Posedenie pod Čertovom

 

Tam, kde sa čerti ženili, sa nachádza Čertov. Je na severe púchovského okresu, v Javorníkoch, na pomedzí republík. Tam sa z Púchova, z paneláku, presťahoval Mirko Maslák. Medzi hory. Tam nachádza svoj kľud a, ako hovorí, aj náplň života. Veď medzi štyrmi stenami v byte, pri zapnutom televízore a nemožnosti čosi zmajstrovať - by si pripadal ako v árešte. Na čerstvom vzduchu, v záhradke, pri úprave domčeka aj čas rýchlejšie prejde a je aj užitočný. Už mu nestačia sily na dlhšie prechádzky lesom a na rybačku. Aj do Bystrice, do klubu, je to ďaleko, autobusy už nechodia tak často.... A tak sme sa rozhodli, že ho v jeho "kráľovstve" navštívime a urobíme výjazdové klubové stretnutie. Veď je potrebné podeliť sa o radosti i starosti aj bežného života.

   Ten deň nastal 10. septembra. Čakali sme na pekné počasie. "Aladin" ukázal, že vo štvrtok má byť pekne a teplo. Zrána bola síce hmla, ale ukázalo sa slnko, ktoré hrialo a teplomer ukázal  25 st.C. Po obede mraky slniečko zakryli, báli sme sa dažďa, veď medzi horami to nie je príjemné. Nakoniec nás predpoveď počasia nesklamala. Bolo príjemných 21 st.C a mráčiky na oblohe dokresľovali príjemnú atmosféru. 

    Mirko pripravil v záhrade sedenie a oheň na opekačku. Dievčatá popri štebotaní pripravovali ražniči a ražne sa nad ohňom len tak mihali. Kým sa dobroty opiekli, počastovali sme sa burčiakom. Silnejšie nátury aj bylinkovou Becherovkou na lepšie trávenie. Pre istotu bol poruke aj Pankreolan. Na stole sa ocitla  "krúpna baba" Majky Krajnej, tá zmizla v našich žalúdkoch ako prvá. Anička Remencová priniesla sladké zákusky a aj nich sa len tak zaprášilo. Tí, ktorým "nešlo" sladké, mali možnosť pochutnať z troch kozích syrov.  Samozrejme, ražniči našich dievčat malo úspech. Veď doma sa nedá takáto dobrota pripraviť a aj vôňa dymu dáva tomuto všetkému neopakovateľnú atmosféru.

    Keďže sme viacerí neboli na abilympiáde, debata sa točila okolo nej. Veď je to nielen prezentácia jednotlivcov ale aj klubov a my sme hrdí, že náš klub a naše členky zas bodovali. Hodnotili túto abilympiádu ako komornú a rodinnú. A tešia sa na budúci rok, lebo si nevedia bez takéhoto stretnutia predstaviť život vo zväze. Veď priateľstvá vzniknuté na týchto stretnutiach pretrvávajú roky. A stretnúť sa s priateľmi vždy poteší.

    Od Mirka sme sa odobrali po pol siedmej, keď už padla rosa a kraj sa začínal ukladať k spánku. Cestou domov sme sa zastavili na púchovskom cintoríne, kde sme venovali chvíľku spomienok na našu Majku Maslákovú, ktorá nás opustila 22.11.2012 počas rekondičného pobytu v Turčianskych Tepliciach. 

    Dúfam, že sa u Mirka ešte opakovane stretneme. Spája nás veľa pekných spomienok na prežité a v tomto duchu dúfam v nové zážitky.

