteleckej úžine, ktorá naväzuje na tú Maninskú. Tak snáď nabudúce. Tiež vďaka patrí i všetkým organizátorom, najmä manželom k, ďalej tiež účastníkom stretnutia, ktorí vytvorili takúto krásnu atmosféru.

 MUDr. Branislav Brežn

nedeľa 1. júla 2018

Duchovné stretnutie klubu



     Považskobystrický klub vyčleňuje júnovú schôdzku klubu na cvičenie ducha. Na túto akciu nám zapožičiavajú svoje priestory členovia Cirkvi adventistov siedmeho dňa v Považskej Bystrici. Posledný júnový pondelok, dvadsiateho piateho, sme sa stali ich hosťami. Veľká vďaka za organizáciu tohto podujatia patrí našej členke Eliške Bielikovej a kazateľovi CASD pánovi Pavlovi Moudrému za pekné slová. 
      Každý rok je venovaný inej myšlienke. Tento rok sme sa stretli aby sme meditovali o skutkoch milosrdenstva. V úvodnom príhovore dr Brežný vyzdvihol judo-kresťanské tradície Európy, Slovenska nevynímajúc. Pripomenul, že aj v tejto, pre nás mierovej, dobe je potrebné konať skutky milosrdenstva. Tieto skutky sú v dvoch rovinách - telesnej a duchovnej.
     Milosrdenstvo je služba blížnemu, človeku, ktorý sa nachádza vedľa nás. Je nedobré si myslieť, že sa nás to netýka. Hocikto a hocikedy môže potrebovať skutok milosrdenstva a ak ho budem rozdávať ja, môžem sa nádejať, že vo chvíli potrebnosti milosrdenstvo dostanem.
     A keďže opakovanie je matkou múdrosti, zopakujme si ich.
l. Skutky telesného milosrdenstva sú- Dávať jesť hladným. Dávať piť smädným. Prichýliť pocestných. Odievať nahých. Navštevovať chorých. Poskytovať pomoc väzňom. Pochovávať mŕtvych.
2. Skutky duchovného milosrdenstva sú - Napomínať hriešnikov. Poúčať nevedomých. Dobre radiť pochybujúcim.  Tešiť zarmútených. Trpezlivo znášať  krivdu. Odpúšťať ubližujúcim. Modliť sa za živých a mŕtvych.
      Kazateľ pán Pavol Moudrý hovoril o milosrdenstve, ktoré sa prejavuje skutkami láskavosti, štedrosti a lásky. Takéto milosrdenstvo prejavil Samaritán mužovi, ktorého zbili a nechali polomŕtveho (Lk 10, 30 - 35). 
      Mgr Daniel Kimlička ukončle túto "teoretickú" časť duchovného stretnutia uvedením šiestich krátkych filmových ukážok zo života, kde práve skutok milosrdenstva sa mnohonásobne vrátil tomu, ktorý ho v minulosti poskytol inému človeku v núdzi.
      Po ukončení týchto filmových ukážok nie jeden z nás mal slzy v očiach. Tu sme si uvedomili, že je dôležité aj v tejto dobe, aby nebol človek človeku vlkom, ale človekom. Aby sme si uvedomili, že milosrdenstvo v nás a voči druhým nás všetkých obohacuje! Aj taká "drobnosť" ako je členstvo vo zväze, v klube.  Veď toto je  naša služba našim blížnym. Veď zdieľaná bolesť- je polovičná bolesť, vypovedaný problém - je polovičný problém. A je tu nádej, že spolu to lepšie a ľahšie zvládneme. A preto nezabudnúť : Sursum corda - hore srdcia!
                                                      
