Pri pláne činnosti na jarné obdobie tohto roku sme zistili, že toho času nie je akosi navyše. Že je potrebné stanoviť termíny jednotlivých klubových rekondičných aktivít v krátkom časovom úseku. Trochu nám zamiešala karty Veľká noc a očakávanie aktivít zväzu v apríli a máji. Tiež obsadenie penziónu Horec v Liptovskom Jáne v máji zhodou okolností zariadili, že sme v jeden týždeň absolvovali až dva pobyty.
V nedeľu 24. apríla sme v popoludňajších hodinách zaútočili na penzión Horec. Nebolo nás síce veľa počtom, ale Horec bol nás plný. Tentoraz nás bolo sedem. Obsadili sme jeden stôl a napĺňanie krásneho hriechu „obžerstvo“ sa mohlo začať. Dá sa povedať, že minimálne 4 hodiny z „pracov- ného“ dňa sme presedeli v jedálni. Už i z tohto sa dá dovtípiť, že kuchyňa je tu na veľmi vysokej úrovni. Dokonca nášmu Danielovi vychádzali v ústrety a varili pre neho špeciálnu diétu.
Počasie bolo síce ako na hojdačke, ale nás to neodradilo od vychádzkových aktivít, či návštev rehabilitačného centra a wellnes centra v hoteli Alexandra. Nemohli sme obísť ani našu Kaďu (prameň v dedine) či Prasátkovo ( prírodné bazény pri penzióne Horec) naplnené termálnou minerálnou vodou. Tí, ktorí ešte vládali, zašli do Sorea hotela Máj do veľkého bazéna (rovnaká voda ako v Prasátkove). Pri skončení pobytu som sa díval, či mi nenarástli plávacie blany medzi prstami. Pobyt končil vo štvrtok 28. apríla.
Tu a na tomto mieste by som sa chcel poďakovať všetkým zamestnancom penzióna Horec, hotelov Avena a Alexandra za ich prístup k svojim hosťom. Máme pocit, že sme vítaní hostia a snažia sa nám spríjemniť každú chvíľu. Druhý rekondičný pobyt, ktorý som avizoval, sa konal 30. apríla vo wellnes centre v Považskej Bystrici. Tu sa zúčastnilo jednodňovej rekondície 16 našich členov. Najskôr sme sa naložili do teplej vody v bazéne s možnosťou protiprúdového plávania a do vírivky mali sme možnosť tieto vodné procedúry striedať s troma rôznymi saunami ( klasickou, bylinkovou a infra saunou). ani sme sa nenazdali a vyhradené dve hodiny pobytu v teplej vode boli preč. Premiestnili sme sa na poschodie, kde je Swim club. Tu sme podávali ako občerstvenie guláš, mohli sme si objednať nápoje a zahasiť smäd.
Obe jarné rekondície, i keď nahustené, splnili svoj cieľ. Stretli sme sa, porozprávali sa, okúsili zo života „normálnych “ ľudí. A tešíme sa na ďalšie stretnutia, na nové zážitky a krásne chvile.
MARS bol aj v tomto roku Tí menej zasvätení majú z názvu článku mierne bolenie hlavy. Nejedná sa nič v spojitosti s planétou slnečnej sústavy, i keď po prvom prečítaní nadpisu by sa to dalo očakávať... Jednoducho je to skratka Maratón s Roztrúsenou Sklerózou.
Dňa 5. marca sme sa stretli v skorých popoludňajších hodinách v Piešťanoch, vo Fitness SiTy centre na Dopravnej ulici. Tak ako aj v minulom roku, i teraz, cieľom nášho stretnutia bolo cvičenie pre zdravie. Poukázať na potrebu pohybu pri našom ochorení. Tiež ukázať, ako možno cvičiť aj doma, bez nutnosti zakúpenia nákladných rehabilitačných mašín. Po úvodnom privítaní prezidentkou SZSM pani Jarkou Fajnorovou, odzneli úvodné prednášky o potrebe cvičenia a pohybu pre zdravie esemkára, o zdravej výžive a v neposlednom rade odznelo úvodné slovo našich cvičiteľov. Tí nám neskôr pri cvičení v skupinách predstavili cvičenia podľa pána Pilatesa a SM cvičenia. O týchto druhoch rehabilitácie sme síce počuli, ale videli a mohli sme si ich vyskúšať práve tu v Piešťanoch. Okrem toho sme mohli cvičiť na trampolínach, trénovať chôdzu na pohyblivom páse, cvičiť s činkami či inou záťažou v rukách, cvičiť rovnováhu v stoji či v sede na nafukovacom balóne. Veď Fitness SiTy je na rozlohe 675 m2 a ponúka široké športové vyžitie naozaj pre každého bez ohľadu na vek, skúsenosti či ochorenie.