                                                                       MUDr Branislav Brežný

RYBACÍ DEŇ

Dňa 13. júla 2019 sa už tradične konalo stretnutie členov Klubu SM Považská Bystrica na rybníkoch v Považskej Teplej. Štefan, manžel našej členky Majky je rybárom, a tak nám opäť zabezpečil priestory, chatku s vonkajším posedením, ktorá patrí členom Rybárskeho zväzu Považská Bystrica.  Začali sme ráno. Tí, ktorí mohli prísť skôr, prišli aby všetko poprichystávali. Keďže nn aj my počas leta prázdniny, podobne ako školáci, nemávame schôdze, účasť na tomto stretnutí je vždy hojná. Ja som tentokrát so sebou zobrala sestru Zuzku, ktorá pracuje ako zdravotná sestra na neurologickej ambulancii, takže si s nami esemkármi dobre rozumie a vie nás pochopiť a poradiť nám. Z domu sme aj my dve zobrali nejakú tu mlsnôtku podobne ako každý zúčastnený. A veruže sme mali čo robiť aby sme všetko pojedli. Syrové korbáčiky, slané tyčinky či koláče všetkých druhov, no hostina ako na svadbe. O hlavné menu sa ako každý rok postaral predseda klubu, pán doktor Brežný. Čo vám budem hovoriť, osobne neviem posúdiť či je lepší lekár alebo kuchár. Ako predjedlo bol osvedčený chlebík s bravčovou masťou a cibuľkou. Ďalej sme pokračovali polievkou. Čo by to bol za rybací deň keby nebola z rýb. Áno mali sme halászlé. Musím sa priznať, že nikdy predtým som nemala možnosť ochutnať túto delikatesu.  Odkedy som členkou klubu sa rok čo rok zúčastňujem tejto letnej akcie a poviem vám, že rok čo rok mi táto polievočka chutí viac a viac, ale veď čo by aj nechutila, veď ju pripravuje kuchár profík. Zvyčajne po polievke nasledovali grilované ryby. Tentokrát si pre nás pán doktor pripravil prekvapenie a servírovali sa plnené tortilly. Vo vnútri sa nachádzala zelenina všetkého druhu a farby ako listový šalát, uhorka, paradajka, paprika, červená cibuľa,... ďalej údená makrela, teda dúfam, že to bola makrela lebo ja nie som až taký odborník na ryby, ale to vôbec nie je podstatné lebo výsledný efekt potešil nielen oči ale najmä chuťové poháriky. To ti vám bola lahôdka. Už som ochutnala rôzne plnené tortilly, ale táto rybacia bola snáď najlepšia. Popri tomto celom "tlačení do seba‟ sa ako obvykle viedli konverzácie na všetky možné témy. Myslím, že nemusím opisovať ako bolo, veď sami dobre viete, že keď sa stretne dobrá partia blízkych ľudí nemôže to dopadnúť zle. Naše posedenie sa končilo v poobednajších hodinách, a tak sme sa spokojne rozišli naspäť do našich domovov s úsmevom na tvári, pokojom v duši, no najmä s plnými žalúdkami. Vďaka patrí znova tým istým ľuďom, ktorí toto posedenie pre nás pravidelne organizujú na výbornú.

Barbora, Klub SM Považská Bystrica

DEŇ SLNEČNÍC

Sovičky  z  Považskej  Bystrice

    Pätnásty máj je už tradične dňom, kedy náš klub v Považskej Bystrici robí verejnú zbierku. Jej výnos bol doteraz určený na akcie klubu počas celého roka. V tomto roku však vedenie zväzu rozhodlo, že vyzbierané peniaze budú slúžiť na rekondičné pobyty. Inými slovami, nie na to, aby sa peniažky prejedli, ale majú slúžiť na upevnenie zdravia našich členov. My v Považskej Bystrici vítame túto iniciatívu zväzu. Pridávame však aj vetu, že prospech z tejto akcie by mali mať najmä tí, ktorí sa aktívne tejto zbierky zúčastnili. Okrem zbierania finančných darov sme rozdávali záujemcom informačné materiály o SM, staré čísla Nádeje, pripínali sme darcom „slnečničky“. Tí ktorí dali do kasičky minimálne 5 Eur dostali z tvorivých dielní nášho klubu sovičku alebo miešok so sušenou valeriánou.

