BOLI SME: KONGRES KVALITA ŽIVOTA S SM

Reportáž z Mestskej TV Ružomberok

Krst knižky

Clánky z časopisu Nádej 2 / 2017

BOLI SME: LIPTOVSKÝ JÁN 2017

 Jarná rodinná rekondícia v Liptovskom Jáne

        Už začiatkom roka sme zvažovali  termín jarnej rekondície klubu v Považskej Bystrici. Bolo nám jasné, že ideme do Liptovského Jána do penziónu Horec. A Horec sa stal akousi ikonou nášho klubu. Cítime sa tam temer ako doma, pretože zamestnanci tohto penziónu vedia priam vyčariť rodinnú atmosféru. A keď k tomu pripočítame výbornú kuchyňu - a veruže máme mlsné jazýčky – tak  je to pre nás aj na zemi.

       Tohoto roku sme rekondíciu pojali ako rozšírenú rodinnú rekondíciu i s priateľmi klubu, ich rodinnými príslušníkmi a vnúčatami ( 10, 5 a 3 roční chalani). Celkovo nás bolo sedemnásť. Žiaľ, liknavosť v objednávaní nás stáli dve miesta, ktoré sme obsadili v sesterskom penzióne Galanto, vzdialenej od Horca asi 1,5 km.

         Nástup bol v nedeľu 9. apríla v popoludňajších hodinách. Bol krásny deň, ktorý sme využili na prechádzky po okolí. Niektorí nedočkavci sa boli namočiť v kadi v dedine ( prameň termálnej vody ), iní vošli do vyhĺbených jám v záhrade penziónu, ktoré sú naplnené pretekajúcou  termálnou vodou. Toto mini-kúpalisko nazývame „Prasátkovo“ - lebo si tam rochníme a krochkáme blahom.

           Škoda, že sa počasie  v utorok pokazilo, ale mali sme 4 procedúry a jedno plávanie v hoteli Máj, ktorý je cca 5 minút cesty do kopca nad Horcom. Bolo trochu vetra, trochu ľahkého dažďa, ale dali sa robiť vychádzky a aj máčanie sa v minerálnej vode. Zvnútra to nebola hocijaká tekutina, ale ohnivá voda, ktorá nás zahriala, keď bolo treba.

           Ranné rozcvičky ( za hoc- akého počasia) nás naštartovali do nového dňa. Ranné zasadanie klubu bolo v jedálni penziónu pri tzv. Švédskych stoloch. Tesne pred deviatou nás už vyprevádzali von, aby sme o dvanástej v zasadnutí mohli pokračovať. Výber bol z dvoch varených jedál alebo suchej stravy pre tých, ktorí by chceli na výlet a nestihli by obed.  Obedný program ušiel rýchlejšie aj preto, lebo boli procedúry a každý mal individuálny program vychádzok do prírody. Nuž ale o 17.30 hodine už žalúdok pýtal svoje! A tak sme do 19- tej humidovali – tentoraz z troch jedál, a kto by chcel – mohol si vypýtať i polievku z obeda…. 

            Večerný program bol okrem nedele. Po večeri o 19.30 hodine sme sa stretli v salóniku a pri družnej debate sme sa rozchádzali po 22 -hej.  Boli to krásne večery, pospomínali sme na časy minulé, kuli plány do budúcnosti…

            Deťúrence oživili program rekondície, neboli s nimi žiadne problémy. V penzióne je detský kútik, v areáli detské ihrisko. Deti sa mohli „vyblázniť“ do sýtosti. Ich pobyt jednoznačne obohatil nami koncipovanú rekondíciu. 

            Na tomto mieste by som sa chcel poďakovať Mgr Danielovi Kimličkovi, nášmu oranizátorovi rekondície, lebo bez jeho pričinenia by ani nebola. Je pre nás symbolom vytrvalosti v boji s SM-kou a chcenia prekonávať aj tých najväčších prekážok, ktoré máme pred sebou. Milý Daniel, ďakujeme!