Znova sme sa mohli presvedčiť, že je dôležitý individuálny prístup cvičiteľa k cvičencovi. Že skupinové cvičenia sú najmä pre tých, čo zvládli základnú cvičebno-rehabilitačnú zostavu. A to platí nielen pre fitness centrá, ale aj pre rehabilitačné oddelenia polikliník či kúpeľných domov. Počas cvičenia sme sa spojili telemostom ( skype) s priateľmi z ČR, kde rôzne kluby SM tiež cvičili svoj maratón. Žiaľ, nepodarilo sa nám spojiť zvukom a predniesť svoju zdravicu, tak sme si aspoň zamávali. Mali sme príjemný pocit, že nie sme pri tomto maratóne osamotení, veď spolupatričnosť esemkárov povznáša. Okrem pohybových aktivít sme si vypočuli niekoľko skladieb pána Nečesala z Dubnice n/Váhom, ktorý nám predstavil hudobný nástroj – dobro. Je to hypersonická gitara, ktorú vynašli a a neskôr v USA aj vyrábali bratia Dopyerovci ( skratka Dopyera Brothers : DoBro ). Pán Nečesal nám zahral a zaspieval niekoľko vlastných humorne ladených skladieb, zameraných na zdravie človeka. Spríjemnil nám tak pobyt vo „fitku“. Okrem cvičenia nám na úžitok padla i káva, oškvarkové pagáče a možnosť nenútenej konverzácie.
Prvá tohtoročná zväzová akcia sa podarila na jednotku. Ak porovnávam vlaňajší prvý ročník s týmto tohoročným, musím konštatovať, že bol na podstatne vyššej úrovni. Najmä vysoko bol hodnotený prínos cvičiteľov, ktorí sa nám venovali pri cvičení, odpovedali na naše otázky a radili nám, ako pri cvičení pokračovať. Z Považskej Bystrice nás bolo desať, najstaršia členka klubu mala 82 rokov. Všetkým sa veľmi páčilo a prosia, či by aj na budúci brok sa táto akcia nemohla uskutočniť. A ak sa maratón uskutoční aj budúci rok, srdečne Vás všetkých naň pozývajú. Stoji to zato!
Ak chcete venovať 2% z daní pre organizáciu Slovenský zväz sclerosis multiplex Považská Bystrica Klub SM pri SZSM, budete potrebovať nasledovné formuláre
Ráno, päť hodín, vonku tma. Rýchlo sa umyť, zbodnúť nachystané raňajky a trieliť na železničnú stanicu. S napätím som čakal, koľkí sa tam 3. októbra o trištvrte na šesť stretneme. Naplánovali sme si totiž výlet do Tatier, na Štrbské pleso.
Už v pondelok večer som si „kúpil“ lístok na vlak. Keďže som dôchodca, tak ma jeho nulová hodnota vždy poteší. Oznámil som nášmu Danielovi (Kimličkovi) - môjmu sekretárovi, ktorý všetko zariadí - číslo vlaku, čas odchodu vlaku a číslo miestenky. Ten to zas preposlal ostatným členom klubu, takže už v utorok mal každý kúpený lístok aj miestenku. Miestenku potrebujem zverejniť preto, aby sa aj ostatní, ktorí sa na výlet rozhodnú ísť, mohli usadiť čo najbližšie pri mne. Veď, kto by chodil po vlaku s otvorenou fľašou slivovičky, veď by sa nedostala k našim!