    Veľmi milým a bezprostredným zážitkom bola návšteva jednej z tried z neďalekej škôlky. Deťúrence nám celkom neplánovane urobili program - zarecitovali či zaspievali pesničku. Mnohí okoloidúci mali z nich krásny zážitok. Ich bezprostredný prejav si môžete pozrieť na našej webovej stránke klubu.

    Aj tohto roku, tak ako vlani, mali sme tri pokladničky. Jedna bola pevná, v stánku nášho zväzu, druhá bola mobilná, s ktorou naše členky chodili po pešej zóne mesta. Tretia pokladnička bola v obci Papradno, v M-bare. Tohoročná zbierka nám priniesla na 700 Eur, čo je v našej histórii rekord. Najmenej sme vyzbierali pred rokmi, ešte v začiatkoch akcií s verejnou zbierkou. Vtedy sme vybrali 53 Eur a následne sme sa so zbierkou na roky odmlčali. Čas nás presvedčil, že zbierka má zmysel a aj v budúcnosti ju plánujeme usporiadať.

    V tomto roku sme dostali od zväzu stánok. Jeho pevná kovová konštrukcia niesla nielen strechu, ale aj tri bočné steny. Boli sme chránení pred nepriaznivým počasím, ktoré u nás vyčíňalo. Bol vietor, chladno a aj spŕchlo. Naše poďakovanie smeruje k Jarke Fajnorovej, ktorá presadila názor, že sa treba prezentovať na verejnosti i takýmto spôsobom. Stánok má na čele napísanú „firmu“ – Slovenský zväz  sclerosis multiplex. Stan nás chránil pred nepriaznivým počasím. Na stôl sme si mohli rozprestrieť materiály bez obavy, že nám ich vietor rozfúka. Okoloidúci mali možnosť hneď nadviazať s nami kontakt.

   Klub v Považskej Bystrici ďakuje všetkým organizátorom verejnej zbierky na Slovensku.Nielen prezidentke, viceprezidentke a ostatným členom VR SZSM, ktorí svojou prácou a administratívne pripravili túto zbierku, ale aj všetkým radovým členom SZSM na Slovensku, ktorí sa tejto akcie zúčastnili. Pretože je dôležité zviditeľniť sa. Sme tu a hlásime sa hrdo k ostatným obyvateľom SR. Už nehľadáme svoje miesto pod slnkom a v spoločnosti. Máme nielen povinnosti občana SR ale aj svoje práva. Len ich treba uplatniť. A verejné zbierky sú jedným z týchto akcií.

                                                                                MUDr Branislav Brežný

SOVIČKY

Čas. Z každej strany počujem - nemám čas. Neviem čo sa stalo, ale akoby nik nemal čas. Na nič a pre koho. Viem, že sa s problematikou ako využiť čas, nemôže vyhovieť všetkým. Okrem seba samých máme aj svoje rodiny, priateľov, záväzky. A tak sa vysnívané stretnutie klubu posúva z týždňa na týždeň. Lebo nemáme čas. Je tu preto zápas medzi chcením, alebo ak chcete snením, a medzi nájdením času na realizáciu našich predstáv.  

    Koniec fašiangových zábav je dávno za nami a zbierka na činnosť klubu pred nami. Tak nás napadla myšlienka ( z núdze - cnosť ) spojiť výrobu fašiangových dobrôt s tvorivými dielňami. Veď aj výroba dobrôt pre naše "chlpaté" jazýčky sú vlastne tvorivé dielne, tak ako výroba sovičiek. Nuž ale poďme na to od začiatku.

    Plán práce klubu  predpokladal, že sa zídeme koncom fašiangu na stretnutí klubu a budeme spolu vytvárať tradičné vysmážané zákusky. Do oka nám padli fánky, ktoré tiež niekde nazývajú aj Božie milosti, či grapne alebo krapne, a samozrejme šišky, niekde ich nazývajú aj pampúšiky. Nuž, nechajme to na lingvistov, nech rozhodnú čo je správny názov. Našim jazýčkom je to fuk. Lenže akoby to bolo bez obeda. A tu padol pohľad na pôstne jedlo, ktoré je charakteristické pre jar a zvlášť pre zelený štvrtok, na špenát.  

