BOLI SME: PARALIA 2016 (GRÉCKO)

Paralia – miesto pohody, nádeje…..

 Plán práce klubu bol odsúhlasený ešte začiatkom roka. Jedným z bodov bola i klubová rodinná rekondícia v gréckej Paralii. Ani poriadne neviem, po koľký raz sa naši „klubisti“ rozhodli pre tento typ neskoroletnej dovolenky. Po hlasovaní vypukol temer ošiaľ, tak sa radovali… nebola to jednora-zová radosť, lebo na každej schôdzi klubu sa „odrátavalo“, koľko ešte chýba do onoho dňa „D“ !A ten deň bol stanovený na 29. augusta. Keď sme sa ráno po trištvrte na šesť zišli na parkovisku, mali sme viacerí kruhy pod očami. To preto, lebo sme cez noc dobre nespali, čo sme boli vzrušení ako malé deti. Veď „reisefieber“ je po-riadna potvora! Poniektorí mali i prehánky. Ale všetko dobre dopadlo, lebo ešte pred príchodom autobusu sa rozliala jedna fľaška „prevencie“. A tá nielenže zahnala nepríjemné pocity, ale dala aj chuť do cestovania. Vidina ďalšej fľaše bola lákavá…. Cesta ubiehala podľa plánu, zastávky na benzínových pumpách boli príjemné s možnosťou „voľnej zábavy“, času bolo dosť i na vypitie kávy, či neskoršieho obeda. Aj šoféri v autobuse ponú-kali kávu, čaj, vodu, pivo, džúsy….pitný režim bol zachovaný a samozrejme „ prevencia “ bola opa-kovane podávaná počas cesty. V autobuse bolo príjemných 22 st.C ale vonku zúrilo 35-36 st.C. Nepríjemné boli zastávky na maďarských a srbských hraniciach, kde sme museli výjsť z auto-busu a prejsť cez pasovú kontrolu, Srbi dávali pečiatky…. 

Nad ránom, po štvrtej hodine sme uiž boli pred hotelom. Východ slnka sme v pohode stihli, nad obzorom bolo až o 6.55 hod. Ako obyčajne, v hojnom počte sme sledovali tento neopakovateľný úkaz. Cestou z pláže sme sa zastavili na ranný teplý chlebík a začala „rekondícia snov“. Tí unavenejší sedeli pred hotelom a čakali na upratanie iz-by, tí kúpaniachtiví hneď utekali na pláž. Krásne teplé dni ubiehali až priveľmi rýchlo. Raňajky - pláž s kúpaním - večer do hotela. Niektorí sa išli naobedovať, veď pri vode vyhladne. Na zahnanie hladu sa nám veľmi osvedčilo ovocie, ktoré bolo na naše pomery až „nekresťansky“ lacné. Potraviny boli na úrovni našich cien, päť minút chôdze od hotela je obchodný dom Liedl, takže bolo si možno vybrať potraviny od domácich i európskych výrobcov….Gyros do ruky sa dal kúpiť za 2E, menu v reštaurácii za 5 E, veľmi solídne jedlo za 6-8 E. Takže hlavy sa nám točili len z „príjemného nič nerobenia“. 

 Večerné prechádzky po letovisku, návštevy obchodov, butikov, kupovanie darčekov… malo neopakovateľnú atmosféru. Miešali sa tu vône mora s vôňami jedál pripravovaných v reštauráciách či vôňami zo stánkov rýchleho občerstvenia, z obchodov s kožušinami i s ťažkými omamnými vô-ňami parfémov, mazadiel i mydiel z olivového oleja….. A ako by to bolo, keby nás neschladil dážď. Búrka prichádzala od mora, narazila na masív Olympu, odrazila sa späť. Ešte sme nezažili taký prudký lejak s vetrom ( pršalo temer horizontálne a vytrvalo) a hromy sústavne hučali viac ako 2 hodiny! Až neskôr sme sa dozvedeli, že v Thes-salonikách boli záplavy a obete na životoch…. Ako býva zvykom, cesta naspäť ubehla rýchlejšie ako cesta tam. Ostali nám krásne spomienky na príjemne prežité chvíle neskoroletnej rekondície v Paralii. Nejedno oko zvlhlo pri lúčení. A to, že nám Paralia prirástla k srdcu svedčí i výrok jednej našej členky – a za rok zas?!