             V neposlednom rade ďakujeme i zamestnancom penziónu Horec a zvlášť „posádke “ kuchyne, ktorí nás prekvapovali svojou vynaliezavosťou v napĺňaní tela, obohacovaní vnemov našich chuťových, čuchových a zrakových orgánov. 

              Už teraz sa tešíme na ďalšiu rekondíciu v Horci.

                                                                                 MUDr Branislav Brežný

BOLI SME: MARS 2017

MARS – maratón pacientov so Sclerosis multiplex – Piešťany 2017

 Po roku sa tu znovu, už po tretí raz, stretávame na tomto mieste. Na mieste, kde sme odštar-tovali, dúfam, že už tradičný, es-em-kársky maratón. Áno,. Maratón je beh na dlhé trate. Má svoj začiatok, aj svoj koniec. My, es-em-kári, sme ho však povýšili na permanentný beh s každoročnými zastaveniami. Počas minulého rolu sme sa sústavne stretávala vykonávali rôzne pohybové a spolo-čenské aktivity, dá sa povedať, že sme sa ani nezastavili. Keď, tak len v akýchsi občerstvovacích staniciach, aby sme načerpali nových síl s bojom so svojim ochorením. 

 Stanovenie diagnózy SM značí pre človeka veľký zásah do jeho života. Náhle dochádza k jas-nému pomenovaniu toho, čo ho dlhšiu dobu trápilo, čo si nevedel doteraz vysvetliť. Má problém vyrovnať sa nielen s tým čo mu povedali lekári ale aj s novou situáciou v rodine či v najbližšom okolí. Mnoho priateľov a známych odvrátilo od nás svoju tvár a odišlo. Ale mnohí zas do nášho života prišli a svojou prítomnosťou spríjemnili a skvalitnili náš život. Jednoducho povedané, zme-nila sa filozófia života. 

 Vieme eS-eM-ku rýchlo diagnostikovať a úspešne liečiť. Neoddeliteľnou súčasťou liečby člo-veka s neurologickým postihom je pohybová aktivita a je nepochybné, že zlepšenie zdravotného stavu sa docieli cielenou rehabilitácieou. 

 Cielenú rehabilitáciu „ ušije na mieru“ každému pacientovi rehabilitačný lekár, ktorý vypracuje tzv. individuálny rehabilitačný plán a program pre pacienta. Rehabilitačné cvičenia nie sú luxusom, nadstavbou, ale je to „ conditio sine qua non“, teda je to podmienka, bez ktorej znova nezískame zručnosti, schopnosti a pohybovú aktivitu denného osobného či pracovného života. 

 Možností, ktoré nám v tomto období ponúka spoločnosť je veľa. Len treba chcieť a vedieť, ako ich využiť. Treba začať pracovať na sebe. A aby rehabilitácia priniesla svoj vytúžený benefit, musí byť cielená, zohľadňujúca individualitu človeka a musí byť najmä sústavná. 

 Mnohí z nás sa vyhovárajú, že rehabilitácia im prináša únavu a slabosť a tak zhoršuje ich zdra-votný stav. Iní zas poukazujú na to, že nemôžu pre slabosť a únavu cvičiť, rehabilitovať a zúčas-tňovať sa spoločenského života. Musíme si však uvedomiť, že pohyb je život! Byť prikovaný v kresle, či na posteli v byte nie je život ale živorenie. Treba si uvedomiť, že kde je vôľa, tam je aj cesta. Veď vôľovým úsilím prekonáme aj tie najťažšie prekážky. V konečnom dôsledku sa budeme všetci tešiť z úspechu nášho snaženia. 