MUDr Branislav Brežný

Premietnuté video


piatok 25. mája 2018

DEŇ SLNEČNÍC




   Aj klub v Považskej Bystrici sa zapojil do celoslovenskej verejnej zbierky pri príležitosti Dňa slnečníc. I keď ráno počasie vyzeralo skôr na dážď a chlad, už o desiatej hodine, kedy sme si rozložili „hlavný stan“ na pešej zóne v meste, pozeralo na nás spoza mraku slniečko. To neskôr nesklamalo a celý deň nás ohrievalo svojimi lúčmi.
   Na stole sme mali rozložené informačné materiály o zväze, časopisy Nádej, krátke informácie o našom postihu i skladačku, ktorú sme mali vyrobenú „na mieru“. Veľkým prínosom boli fotografie z činnosti nášho klubu. Samozrejmosťou bolo pripnutie slnečničky nielen prispievateľom do pokladničky, ale aj tým, ktorí nás vypočuli a chceli byť o našom postihu informovaní.
    Hlavným cieľom Dňa slnečníc  bolo podanie informácií o diagnóze sclerosis multiplex našim spoluobčanom. Žiaľ, drvivá väčšina oslovených nás odmietala, najčastejšie z dôvodu absencie času a dobrej vôle si nás vypočuť. Najmä mladí ľudia od nás bočili a s úsmevom nás označovali za exotov a so slovami-  nás sa to netýka, bočili od nás. Boli sme označení i za vyberačov pre zlodejov. 
    Akciu sme v meste predčasne ukončili o 13-tej hodine, pretože  sa tu v tento deň konali ešte dve verejné zbierky a  nechceli sme im odlákať sponzorov. V obci Papradno - kde sme mali pokladničku v kultúrnom dome v pohostinstve - sa akcia skončila o 22- tej hodine a tam sa aj vybralo najviac príspevkov.
    Napriek  drobným nepríjemnostiam a peripetiám spojených so zbierkou hodnotím Deň slnečníc ako prínos nielen pre obyvateľov Považskej Bystrice, ale aj pre nás ôsmych, čo sa akcie zúčastnili.
     Veľké ďakujem patrí i nášmu SZSM za poskytnuté informačné materiály.

                                                                            MUDr Branislav Brežný





utorok 10. apríla 2018

Jarné pohybové osvieženie




Ako už býva zvykom, klub v Považskej Bystrici sa snaží v skorých jarných mesiacoch rozhýbať svoje telá, ktoré stihli stuhnúť v diôsledku zimného „radostného ničnerobenia“. Ono to „nič nerobenie“ nie je absolútne, lebo sa od predvianočného času až po fašiang venujeme najmä prejedaniu. A občas pritom zaspomíname, čo sme v minulom roku pre zdravie urobili a dávame si plány, ako zdravo budeme budúci rok žiť!
    Z letargie nás vytrhol esemkársky maratón v Ružomberku. Bolo nás tam z klubu deväť. Po cvičení sme mali niekoľko dní svalovicu. To ako daň za to krásne zimné obdobie. Ale hneď na to visela vo vzduchu  otázka: Čo ďalej? 
    A odpoveďou bola prvá aprílová sobota, kedy sme sa stretli v považskobystrickom wellness centre. Presne napoludnie sme vstúpili do vodného sveta, kde na nás čakal bazén s protiprúdovým plávaním, vírivka či tri druhy sáun. Príjemne unavení sme sa po dvoch hodinách rochnenia ocitli o dve poschodia vyššie vo Swim-clube. Tu sme si pripravili občerstvenie: Ako predjedlo sa podávali - plnené vajíčka so šunkovou penou a majonézou. Následne ako hlavné jedlo boršč. Riadne hustý nielen od zeleniny ale aj od bravčového ( ako by bratia Česi povedali – libového ) mäsa. Hovädzie a smotanu sme zavrhli, lebo  pani doktorka Dean z Nitry by mala výhrady a  nechceme si ju týmto pohnevať. Na zahryznutie k boršču boli meteník, chlebový posúch a chlieb. Ten išiel na chuť najmenej. Veď k plnému obžerstvu  patrili ešte teplé „slimáky“ z kysnutého cesta posypané syrom ( rastlinným), zemiaková baba, oškvarkové pagáčiky a zákusky, ktoré nám pripomenuli, že Veľká noc je práve za zabuchnutými dverami….
    Ťažko sa nám rozchádzalo domov. Veď takto si posedieť v príjemnom prostredí a porozprávať sa o všeličom, nemáme každý deň! Majiteľ tohto zariadenia nám vytvoril „súkromnú, priam intímnu“ atmosféru, pretože priestory boli vyhradené len pre náš klub. A ako bonus nám ponúkol možnosť cvičenia v telocvični Swim-clubu.
    Nuž, komu by sa takýto deň nepáčil. Snáď len našim dvom klubistom, ktorí sa vychytili na Štrbské pleso, lebo ich lákalo slniečko. Zatiaľ neviem o nich nič nové. Iba v správach bolo, že sa v Tatrách zobudili medvede. Tak mi nič iné neostáva, len čakať….
    S prianím podobne krásnych zážitkov ostávajú Vaši z Považskej Bystrice.

                                                                                              MUDr Branislav Brežný

utorok 23. januára 2018

TLAČIVO NA 2% Z DANÍ


piatok 1. decembra 2017

BOLI SME: REKONDIČNÝ POBYT V KÚPEĽOCH NIMNICA


Nimnické pastorále……….