 MUDr Branislav Brežný

PB novinky 6.12.€016

BOLI SME: RYBACÍ DEŇ

Ryby, ryby, rybičky…

    Minuloročné posedenie pri rybníkoch v Považskej Teplej vrylo nezmazateľnú stopu do chuťovej pamäti našich členov klubu. Už pri zostavovaní plánu práce klubu nástojili, aby bola zapracovaná víkendová rekondičná akcia s varením halászlé. 

    Tak ako vlani, i tohto roku sme ustálili termín na mesiac júl, konkrétne na 16-tého. Avšak búrkomvé počasie s dlhodobým pršaním nás odradilo od pobytu v prírode. Ešte šťastie, že za týždeň, 23. júla, bol voľný termín  a tak sme sa stretli  a boli hosťami v kráľovstve rybárskeho zväzu v Považskej Bystrici, na rybníkoch v Považskej Teplej.

    Deň bol ako vymaľovaný z katalógu cestovnej kancelárie. Nádherný slnečný deň s miernym vánkom a prijateľnou teplotou 28- 30 st.C nás sprevádzal počas celého pobytu.

    Pitný režim sme začali liečivou ohnivou vodou, citrusovým fernetom. Veď sa patrí ošetriť žalúdok a pripraviť ho na trávenie!  Hneď za ním nasledoval  veľký krajec čerstvého chleba s bravčovou masťou a cibuľou. Neviem, či som niekedy videl rýchlejšie miznúť „jedzu“ ako na tomto mieste. Boli to aj spomienky na detstvo, kedy nám mamy pripravovali takéto dobroty. Akosi sa takéto rýchle občerstvenie   stratilo z nášho jedálneho lístka. Dievčatá, čo doniesli zákusky, boli prekvapené, že ich výtvory nešli na odbyt.

      Medzitým som vysmažil kúsky kapríka. Boli osolené a obalené v múke.  Tieto  sa dávali do každého taniera a prelievali rybou  polievkou. Ako základ halászlé bola na výpeku z vysmážaného kapra upražená cibuľka, pridaná paprika a rajčiny, bobkový list, nové korenie, čierne korenie, mletá červená paprika. 

       Deň dopredu som v tlakovom hrnci rozvaril „biele ryby“ ( pleskáče, podustvy) a  asi po 10-tich minútach som rybky odstavil a vybral hlavné kosti ( chrbticu, rebrá). Následne som ich varil  ešte pol hodinu. Malé kostičky sa rozvalili a tak nám nehrozilo, že by sa kostička zapichla v hrdle.

        Keď bola zelenina uvarená, pridal som rozvarené rybky, čím sa polievka zahustila. Dochutil som ešte hovädzím bujónom. Kto chcel, mohol si pridať trocha štipľavej čili omáčky.

        Halászlé sme zajedali chlebíkom. Chutilo veľmi a boli sme takí plní, že grilovanie morskej šťuky sme museli odložiť na neskoršie popoludňajšie hodiny. 

         Po obede sme boli občerstvení nanukom, ktorí priniesli rodičia nášho Daniela a za ktoré patrí naše veľké ďakujem.

         Dojedali sme zákusky, dopíjali tekutiny, veď ryba musí plávať. Prežili sme krásny deň a je na čo spomínať. Rozchádzali sme sa až po 16- tej hodine a to preto, lebo bolo treba na vlaky ísť!    

        Chcem poďakovať všetkým účastníkom stretnutia ( bolo nás 26 členov klubu) nielen za účasť ale aj za aktívny prístup a spríjemnenie tejto „víkendovky“.  Osobitne by som chcel poďakovať Slovenskému rybárskemu zväzu v Považskej Bystrici a jeho hospodárovi pánovi Štefanovi Chudému, ktorí nám umožnili toto stretnutie na ich pôde.