 SZSM nám môže pomôcť v mnohom. Najdôležitejším prínosom pre každého z nás je spolupat-ričnosť. Množstvo priateľov a známych, s ktorými sa v kluboch stretávame. S ktorými prežívame chvíle často krajšie, ako s našimi blízkymi. Pretože veľakrát z rôznych dôvodov nemajú na nás čas. Aby sme sa mohli i naďalej stretávať, absolvovať rekondičné a ozdravné pobyty, návštevy kultúr-nych podujatí či iné aktivity, je potrebné sa udržiavať v čo najlepšej fyzickej a psychickej kondícii. A práve k tomu nám nepochybne slúži rehabilitácia v tom najširšom slova zmysle. 

 Aj dnešný deň podtrhuje význam rehabilitácie v našom živote. Stretávame sa tu, aby sme sa doz-vedeli niečo nové o možnostiach cvičenia v domácom prostredí. Máme možnosť vidieť, počuť ale najmä ohmatať si to nové, čo by sme mohli použiť pri zdokonalovaní sa. Máme možnosť pri tomto vzájomnom stretnutí vymeniť si skúsenosti v problematike cvičenia auto-rehabilitačných zostáv a techník. A nie v poslednom rade podporiť sa navzájom v snažení o udržanie plnej pohybovej akti-vity. 

 Športovci často hovoria, že nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa. My- eS-eM-kári to máme s tým heslom jednoduchšie. Zúčastníme sa akýchkoľvek aktivít ( pohybových alebo spoločenských) a všetci vyhráme, lebo každému z nás to prinieslo úžitok, lebo sme to dokázali. Ako som už povedal, pohyb je život. Prajem Vám všetkým, aby Ste žili. Aby Ste aktívne preží-vali chvíle so svojimi blízkymi a priateľmi. Aby každý deň bol krásny, aby Vás pri srdci hrial prí-jemný pocit, že „ JA“ som to dokázal. Ďakujem za pozornosť.

MIKULÁŠSKY VEČIEROK 2016

Vianočné posedenie Klubu v Považskej Bystrici Už sa stalo tradíciou, že sa koncoročná schôdzka v našom klube nesie v duchu decembrových sviatočných dní. Keďže naše gazdinky majú plné ruky práce s prípravami na Vianoce, snažíme sa stretnúť vždy v prvej tretine mesiaca. Tento rok sme sa stretli 12. decembra. Po našich domovoch chodil Mikuláš už večer piateho decembra, tí menej poslušní si našli darček v topánke až ráno na druhý deň. Neviem ako sme poslúchali my v klube, ale na našu schôdzku prišiel Mikuláš tiež. Nebol sám – mal so sebou posilu. Anjelika a čertíka. Až keď sa k nám prihovorili, zistili sme že Mikulášom bol Ing. Janko Putera z klubu v Kysuckom N. Meste, anjelika stvárnila Anička Remencová a čertíka Helenka Bottková. Každý člen klubu dostal ako darček figúrky do betlehemu z včelieho vosku, ktoré nám urobil Janko Putera. Druhým, ale o to srdečnejším, darčekom dňa bola prítomnosť prezidentky SZSM Jarky Fajnorovej, ktorá nás obdarovala nielen svojou prítomnosťou, ale aj dobrými správami a plánmi zväzu na budúci rok. Naše dievčatá pripravili zákusky, mlsôtky a ako obvykle Milka Vašutová uvarila za zahriatie punč. Hlad sme zahnali vianočnou kapustnicou s klobáskou, hríbmi a ako bonusom – hrozienkami. Kapustnica je každoročným hitom. Žiaľ, recept na ňu nie je, každý rok má inú chuť. Aj vtom je jej čaro. Schôdzka miesto plánovaných dvoch hodín trvala temer tri hodiny. Rozchádzali sme sa s prianím príjemného prežitia Vianoc, šťaslivého prežitia Nového roku a v celom novom roku sme si priali predovšetkým zdravie a pokoj v duši. A to nielen nám prítomným ale všetkým esemkárom a ich rodinám, známym a dobrým dušiam, ktoré nám pomáhajú. MUDr Branislav Brežný            