 Pastorále je idylická skladba hudobná alebo niečoho s pastierskymi motívmi. Možno to na prvé počutie titulok článku bude znieť čudne. Nuž - tu je vysvetlenie.
 Klub v Považskej Bystrici bol na jesennej rekondícii v Nimnici ( už ani nepočítame po koľký raz ). Sú to vždy dni, na ktoré sa dlhodobo tešíme. Doma necháme svoje boliestky a starosti, a ak sa podarí, „ zabudneme“ doma mobil. To, aby nás nik nevyrušoval a mohli sme sa bezstarostne venovať sebe i priateľom klubistom. V tomto roku sme horko-ťažko vybojovali rekondičný pobyt v dňoch 21. - 26. novembra, pretože termíny boli vyťažené.
 Už v prijímacej kancelárii sme sa zvítali, oneskorenci sa na nás nakontaktovali pri lekárskej prehliadke a už v utorok dopoludnia sme mali procedúry. Nezaháľali nám ani hlasivky, veď vždy je niečo nové, vždy sa je s čím pochváliť. I keď bola neskorá jeseň a dážď visel za nohy, ako sa u nás hovorí, objavili sa prehánky iba občas. Vzduch bol vyumývaný, viditeľnosť na okolité kopce priam ideálna. Pomaly sa prevaľujúca nízka oblačnosť či hmlistý opar olizujúci doliny či vodnú nádrž ( Nosickú priehradu ) pripomínal Benkove obrazy. Pri ceste do kúpeľného domu sme vdychovali chladnejší vzduch, ktorý prečistil pľúca. A o to odhodlanejší sme sa vrhali do teplých procedúr, ktoré nám pripravil personál kúpeľov.
 Jednou z mnohých procedúr je i plnenie žalúdkov. A tu musím povedať, že vždy hladných žalúdkov. Ráno to boli švédske stoly. Podľa hesla - prázdne vrece nestojí – sme sa naplnili až nám dych nestačil. Pestrosť prestretých stolov sme teda využívali naplno a dlhodobo! Veď sme boli poučení, že nemáme jesť ale stolovať ( prednášky z Ružomberka v praxi). Obdobná situácia bola i na obedoch a večeriach. Tam nás museli vyháňať, lebo pohostinnosť jedálne sme využívali až do záverečnej.
 Keď bola noc ešte mladá, stretávali sme sa každý večer u nás na izbe. Mali sme „bunku“- kde boli dve izby a tá naša bola zo všetkých najväčšia. I keď natesno, ale zmestili sme sa všetci jedenásti. Malo to tú výhodu, že nám pohár z ruky nevypadol. A vedomosti získané z edukačných seminárov sme využili aj pri tejto činnosti. Veď antioxidanty obsiahnuté vo víne spríjemňujú a predlžujú život. Dialektika hovorí o preverení praxou. Tu máme časť praxou potvrdenú ( „áno“ ) a časť opakujúcich sa nekonečných pokusov ( či potvrdíme „áno“, či je to pravda alebo pravdu nepotvrdíme či dokonca vyvrátime - „nie“). Zatiaľ pokusy potvrdzujú „áno“ na celej čiare.
 A už sme pri druhom slove názvu tohto príhovoru. Pastorále – týkajúce sa pastierskych motívov. Nemáte pocit, že sme sa „napásli“ krásou nimnických kúpeľov, pohostinstva stola a procedúr a v neposlednom rade príjemných chvíľ strávených v kruhu priateľov z klubu? Ja tento pocit mám! Boli to nádherné dni, na ktoré sa oplatí spomínať.
 A tešiť sa na budúci rok. Vďaka patrí i personálu Kúpeľov Nimnica a.s. , ktorí nám umožnili tieto krásne chvíle zažiť. MUDr Branislav Brežný  