    Stretli sme sa v sobotu 6. apríla o desiatej hodine v rybárskom dome. Jožka priniesla už hotové fánky, bola ich celá tácka. Ešte sme sa ani neusalašili  a už polovina z nich bola preč. Daniel priniesol  koláčiky z lístkového cesta, Danka zas vytiahla výborné rezy.

    Majka s Danou pomaly vyťahovali z tašiek pracovné pomôcky a nastrihané"polotovary". Boli to vrecúška v tvare trojuholníka,  kruhy aj očká, nite a ihly, nechýbali ani nožnice. Zručné ruky našich členiek začali kmitať a vytvárali čosi, čo po naplnení molitanovou výplňou  vytvorilo postavičku v tvare sovy.

     Medzitým druhá časť našich členov sa venovala tvoreniu jedla. Pripravili sa fánky podľa iného receptu a súťažilo sa, ktoré sú chutnejšie. Nebolo víťaza, lebo sa všetky zjedli. Ešte aj prsty sa olizovali. Ešte boli mokré a už sa robilo cesto na šišky. Ich vôňa pri vysmážaní plnila naše ústa slinami. A aby sa lepšie šmýkali dolu krkom, na každú sa mohla pridať pena z bielkov s marhuľovým džemom.

     Špenát, vajcia na tvrdo  a zemiačiky sa priniesli uvarené. Danielova mamička priniesla ešte zemiakové pagáčiky na zajedanie špenátu. Ak by ste si mysleli, že to nezvládneme, máte smolu. Mýlili by ste sa. Aj dupľu si kde - kto vypýtal.

    Bol to veľmi pekne spoločne prežitý sobotný čas. Bol čas aj na porozprávanie sa, aj na maškrtenie, aj na výrobu sovičiek. Mali sme aj čas porozprávať sa s vedúcou oddielu skautiek v Považskej Bystrici, ktorá sa nazýva "Sovičky". Bola na výzvedy, ako sa sovičky robia. Plná nadšenia si odnášala sovičku aj s návodom, ako sa tieto pekné a hravé postavičky šijú. Myslím, že by bolo dobré sa s nimi skamarátiť a chodiť aj na spoločné výlety. Budúcnosť ukáže.

    Naše zručné devy vytvorili devätnásť sovičiek. Na čo budú slúžiť? Nuž, budeme mať zbierku. Budú ako dar našim sponzorom za dobrovoľný príspevok, minimálne vo výške 3 Eur. Sovička tak bude symbolicky bdieť nad ich zdravím aj v noci, bude im pripomínať múdrosť, ktorou prispeli na činnosť nášho klubu.

   Chcem poďakovať všetkým šestnástim členom klubu, ktorí sa tohto spoločného stretnutia zúčastnili. Verím, že to nebol stratený čas. Že sme si z tohto stretnutia niečo pekné odniesli. A naučili sme sa niečo nové. Nielen ušiť sovičku ale aj to, že to vôbec dokážeme a  že sa to dá!  Len sa nepodceňovať. Veď spolu môžeme splniť svoje sny skôr, ako keď je na ne  človek sám.

    Pri odchode sa baby dohadovali na ďalších tvorivých dielňach. Chceli by skúsiť servítkovú metódu. To je fajn, že sa kujú nové  plány, že sa objavujú nové obzory práce v klube. Držím nám všetkým palce, aby sa to vydarilo tak, ako si to predstavujeme.

                                                                                       MUDr Branislav Brežný

MARS aj v povazskobystrrickom klube

Už tradične sa Klub SM v Považskej Bystrici zúčastňuje spoločného cvičenia esemkárov pod názvom MARS. Doterajšie stretnutia sme absolvovali v Piešťanoch a Ružomberku, k tohtoročnému MARS-u sme sa rozhodli pripojiť priamo v Považskej Bystrici.