BOLI SME: 2. MEDZINÁRODNÝ KONGRES O SCLEROSIS MULTIPLEX

II. medzinárodný kongres Brno 17. - 18.9.2016 30.12.2016 10:31 Už po druhý raz sme dostali pozvánku na medzinárodný kongres Unie Roska ČR v Brne. Dlhšie sme sa tešili na stretnutia s priateľmi spoza západných hraníc, na nové prostredie a na prednášajúcich. Veď noviniek v diagnostike, liečbe, rehabilitácii či v sociálnych poznatkoch nie je stále dosť. Aj pohľad iných na tú istú problematiku môže byť rozličný. Veď máme aj porekadlo, že keď dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté….. Naša Jarka Fajnorová rozposlala pozvánky jednotlivým klubom a bolo na nás, ako sa do Brna dostaneme. Viacerí sme využili železničné spojenie, ktoré sa nám javí ako ideálne a to napriek tomu, že niektorí presadali dva i tri razy. Schádzali sme sa už v piatok, deň pred kongresom. Ubytovali sme sa v hoteli Slávia, čo je vlastne hotel v strede Brna. Po príchode sme mali voľný program, mohli sme sa poprechádzať po uličkách, parkoch, navštíviť starobylé chrámy, niečo zahryznúť, zájsť na pohár vínka či na pivo. Boli sme prekvapení, že boli na námestíčkach stánky s pivom, v ktorých nezriedka točili 5-6 rôznych druhov a značiek. Všade bolo plno najmä mladých ľudí. Videli sme, že mesto žije. To sme však netušili, že to bol predvečer pivného Októberfestu. Ráno, po výdatných raňajkách, sme sa z hotela presunuli do Univerzitného kampusu Masarykovej univerzity, do jeho veľkej auly. Tu nás čakal maratón prednášok, ktorý trval až do 17- tej hodiny. Na vorkšopoch sa predstavovali naše organizácie: Unie Roska aj SZSM. My sme mali propagačné materiály z abilympiády : fotografie napálené na diskoch, kalendáre pre rok 2017 s fotografiami z abilympiády, s víťazmi v jednotlivých súťažných kategóriách, časopis Nádej a rôzne drobnosti a tlačoviny, ktoré nám „ostali“ z rôznych akcií. Po otvorení kongresu povedal pár slov herec Radim Fiala, patrón projektu. Je zaujímavé, že známe osobnosti sa oduševňujú pre prácu pre tretí sektor. U nás je to zatiaľ „neprebádané územie“. Tiež sme si premietli príhovor zástupkyne Európskej platformy SM pani E.Kasilingram, ktorý hrial na duši. Vyjadrila presvedčenie, že zanedlho už budeme môcť SM-ke predchádzať, nielen jej priebeh ovplyvňovať. Nakoniec úvodu sme videli klip a vypočuli sme si naživo pieseň Romantik. Potom nám predstavili naše prezidentky jednotlivé zväzy. Musím povedať, že sa naša „šéfka“, Jarka Fajnorová, javí ako rodený profesionál. Predstavenie zväzu a práce zväzu zvládla bravúrne, s nóblesou jej vlastnou. 