 MUDr Branislav Brežný

BOLI SME: ABILYMPIÁDA 2016

BOLI SME: VÝLET V TRNAVE

V Trnave na káve. Uľ začiatkom roka sme si naplánovali výlet do Trnavy. Zvaľovali sme rôzne moľnosti a nako- niec zvíťazila osvedčená taktika. „Nalodiť - či navagónovať - sa“ na rýchlik a uľ sa to juchalo na juh! Ráno v Povaľskej Bystrici to vyzeralo na dáľď. Napriek tomu sme si povedali, ľe ideme a prinajhoršom počkáme na prvý spoj späť…… V Trnave nás čakalo príjemné teplé slnečné neskoré ráno. Po povinnej momentke pred stanicou sme sa pobrali na pešiu zónu. A bolo čo pozerať, veď pešia zóna so svojou architektúrou, kostolmi a vôbec celkovou atmosférou nás hneď očarila. Nemali sme mapu mesta, orientovali sme sa veľami kostolov. Ľiaľ, väčšina, do ktorých sme chceli ísť, bola zatvorená. Napriek tomu sa nám podarilo prehovoriť jedného kňaza, jezuitu, ktorý nás „vpašoval“ do jedného kostola a podal nám o ňom vý klad a oboznámil nás s víziou prestavby pútnického miesta- Turzovky. Osobitným záľitkom bola návšteva katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa. Táto prekrásna rannobaroková stavba z prvej tretiny sedemnásteho storočia. Priam skvostom je hlavný drevený oltá r z r. 1640. Jeho stĺpová architektúra je vysoká 20 m a široká temer 15 metrov. V chráme je mnoľ stvo plastík, reliéfov, obrazov, sôch… jednoducho, je sa na čo pozerať. Dá sa povedať, ľe z kaľdého kúta katedrály dýchajú dejiny. Zaujímavým poznatkom je i to, ľe v krypte okrem kňazov sú pochovaní i štyria členovia rodu Esterháziovcov, ktorí v r. 1652 padli pri Vozokanoch v boji proti Turkom…. Pred katedrálou je socha sv. otca Jána Pavla II., pred ktorou sme zavŕšili „ trnavský fotografický maratón“. Tieto fotografie nám budú pripomínať príjemné chvíle strávené v Trnave. Radi sa tam znova vrátime.

MUDr. Branislav Brežný

BOLI SME: MS DAY V POVAŽSKEJ BYSTRICI

Ako sme prežili Deň slnečníc v Považskej Bystrici?

 Posledná streda v mesiaci máj je každoročne v kalendári celosvetových podujatí „rezervovaná“ pre pacientov so sklerózou multiplex. V tento deň si nielen pacienti s SM, ich rodinní príslušníci ale i zdravotníci pripomínajú toto neurologické ochorenie rôznymi aktivitami. V minulosti sme mali Krok s SM, kde sa pacienti trpiaci na SM zviditeľňovali na verejnosti rôznymi kultúrnymi podujatiami s bohatým programom. Jeho súčasťou bolo prejdenie rôzne dlhej vzdialenosti. Preto ten názov Krok s SM. Neskôr sme World MS Day koncipovali skôr ako oboznamovanie pacientov s SM a ich rodinných príslušníkov o potrebe včasnej diagnostiky a možnostiach novodobej liečby SM. Tieto akcie neboli v jeden deň, ale skôr boli rozložené na dlhší časový úsek. V samotný deň „oslava“ nášho dňa bola spojená so zbierkami. Ostatné roky vychádzame do ulíc a cielene oslovujeme a oboznamujeme o SM-ke najmä mladých ľudí. Rozdávame rôzne „propagačné materiály“, brožúrky o SM, pripíname im malú slnečnicu. Ak majú naši spoluobčania záujem, nadviažu s nami rozhovor. Zistili sme, že až 2/3 našich mladých spoluobčanov pri ich oslovení nám odvrkli, že nemajú čas, ponáhľajú sa alebo jednoducho nemajú záujem s nami komunikovať. Opakovane sa nám stalo, že vyjadrili údiv, prečo ich obťažujeme. Ich sa to nedotýka, ich to jednoducho nezaujíma.......a ak bude treba, tak si informácie nájdu na internete! Viacerí sa nás spýtali, či robíme zbierku. Keď sme im oznámili, že áno, že môžu prispieť ľubovoľnou sumou, mnohí zrýchlili krok a trielili od nás, akoby sme boli malomocní....Podarilo sa nám za 3 hodiny vyzbierať 150 Eur. Boli sme spokojní, lebo vlani sa nám podarilo vyzbierať 50 Eur. V popoludňajších hodinách sme mali v nemocničnej kaplnke obetovanú sv. omšu za pacientov s SM a ich rodinných príslušníkov. Vdp Mgr František Galvánek, náš nemocničný duchovný, vyzdvihol niekoľko momentov: potrebu solidarity zdravých s chorými, potrebu milosrdenstva v najširšom slova zmysle a to stále, nielen počas Roku milosrdenstva vyhláseného pápežom Františkom, a symboliku slávenia vigílie Božieho tela ( tohto roku pripadol sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, známeho pod názvom Božie telo, na štvrtok 26. mája). Vyjadril prianie, aby sa spoločenstvo vzalo do svojich modlitieb i pacientov s našim ochorením. Neviem, či sa nám podarilo týmito akciami zviditeľniť SZSM a klub v Považskej Bystrici. V Považskobystrických novinkách vyšiel článok o benefícii v Trnave a o SM, bola uverejnená i fotografia p. prof. Traubnera pri preberaní ocenenia. Snáď by bolo vhodné využiť možnosť oboznámenia širokej verejnosti o ocenených dobrovoľníkoch či o asistentoch vo vašich regiónoch. Záverom by som chcel poďakovať všetkým, ktorí sa zúčastnili počas dňa Deň slnečníc na Slovensku akejkoľvek propagácie SZSM a oboznamovali našich spoluobčanov o SM a živote v kluboch. Tiež sa skláňam pred všetkými dobrovoľníkmi či asistentmi, ktorí sa starajú o našich najťažšie postihnutých bez toho, aby očakávali akúkoľvek odmenu. Ani si neuvedomujeme, ale je to akt milosrdenstva. Je to akt odovzdávania sa druhým. Je to akt porozumenia, empatie, vcítenia sa do potrieb toho druhého. Je to akt, ktorým dávam najavo, že utrpenie druhého mi nie je ľahostajné. Hreje ma pri srdci, že ešte na Slovensku takíto ľudia existujú. Z celého srdca Vám ďakujem.
 MUDr Branaislav Brežný