streda 1. novembra 2017

BOLI SME: Liečiť, cvičiť, stravovať sa pri SM - edukačný seminár



Liečiť, cvičiť, stravovať sa pri SM

Edukačný seminár Ružomberok 19. - 20. októbra 2017

V tomto roku sme zvolili názov edukačného semináru v Ružomberku trocha nezvyčajne. Vystihuje však jeho podstatu. Tento seminár bol rozdelený na „náukovo-výchovnú“, teda edukačnú časť a na časť „workshopovú “, zameranú na získanie prehľadu praktických činností na získanie či upevnenie zdravia es-em-kára.
 Vo štvrtok tesne pred obedom sa nahrnula na recepcii kultúrneho domu veľká skupina známych či neznámych účastníkov seminára. Bolo dojímavé, ako sa zvítali „statí známi“ , presne tak ako sa zvítajú členovia rodín pri zvláštnych stretnutiach. V priebehu pol hodinky boli ubytovaní, aby v kľude mohli pri stoloch pokračovať v začatých rozhovoroch a ani sa nenazdali, že už sú súčasťou edukačného seminára. Veď aj stravovanie je pre zdravie es-em-kára veľmi dôležité. Nie je to len jedenie, či v rýchlosti času nahádzanie jedla do seba, ale má do byť to stolovanie, malá spoločenská udalosť. Má to byť príjemné prežitie dňa, ktoré navodí samé pozitíva. Aj to, čo je na tanieri, má byť v prospech, akousi alternatívnou medicínou es-em-kára. Ale ako to funguje - to sme sa dozvedeli až z prednášok.
 Tesne po štrnástej hodine nás v kongresovej miestnosti privítala prezidentka SZSM Jarmila Fajnorová. Popriala nám príjemný pobyt a najmä, aby nám pobyt na tomto seminári priniesol osoh.
 Prvým z prednášajúcim bol nám už dobre známy pán doktor Ján Grossmann. Jeho obľúbenou témou bola prednáška „ Ako zvládnuť stres u SM“. Počul som viac ráz pána doktora prednášať na túto tému, avšak vždy sa jednalo o pútavé rozprávanie, ktoré mi malo čo povedať. Bola to teoretická príprava na workshop, ktorý sa konal na druhý deň.
 Ďalšie dve prednášky sa týkali priamo SM- pán primár MUDr Peter Koleda predniesol „Význam zdravia mozgu pri ochorení SM“ a pani MUDr Jana Roháľová predniesla „Nové trendy v liečbe SM.“ Obaja boli z UVN v Ružomberku. Ich prednášky sa priamo dotýkali všetkých nás – chorých i ich rodinných príslušníkov. Bol podaný prehľad najnovšej liečby SM a bolo poukázané na možnosť vzájomného rozprávania lekára s pacientom, a naopak, a tak spoločne stanoviť optimálnu liečbu podľa požiadavok chorého, čo sa ostatnú dobu javí ako imperatívum. Netreba sa báť s lekárom rozprávať, povedať svoj názor, svoje pocity, svoje zistenia ako ochorenie vplýva na človeka.
 Prednáška MUDr Tomáša Frgoňa zo Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb z Banskej Bystrice s názvom „Srdcové zlyhanie“ bolo trocha z iného súdka. Časť našej SM populácie starne, má srdcovo-cievne ochorenia, ktorým sa v tieni základného ochorenia veľmi málo venujú, hoc srdcovo-cievne ochorenia a úmrtnosť na ne sa vyskytujú v rovnakom percente ako u ostatnej populácie. Pútavou a najmä zrpzumiteľnou formou poukázal na príznaky zlyhávania srdca, na varovné príznaky a možnosti, ako postupovať ak ich na sebe zbadáme.
 Nasledujúca prednáška pani Mgr Tatiany Lorencovej z rehabilitačného ústavu v Kladruboch „Na stres vlastnými silami“ predstavila novú metódu boja so stresom. Metóda „MBSR“ je na Slovensku novou metódou liečby, vo svete už zaznamenali úspechy a preto by bolo vhodné, aby si aj táto metóda liečby stavov rozpoloženia tela a duše našla svoje miesto v diapazone liečebných metód na Slovensku.
 Pani doktorka Zuzana Dean nám už nie je neznáma. Zoznámili sme sa s ňou v Piešťanoch na MARSE na jar tohto roka. Jej prednáška v Piešťanoch v marci zaujala pre nás novosťou témy, teraz v Ružomberku komplexnosťou názorov na Swankjovu a Jelinekovu diétu pri SM i s praktickými radami. Veľmi ma potešila informácia, že sa pracuje na jedálnom lístku či „kuchárke“ pre es-em-károv. Praktické rady potom rozviedla vo workšope na druhý deň.