Okrem toho zaznela aj „spoveď, či svedectvo“ jedného es-em-kára z ČR (Bronislav Bočko), ktorý nám opísal svoj priebeh ochorenia, liečbu a najmä popísal svoj zdravotný stav vo vzťahu k pracovnému zaradeniu – práci novinára. Trocha ma zarazilo, že napriek tomu, že vie veľa o SM, o jej priebehu, o úskaliach číhajúcich v budúcnosti, vynechal liečbu. Dôvodom je, že sa cíti dobre! A keďže sa dostal z postele na nohy, dúfa, že ak sa jeho zdravotný stav zhorší, znova mu lieky pomôžu a bude sa môsť venovať svojej práci a svojim hobby. Jeho prednes vyvolal búrlivú diskusiu, čo bolo veľkým prínosom. Bolo vidieť, že zaradenie takéhoto vystúpenia bolo správne a je to cesta aj do budúcnosti. Veď na osobnom príklade môžeme poukázať na chyby, omyly či na správny prístup k životu es-em- kára. Po obede zaznela prekrásna prednáška p. prof. Jana Mareša,PhD z Neurologickej kliniky LFUP v Olomouci. Bola podaná tak jednoducho a laicky (žiadne latinské či iné cudzojazyčné slová) , že mal možnosť pochopiť o čo ide i človek, ktorý nie je medicínsky vzdelaný. Nasledovala prednáška Ing.,Ing. Vladimíra Kleschtu z Inštitútu zdravého života Welko. Nevýhoda tejto prezentácie bola v tom, že množstvo faktov zahltilo naše mysle, neboli bližšie rozobrané problémy okolo stravovacích návykov, nebol nám ponúknutý recept na „zdravé jedlo“. Bol to veľký kontrast s predchádzajúcou prednáškou a vyvolal zákulisné debaty. Nebol dostatok času na bližšie otázky, na ujasnenie si niektorých nových poznatkov. Vo mne rezonuje , že v zásade nie je jasné, čo je to tzv. zdravá výživa. Každý z nás je indivíduum, ktoré vyžaduje individuálny prístup. Žiadna „maršrúta“! Ale o tom snáď v niektorých zdeleniach v budúcnosti. 

Popoludní sme si vypočuli prednášku p. RNDr P.Beňovského,PhD - Prezentácia platformy OMD (Overcoming Multiple Sclerosis), ktorá vznikla v Austrálii pred viac ako15 rokmi. Jej zakladateľ je prof. George Jelinek, lekár, ktorý bol dva krát navrhovaný na muža Austrálie. Bol to traumatológ (prvá nominácia za jeho prácu v úrazovej chirurgii) a po diagnostikovaní SM u jeho matky sa zaoberal výskumom prostredia, stravy a životných stereotypov u pacientov s SM ( druhá nominácia). Vydal o tom knihu, má sedem veľkých kapitol. Samozrejme, jedna z nich je otázka stravovania…. Veľmi zaujímavé názory, ktoré sa však nezhodujú s názormi našich diétológov. Teda diskusia najmä do budúcnosti! Odznel názor ( odpoveď na otázku smerovanú do pléna ), že je vhodné túto knihu preložiť a ponúknuť širokej, nielen laickej ale aj odbornej verejnosti. Ostatnou prednáškou pána Radovana Holuba bolo „Slovo o projekte Prekonaj sám seba a KnowHow clubu,z.s.“ Bolo to veľmi pekné počúvanie o obetavej práci ľudí, ktorí sa venujú pacientom s SM. Navštevujú ich, vytvárajú pre nich stretnutia a nútia ich - v dobrom slova zmysle - k aktivitám, ktoré dokazujú, že život s diagnózou nekončí a je sa na čo tešiť. Veď život ide ďalej! Po ukončení kongresu sme sa stretli na večeri v hoteli Slávia. Samozrejme, že sme mali na tanieri veci, ktoré odporovali prednáškam o zdravej výžive. Díval som sa na taniere a boli prázdne…. Po večeri bolo predstavovanie jednotlivých klubov. Dozvedeli sme sa o ich klubovej činnosti, o plánoch do budúcnosti. Hodne času sme sa venovali rekondičným aktivitám. Sú názorové rozdiely, čo má rekondícia obsahovať. V ČR je to vlastne cvičenie pod vedením školených cvičiteľov. Jednak na upevnenie naučeného a jednak na získanie nových rehabilitačných techník. Opekačky, alebo varenia gulášov, nie sú u priateľov v Čechách rozšírené. Na Slovensku máme dva prúdy v rekondíciách. Jeden, razený ministerstvami je ten, že rekondícia by mala byť na získanie nových zručností, na naučenia sa nového. Druhý prúd, členskej základne klubov, preferuje pasívnu rehabilitáciu v kúpeľných organizáciach. Na spoločné stretnutia tak ostáva menej času. Nie sme naučení aktívne cvičiť, akoby nás to len „oberalo o čas“. Treba si povedať aj to, že 5-6 dní v kúpeľoch, i keď je to cca 15 procedúr, je málo a na celkový zdravotný stav to nemá podstatnejší dopad, účinok. 