PB novinky 7.(.3016

BOLI SME: SLNEČNICA VĎAKY

Videospráva z Mestskej televízie Trnava   TU

BPI SME: JARNÁ REKONDÍCIA V LIPTOVSKOM JÁNE

Pri pláne činnosti na jarné obdobie tohto roku sme zistili, že toho času nie je akosi navyše. Že je potrebné stanoviť termíny jednotlivých klubových rekondičných aktivít v krátkom časovom úseku. Trochu nám zamiešala karty Veľká noc a očakávanie aktivít zväzu v apríli a máji. Tiež obsadenie penziónu Horec v Liptovskom Jáne v máji zhodou okolností zariadili, že sme v jeden týždeň absolvovali až dva pobyty.

V nedeľu 24. apríla sme v popoludňajších hodinách zaútočili na penzión Horec. Nebolo nás síce veľa počtom, ale Horec bol nás plný. Tentoraz nás bolo sedem. Obsadili sme jeden stôl a napĺňanie krásneho hriechu „obžerstvo“ sa mohlo začať. Dá sa povedať, že minimálne 4 hodiny z „pracov- ného“ dňa sme presedeli v jedálni. Už i z tohto sa dá dovtípiť, že kuchyňa je tu na veľmi vysokej úrovni. Dokonca nášmu Danielovi vychádzali v ústrety a varili pre neho špeciálnu diétu.

Počasie bolo síce ako na hojdačke, ale nás to neodradilo od vychádzkových aktivít, či návštev rehabilitačného centra a wellnes centra v hoteli Alexandra. Nemohli sme obísť ani našu Kaďu (prameň v dedine) či Prasátkovo ( prírodné bazény pri penzióne Horec) naplnené termálnou minerálnou vodou. Tí, ktorí ešte vládali, zašli do Sorea hotela Máj do veľkého bazéna (rovnaká voda ako v Prasátkove). Pri skončení pobytu som sa díval, či mi nenarástli plávacie blany medzi prstami. Pobyt končil vo štvrtok 28. apríla.

Tu a na tomto mieste by som sa chcel poďakovať všetkým zamestnancom penzióna Horec, hotelov Avena a Alexandra za ich prístup k svojim hosťom. Máme pocit, že sme vítaní hostia a snažia sa nám spríjemniť každú chvíľu. Druhý rekondičný pobyt, ktorý som avizoval, sa konal 30. apríla vo wellnes centre v Považskej Bystrici. Tu sa zúčastnilo jednodňovej rekondície 16 našich členov. Najskôr sme sa naložili do teplej vody v bazéne s možnosťou protiprúdového plávania a do vírivky mali sme možnosť tieto vodné procedúry striedať s troma rôznymi saunami ( klasickou, bylinkovou a infra saunou). ani sme sa nenazdali a vyhradené dve hodiny pobytu v teplej vode boli preč. Premiestnili sme sa na poschodie, kde je Swim club. Tu sme podávali ako občerstvenie guláš, mohli sme si objednať nápoje a zahasiť smäd.

Obe jarné rekondície, i keď nahustené, splnili svoj cieľ. Stretli sme sa, porozprávali sa, okúsili zo života „normálnych “ ľudí. A tešíme sa na ďalšie stretnutia, na nové zážitky a krásne chvile.

MUDr Branislav Brežný

Viac tu: http://klubsmpb.webnode.sk/news/jarna-rekondicia-klubu-povazska-bystrica-2016/