Postupne sa rozvidnievalo a sledujúc krajinu za oknom sme si robili plány. Lúky a polia pri trati boli biele od sriene, nad vodami bola hmla. Ozvali sa i kuvici, že nám počasie nevyšlo, ale našťastie sa mýlili. Na nebi nebolo ani obláčika, svietilo slniečko a bolo výborných 19 °C.
Po dva a pol hodine cesty sme vystúpili v Štrbe, presadli na ozubenú železnicu a za chvíľu sme boli vysoko v Tatrách. Pomaly sme vystúpali briežok a za budovou tlačového centra sme odbočili a okolo hotelového komplexu Kempinski sme sa dostali na prvú výhliadku. Viditeľnosť bola priam ukážková, videli sme Svit, Poprad a kopu nám neznámych dediniek, naokolo samé kopce. Tu sme na lavičke odpočívali asi štvrťhodinku. Následne sme prešli na štrkom vysypaný a pekne upravený chodník okolo Štrbského plesa a kochali sa okolitou prírodou. Objavovali sme príjemné zákutia tejto cesty. Skratkou, pod lesom, sme sa dostali k biatlonovej strelnici a k môstikom. Tam už na nás čakalo občerstvenie, každý sa mohol podľa svojho gusta najesť či napojiť v stánkoch, ktoré robili akúsi uličku. Pri nich je množstvo miesta na sedenie.
Strávili sme tam viac ako hodinku, vyhrievali sa na slniečku, oddychovali a znova a znova kochali krásami našej prírody. Následne, už dolu kopcom, sme sa vybrali na stanicu. Cestou sme si pozreli rozpadajúci sa bývalý skvost nášho zdravotníctva, liečebňu Helios, z ktorej ostali iba múry! Bola to najvyššie postavená detská ozdravovňa v strednej Európe a Milka Baťková nám priblížila čas, kedy tam boli na liečení jej deti.
Po príchode na stanicu sme si mohli hneď nasadnúť na tatranskú železnicu a od-viezli sme sa do Starého Smokovca. Cestou sme sa dívali nielen na končiare štítov, ale aj na skazu, spustošenie lesa, ktorú pred rokmi zanechala bora. Obdivovali sme obnovu týchto lesov. Aký to zázrak prírody. Nový les vstával, ako bájny Fénix , z popola.
Po krátkej chôdzi do mierneho kopca sme našli samoobslužnú jedáleň, kde sme sa výdatne posilnili a oddýchli. Niektorí z nás sa ešte poprechádzali po Starom Smokov- ci, po parku s drevenými vyrezávanými skulptúrami, mohli si prezrieť kostolíky – v jednom bola práve svadba. Tiež sme si mohli sadnúť v kaviarni na kávu so zákuskom a vychutnávať atmosféru dávnej doby, kedy si toto mohli dovoliť iba majetní ....
Tesne po 16 tej hodine sme nastúpili na preplnený vláčik do Popradu. Mali sme temer hodinovú rezervu na prestup, ten sme využili na oddych, lebo nás už nohy boleli. V čase nástupu do rýchliku do Považskej Bystrice prichádzala električka zo Starého Smokovca. Ak by sme išli týmto spojom, nestihli by sme prestúpiť......
Cesta domov bola už zas potme. Svetlá staníc sa akosi rýchlejšie mihali za oknom ako ráno, lebo sme ani nespozorovali a už sme boli doma. Unavení, ale na výsosť spokojní s dnešným výletom, sme sa lúčili a skutočne nebanujeme. Preverili sme možnosť jednodňovej klubovej rekondície v Tatrách v oblasti Štrbského plesa a Starého Smokovca. Odporúčame ju do pozornosti aj druhým klubom. Dúfam, že sa nabudúce v Tatrách stretneme, pozývame Vás na takéto stretnutie.
Pri koncipovaní plánu práce klubu v Považkej Bystrici na tento rok sme do neho zakomponovali požiadavku členskej základne – letnú rekondíciu uskutočniť v gréckej Paralii. Po ročnej pauze, vlani sme boli v talianskom Lignane, sme sa rozhodli našu rekondíciu uskutočniť už v overenom čase a hoteli cestovnej kancelárie El Greco Tour zo Šamorína.