Okolo 22- hodine sme sa rozchádzali na izby. Mali sme „domácu úlohu“, ktorú nám dala Jarka Fajnorová. Mali sme porozmýšľať o aktivitách, ktoré by sa dali urobiť spoločne. Jednak padla otázka tretieho ročníka medzinárodného kongresu, kde a kedy. Návrh bol Brno a Luhačovice, kde je možné spojiť pobyt na kongrese s rekondíciou a areál je bezbariérový. Tiež padli návrhy na cezhraničnú spoluprácu medzi klubmi. Bolo by vhodné, aby sme sa neizolovali, ale nadväzovali nové kontakty a prezentovali naše výsledky a úspechy a naopak, učili sa od druhých, ako, čo a prečo to robia….Škoda, že sa kongresu nezúčastnili pozvaní priatelia z Poľska a Maďarska. Z objektívnych príčin sa im nepodarilo na toto stretnutie prísť. Bola by to akcia „Vé štvorky“ a to by znamenalo 250.000 zainteresovaných osôb. A plotici by si to nemohli nevšimnúť! Veď aké by to bolo pekné, keby na medzinárodné kongresy venované SM chodili ministri zdravotníctva alebo štáni tajomníci! Tiež odznela prednáška p. prof. Mareša, niesla sa v rovnakom duchu ako v sobotu. Mala však charakter interaktívnej spolupráce prednášajúceho s publikom, čo vnieslo do „suchej vedy“ život. Pán profesor bol príjemne prekvapený, koľko toho naši ľudia o SM vedia. Po skončení oficiálneho programu som mal tú česť s ním pár minút pobudnúť. Prekvapil ho aj veľký záujem Slovákov o toto podujatie, bolo nás tam do päťdesiat účastníkov, mnohí až od východných hraníc Slovenska. Poďakoval som sa mu za pekné prednášky a vyslovil prianie vypočuť si ho i na Slovensku na podobnom podujatí. Tesne pred obedom sme sa lúčili s priateľmi a z Brnom. Ostali v nás veľmi pekné spomienky na príjemné prežité chvíle. Boli jednoznačne prínosom a účastníci sa radi podelia o svoje poznatky s ostatnými členmi klubov. Chcel by som sa týmto poďakovať organizátorom za uskutočnenie tohto kongresu. Ťažko vyzdvihnúť jednotlivca, lebo všetci zúčastnení vrátane prednášajúcich odviedli kus práce, nechali tam kus seba. Obdivujem ich entuziazmus pre prácu s nami, ich vlohy na postihnutie reality, v ktorej sa nachádzame a promptnosť návrhov, ako novovzniknuté problémy riešiť. Teším sa na ďalšie stretnutia s Vami, priatelia. A nezabúdajme- Sursum corda ! 

 MUDr. Branislav Brežný 

BOLI SME: PARALIA 2016 (GRÉCKO)

Paralia – miesto pohody, nádeje…..