 Záver prvého dňa – prednáškovej časti tohto edukačného seminára – uzavrela pani Alžbeta Lukovičová, prezidentka Občianskeho združenia Marfanov syndrom svojou prednáškou „Pacientska organizácia - podpora psychického i fyzického zdravia“. V tejto prednáške vyzdvihla dôležitosť spoločného stretávania sa chorých v kluboch, občianskych organizáciach. Tieto pomáhajú najmä orientovať sa chorým v spletitosti problémov jednotlivých ochorení a stavov, vyzdvihla vzájomnú pomoc a svojpomoc, poukázala na možnosti, ktoré ponúka občianske združenie jednotlivcovi i jeho rodine ale aj opačne, čo môže jedinec urobiť pre celok. Bola to prednáška, ktorá ma uistila, že aj SZSM má svoje miesto v živote každého es-em-kára. A že treba, aby každý z nás hľadal vo svojom okolí najmä novo diagnostikovaných pacientov a usmernili ich na miesta, kde sa im môže najbližší klub venovať.
 Druhý deň nášho stretnutia bol venovaný workshopom. Je to záhadné slovo, ktoré sa dá preložiť ako dielňa, výrobňa, prevádzka ale aj ako seminár či sympózium. Nech je akokoľvek, všetky preklady sa hodia na činnosť, ktorú sme robili. Boli rozdelené na tri dopoludňajšie a dve popoludňajšie skupiny. Pani Erika Kubešová a pán Mgr Michal Sedek viedli workshop s názvom „ Cvičenie náš priateľ“, pani Mgr Tatiana Lorencová zas „Na stres vlastnými silami“ a pani MUDr Zuzana Dean „Ako sa správne stravovať pri SM“. Popoludní to boli worshopy zamerané na „Ako zvládnuť stres u SM“ pána PhDr Jána Grossmanna a workshop pani PharmDr Marcely Balošákovej - „Jóga“. Všetky tieto workshopy boli prakticky zamerané, boli veľmi zaujímavé a priniesli veľa nového. A najmä, mohli sa klásť vedúcim workshopov otázky a vznikala diskusia, ktorá pri prednáškovej časti viazla. Bližší kontakt medzi vedúcim workshopu a účastníkmi sa javí ako veľké pozitívum a rysuje sa tak možnosť ďalšieho vzdelávania týmto smerom. Musím s radosťou konštatovať, že tieto workshopy mali veľký úspech. O tom svedčí i fakt, že bola dochvíľnosť pri otvorení workshopu a že na chodbách počas ich konania sme nikoho nestretli.
 Chcel by som sa poďakovať všetkým prednášajúcim a vedúcim workshopov za ich prácu na našom edukačnom seminári. Tiaž však je potrebné sa poďakovať aj účastníkom tohto stretnutia, samotným es-em-károm. Za ich vnímavosť a chcenie sa naučiť niečo nové. Za ich disciplinovanosť. Za ich aktívnu účasť na tomto stretnutí. Zvlášť by som chcel poďakovať organizátorom a najmä prezidentke SZSM, našej Jarke Fajnorovej. Bez nej, bez jej entuziazmu a nadšenia pre vec by sa takáto akcia neuskutočnila a náš edukačný seminár by nemal dušu.
 Poďakovanie patrí i zamestnancom Kultúrneho domu v Ružomberku, ktorí nám pripravili dôstojné priestory na uskutočnenie nášho seminára. A kuchárom za výborné jedlo.
 Z môjho hľadiska je vzdelávanie občana - pacienta a najmä es-em-kára a jeho rodiny za kľúčové pri liečbe SM. Veď medikamentózna liečba, ktorá sa nesprávne užíva, ignorovanie alternatívnej liečby ( z pohľadu chémie) a porušenie zásad adherencie vo všeobecnosti, je nielen neúčinná ale aj sú to „vyhodené peniaze“. Uvedomme si, že moderná biologická liečba našich cca 2500 es-em-károv v roku 2016 stála zdravotné poisťovne viac ako 43 miliónov Eur!!! Liečba primárne alebo sekundárne progresívnej formy SM a komplikácii z tohto plynúcich tiež nie je finančne zanedbateľná. Preto je potrebné, aby sme sa všetkými silami snažili i my! Aby sme boj s našou kamarátkou eSeM-kou vyhrávali. Pevne dúfam, že sa aj v budúcom roku tu v Ružomberku stretneme.
 P.S. Kultúrny dom Andreja Hlinku sídli v multifunkčnej budove v centre Ružomberka na ul. A. Bernoláka, vzdialeného od železničnej stanice asi 10 minút pohodlnej chôdze. Nachádzajú sa v nej exkluzívne priestory pre kultúrne i spoločenské podujatia - So svojimi priestormi patrí medzi najkrajšie multifunkčné objekty na Slovensku. Je centrom kultúrneho a spoločenského diania v Ružomberku a jeho okolí.   Výstavbu budovy iniciovali členovia Ružomberského Katolíckeho kruhu na čele s Msgr. A. Hlinkom a Dr. K. Mederlym. Projekt objektu vypracoval architekt J. Peško. Základný kameň budovy bol položený 19. júna 1927. Dokončenú stavbu posvätil a odovzdal do užívania 30. decembra 1928 spišský biskup Ján Vojtaššák. Na  stavbu daroval celý svoj majetok Otec národa Andrej Hlinka a finančne prispeli aj americkí Slováci.

 MUDr Branislav Brežný