Paralia sa nachádza na brehu Egejského mora v Thessalonickom (Solúnskom) zá-live, v kraji zvanom Pieria. Je jedným z mnohých atraktívnych turistických destinácií pobrežia, medzi ktoré patrí i Olympiaki Akti ( Olypic Beach - Olympská riviera), Pla-ka Litohorou, Leptokaria, Plantamonas či Nei Pori... Severne, asi 60 km od Paralie sa nachádzajú Thessaloniki ( Solún ), čo je hlavné mesto gréckej Macedónie. Asi 6 km od Paralie sa nachádza mesto Katerini ( pomenovbané po sv. Kataríne ), čo je akési „okresné mesto“ a má cca 50 000 obyvateľov. Čosi južnejšie sa nachádza Dion, teraz už len malá dedinka, predtým však veľké mesto, kde Alexander Macedónsky zhromaždil bojovníkov pred ťažením do Perzie....Západne a priamo nad touto oblas-ťou, 30 km od pobrežia, sa vypína masív pohoria Olymp. Miestni tvrdia, že je to ten „pravý Olymp“, na ktorom sídlili ich božstvá. Masív preto, lebo hora Olymp má nie-koľko vrcholov, najvyšší je Mytikas, týči sa 2918 m nad morom.....
Z Považskej Bystrice sme vyrážali 29. augusta o 6. hod. autobusom, ktorý sa ešte zastavil pre pasažierov v Trenčíne, Bratislave a Šamoríne. Slovensko sme opustili v Medveďove a hneď za Gyorom sme nabehli na diaľnicu, ktorou sme prešli cez celé Maďarsko a až pri srbskom Niši sme odbočili na Macedónsko. Tam sa striedala bežná cesta s diaľnicou, ktorá je vo výstavbe. V Paralii sme boli po 21 hodinách cesty.
Hneď po príchode sme sa odobrali na sledovanie východu slnka (6.55 hod. gréc-keho času), posilnili sme sa raňajkami a niektorí z nás, čo boli už opálení, zaľahli na pláži a vychutnávali si tak pobyt pri mori od počiatku.
Izby hotela El Greco sú vybavené kuchynkou s riadom a príslušenstvom, takže sa dá jedlo pripraviť k hodovaniu za polhodinku. Každý si môže ukuchtiť podľa svojho jedálnička alebo ísť do reštaurácie. Cenové hladiny potravín i reštauračných služieb boli porovnateľné s našimi. Veď gyros pita ( do ruky – v placke ) bol za 1,9-2,30 E, gyros plata ( na tanieri ) 5,5 – 6,0 E, grilovaná polovička kurčaťa s hranolkami za 5,5 E, musaka za 6 Eur. Pivo čapované 5 dcl cca 2-2,5 E, v plechovkách v obchode v rovnakej relácii ako u nás..... V našom hotelovom bare sa čapoval český Zubr za 2 E. Ovocie bolo vo veľmi prijateľných cenách- nektarinky stáli 0,5 – 1,0 E, broskyne od 0,6 do 1,0 E, hrozno od 0,8 – 2,0 E za kilo...Predávali práve dozreté figy, ktoré chutia úplne inak ako sušené, ceny okolo jedného eura za kilo. Zo zeleniny treba vyzdvih-núť vynikajúcu fialovú cibuľu, ktorá nepálila, bola lahodne sladká a nesmela chýbať pri každom jedle spolu s rajčinami, ktoré sa rozplývali v ústach.... jednoducho nebíč-ko v papuľke. Ceny zeleniny boli ako u nás. Tiež mäso surové alebo grilované kurča-tá boli len o niečo drahšie....A keď poviem, že Lidl bol aj v Paralii, tak potom je jas-né, že nebolo teba nosiť so sebou žiadne potraviny.
Pláže v Paralii sú pieskové. Do mora vybiehajú kamenné jazyky, ktoré chránia pláž pred vlnami. Na plážach sú slnečníky, každý s 2 lehátkami. Pokiaľ sa zakúpi ná-poj alebo ovocná misa, tak počas celého dňa sa môžu lehátka používať. Cez obed sme si zabehli odpočinúť od slnka na izbu v hoteli a nabrať nejakú kalóriu, doplniť tekutiny. Na lehátku sme nechali len uterák, čo znamenalo, že je obsadený.