 Plán práce klubu bol odsúhlasený ešte začiatkom roka. Jedným z bodov bola i klubová rodinná rekondícia v gréckej Paralii. Ani poriadne neviem, po koľký raz sa naši „klubisti“ rozhodli pre tento typ neskoroletnej dovolenky. Po hlasovaní vypukol temer ošiaľ, tak sa radovali… nebola to jednora-zová radosť, lebo na každej schôdzi klubu sa „odrátavalo“, koľko ešte chýba do onoho dňa „D“ !A ten deň bol stanovený na 29. augusta. Keď sme sa ráno po trištvrte na šesť zišli na parkovisku, mali sme viacerí kruhy pod očami. To preto, lebo sme cez noc dobre nespali, čo sme boli vzrušení ako malé deti. Veď „reisefieber“ je po-riadna potvora! Poniektorí mali i prehánky. Ale všetko dobre dopadlo, lebo ešte pred príchodom autobusu sa rozliala jedna fľaška „prevencie“. A tá nielenže zahnala nepríjemné pocity, ale dala aj chuť do cestovania. Vidina ďalšej fľaše bola lákavá…. Cesta ubiehala podľa plánu, zastávky na benzínových pumpách boli príjemné s možnosťou „voľnej zábavy“, času bolo dosť i na vypitie kávy, či neskoršieho obeda. Aj šoféri v autobuse ponú-kali kávu, čaj, vodu, pivo, džúsy….pitný režim bol zachovaný a samozrejme „ prevencia “ bola opa-kovane podávaná počas cesty. V autobuse bolo príjemných 22 st.C ale vonku zúrilo 35-36 st.C. Nepríjemné boli zastávky na maďarských a srbských hraniciach, kde sme museli výjsť z auto-busu a prejsť cez pasovú kontrolu, Srbi dávali pečiatky…. 

Nad ránom, po štvrtej hodine sme uiž boli pred hotelom. Východ slnka sme v pohode stihli, nad obzorom bolo až o 6.55 hod. Ako obyčajne, v hojnom počte sme sledovali tento neopakovateľný úkaz. Cestou z pláže sme sa zastavili na ranný teplý chlebík a začala „rekondícia snov“. Tí unavenejší sedeli pred hotelom a čakali na upratanie iz-by, tí kúpaniachtiví hneď utekali na pláž. Krásne teplé dni ubiehali až priveľmi rýchlo. Raňajky - pláž s kúpaním - večer do hotela. Niektorí sa išli naobedovať, veď pri vode vyhladne. Na zahnanie hladu sa nám veľmi osvedčilo ovocie, ktoré bolo na naše pomery až „nekresťansky“ lacné. Potraviny boli na úrovni našich cien, päť minút chôdze od hotela je obchodný dom Liedl, takže bolo si možno vybrať potraviny od domácich i európskych výrobcov….Gyros do ruky sa dal kúpiť za 2E, menu v reštaurácii za 5 E, veľmi solídne jedlo za 6-8 E. Takže hlavy sa nám točili len z „príjemného nič nerobenia“. 

 Večerné prechádzky po letovisku, návštevy obchodov, butikov, kupovanie darčekov… malo neopakovateľnú atmosféru. Miešali sa tu vône mora s vôňami jedál pripravovaných v reštauráciách či vôňami zo stánkov rýchleho občerstvenia, z obchodov s kožušinami i s ťažkými omamnými vô-ňami parfémov, mazadiel i mydiel z olivového oleja….. A ako by to bolo, keby nás neschladil dážď. Búrka prichádzala od mora, narazila na masív Olympu, odrazila sa späť. Ešte sme nezažili taký prudký lejak s vetrom ( pršalo temer horizontálne a vytrvalo) a hromy sústavne hučali viac ako 2 hodiny! Až neskôr sme sa dozvedeli, že v Thes-salonikách boli záplavy a obete na životoch…. Ako býva zvykom, cesta naspäť ubehla rýchlejšie ako cesta tam. Ostali nám krásne spomienky na príjemne prežité chvíle neskoroletnej rekondície v Paralii. Nejedno oko zvlhlo pri lúčení. A to, že nám Paralia prirástla k srdcu svedčí i výrok jednej našej členky – a za rok zas?!