Po 18-tej hodine už slnko slablo a postupne sme sa z pláže vytratili. Po nevyhnut-nom skrášľovaní sa bola Paralia naša. Pred našim nájazdom sa triasli všetky reštau-rácie, obchodíky so suvenírmi, oblečením.... Už len prechádzka po mestečku, vdy-chovanie morského vzduchu zmiešaného s opekanou kukuricou, pečenými klobása-mi, gyrosom či inými mäskami ( celé jahňa pečené na ražni, kurence, ryby...) stojí zato. Samotná atmosféra tohto miesta lieči! Stratili sme pojem o čase, problémy všedného dňa sme hodili za hlavu....
Urobili sme si zaujímavý výlet. V blízkosti Paralie sa nachádza zaujímavosť – veľ-ké jamy, z ktorých sa ťaží liečivé bahno. Neváhali sme a natreli sme sa ním, nechali vyschnúť asi 3/4 hodinu. Po jeho zmytí sme mali kožičku ako novorodenci....Kúsok odtiaľ sa zas ťaží z morskej vody soľ. Voda sa nechá vyschnúť, vykryštalizovať. Ne-boli by sme to my, keby sme nepremiestnili na Slovensko niekoľko kíl tohoto „mrs-kého zlata“. Výborne sa hrudou tejto soli ošetruje zhrubnutá koža na nohách. A keď začnú nohy štípať, znamená, že hrubá koža je preč.... V diaľke na mori sme videli farmu na morské mušle – slávky.......
Fakultatívne výlety je možné tiež absolvovať – výlet do Thessalonik, na kláštory Meteora, do Athén, zúčastniť sa pirátskej plavby, gréckeho večera..... My sme sa us-pokojili výletmi na trhy do Katerini ( v stredu a v sobotu ). Atmosféra trhu je iná ako tá, čo poznáme z Poľska. Bol to pekný zážitok.
Snáď najzaujímavejší zážitok bola návšteva „thajských rybičiek“. Do akvária pl-ného malých rybičiek bolo treba ponoriť nohy alebo ruky. Tí, čo nemali veľké brucho a ohli sa cez pás, tam vložili všetky štyri....Rybky ohrýzali a ohrýzali hrubú kožu a urobili kus práce, lebo každý ju mal hladkú, vyčistenú.....
Posledné dva dni sme mali ( tak ako celý Balkán ) chladnejšie ( 24-26 st C) a daž-divé počasie. Ostatné dni bolo krásne teplo, 32-34 st C a voda mala 27 st.C. Najmä dopoludnia boli bez vĺn a výborne sa plávalo. K večeru boli vlnky ale nám to neprekážalo.
Cesta domov ubehla rýchlo. Videli sme za svetla aj Macedónsko a boli sme uch-vátení jeho prírodnými krásami. Zhliadli sme dva filmy, čo tiež „skrátilo“ cestvanie. Nepríjemné bolo pozorovanie migrantov na hraniciach a benzínových staniciach. To bola jediná nepríjemná skúsenosť.....
Kedysi som písal článok do našej Nádeje – Parália, láska naša! Áno. Zamilovali sme si tento kút Sveta. Krásne more a pláž, možnosť prechádzok a objavovanie zákutí, obchodíkov, ochutnávanie gréckych špecialít.....Ak geopolitická situácia dovolí, sme tam za rok znova! A bol by som rád, keby ste objavili Paraliu i vy.
Poznámka: Na internetovej stránke www.klubsmpb.blogspot.sk/2013/09/ nájdete článok o rekondičnom pobyte Klubu SM Považská Bystrica v hore spomínanej destinácii v roku 2013, ako i videofotomontáž z násho pobytu, nami nakrútené video, ktoré Vás odprevadí z hotela El Greco priamo na pláž, 2 videá z výletu na Meteora, ktorý môžete v rámci pobytu absolvovať a videomontáž o spomínaných kláštoroch Meteora.