 MUDr Branislav Brežný

PB novinky 6.12.€016

BOLI SME: RYBACÍ DEŇ

Ryby, ryby, rybičky…

    Minuloročné posedenie pri rybníkoch v Považskej Teplej vrylo nezmazateľnú stopu do chuťovej pamäti našich členov klubu. Už pri zostavovaní plánu práce klubu nástojili, aby bola zapracovaná víkendová rekondičná akcia s varením halászlé. 

    Tak ako vlani, i tohto roku sme ustálili termín na mesiac júl, konkrétne na 16-tého. Avšak búrkomvé počasie s dlhodobým pršaním nás odradilo od pobytu v prírode. Ešte šťastie, že za týždeň, 23. júla, bol voľný termín  a tak sme sa stretli  a boli hosťami v kráľovstve rybárskeho zväzu v Považskej Bystrici, na rybníkoch v Považskej Teplej.

    Deň bol ako vymaľovaný z katalógu cestovnej kancelárie. Nádherný slnečný deň s miernym vánkom a prijateľnou teplotou 28- 30 st.C nás sprevádzal počas celého pobytu.

    Pitný režim sme začali liečivou ohnivou vodou, citrusovým fernetom. Veď sa patrí ošetriť žalúdok a pripraviť ho na trávenie!  Hneď za ním nasledoval  veľký krajec čerstvého chleba s bravčovou masťou a cibuľou. Neviem, či som niekedy videl rýchlejšie miznúť „jedzu“ ako na tomto mieste. Boli to aj spomienky na detstvo, kedy nám mamy pripravovali takéto dobroty. Akosi sa takéto rýchle občerstvenie   stratilo z nášho jedálneho lístka. Dievčatá, čo doniesli zákusky, boli prekvapené, že ich výtvory nešli na odbyt.

      Medzitým som vysmažil kúsky kapríka. Boli osolené a obalené v múke.  Tieto  sa dávali do každého taniera a prelievali rybou  polievkou. Ako základ halászlé bola na výpeku z vysmážaného kapra upražená cibuľka, pridaná paprika a rajčiny, bobkový list, nové korenie, čierne korenie, mletá červená paprika. 

       Deň dopredu som v tlakovom hrnci rozvaril „biele ryby“ ( pleskáče, podustvy) a  asi po 10-tich minútach som rybky odstavil a vybral hlavné kosti ( chrbticu, rebrá). Následne som ich varil  ešte pol hodinu. Malé kostičky sa rozvalili a tak nám nehrozilo, že by sa kostička zapichla v hrdle.

        Keď bola zelenina uvarená, pridal som rozvarené rybky, čím sa polievka zahustila. Dochutil som ešte hovädzím bujónom. Kto chcel, mohol si pridať trocha štipľavej čili omáčky.

        Halászlé sme zajedali chlebíkom. Chutilo veľmi a boli sme takí plní, že grilovanie morskej šťuky sme museli odložiť na neskoršie popoludňajšie hodiny. 

         Po obede sme boli občerstvení nanukom, ktorí priniesli rodičia nášho Daniela a za ktoré patrí naše veľké ďakujem.

         Dojedali sme zákusky, dopíjali tekutiny, veď ryba musí plávať. Prežili sme krásny deň a je na čo spomínať. Rozchádzali sme sa až po 16- tej hodine a to preto, lebo bolo treba na vlaky ísť!    

        Chcem poďakovať všetkým účastníkom stretnutia ( bolo nás 26 členov klubu) nielen za účasť ale aj za aktívny prístup a spríjemnenie tejto „víkendovky“.  Osobitne by som chcel poďakovať Slovenskému rybárskemu zväzu v Považskej Bystrici a jeho hospodárovi pánovi Štefanovi Chudému, ktorí nám umožnili toto stretnutie na ich pôde.

 MUDr Branislav Brežný