Rozmýšľali sme, či budeme cvičiť niekde v posilňovni či v Swim Clube. Nechceli sme, aby táto akcia bola len jednorazová. Máme pocit, že by sme sa mohli stretávať pravidelne. Žiaľ možností bolo málo. Jednoducho sobota bol problém. Školské telocvične, ktoré sa požičiavajú za poplatok boli obsadené, Swim Club mal akciu. Už opakovane sme mali pozvanie od priateľov z Cirkvi adventistov siedmeho dňa v Považskej Bystrici a tú sme využili. 

A tak sme sa v piatok popoludní, 1. marca, siedmi „skalní“ stretli v telocvični CASD. Je to malá, priam komorná miestnosť v suteréne budovy. Na zemi mäkká žinenka, cvičebné stroje na zlepšenie kondície, veľká cvičebná lopta, činky, závesy na cvičenie s pruhmi.... Po rozcvičke, ktorú máme naučenú z rekondícií v Liptovskom Jáne, sme sa snažili zapojiť do cvičenia i jogové prvky odkukané zo stretnutí organizovaných SZSM. Po krátkych oddychových prestávkach sme cvičili individuálne na strojoch i s činkami. 

Bolo to veľmi príjemné stretnutie, a zistili sme, že je možné sa aj v týchto malých priestoroch stretávať a cvičiť. Niekedy je od myšlienky k činom ďalej akoby sa zdalo. Ale „tvrdohlavosť“ pani Elišky Bielikovej v pozývaní k návšteve telocvične sa nám vyplatila. Jej i priateľom z CASD patrí naša vďaka. 

Máme nad čím rozmýšľať, máme cieľ, máme chuť a máme odvahu. Prvý krok ku zdraviu sme urobili. Už len, aby sa aj tí ostatní, čo sa nemohli z rôznych príčin stretnúť na  tomto cvičení, k nám pripojili, a aby miesto deklarácii ukázali činy.

MUDr. Branislav Brežný

NIELEN PRIJÍMAŤ

..

Koniec roka a začiatok nasledujúceho kalendárneho roka nám prinášajú možnosť prežiť krásne chvíle so svojou rodinou, so spolupracovníkmi i s priateľmi. Adventný čas nás má  skľudniť, spomaliť naše životné celoročné tempo. To preto, aby sme si mohli vychutnať to všetko krásne čo sme pripravili nielen druhým ale aj sami sebe.

Predvianočné aktivity počas decembra gradujú. Stávame sa akýmisi milšími a láskavejšími k okoliu, k spolupracovníkom, ale myslíme aj na núdznych, často neznámych ľudí. A tak akosi častejšie poniektorí z nás siahajú hlbšie do vreciek po peniažtek alebo zakúpia vianočný darček deťom zo sociálne slabších vrstiev, prípadne sa zúčastňujú  charitatívnych akcií. V tomto období myslíme predovšetkým na Vianoce a Štedrý večer. A  v úzadí sa ukazuje Nový rok. Akási bodka za sviatočnými dňami.

Klub v Považskej Bystrici každoročne spája novembrovú a decembrovú schôdzku do jedného stretnutia. Na ňom slávime klubové Vianoce, stretnutie či posedenie pri stromčeku. V tomto roku to bolo v pondelok, desiateho decembra. Už tradične sa schádzame v hojnom počte, temer všetci a prídu i tí, ktorým sa počas roka len veľmi ťažko podarí dostať z domu. Je to krásne popoludnie či podvečer. Máme si čo povedať, pospomínať. Tiež však kuť plány na budúci rok. 

Ale akoby to bolo bez pohostenia? Tí, ktorí mohli, začali aperitívom. V ponuke bolo biele i farebné. Tuhé. Víno bolo v kapustnici. Z nej sa na nás usmievali voňavé dubáčiky a s nimi súťažilo o našu pozornosť i údené: šunka i klobásky. Spolu to bola báseň, ktorá vytvárala pomyselné nebíčko v papuľke. Medovníčky, rôzne koláčiky i doboškové rezy už robili akýsi „špunt“ za dobrotami.

Rozdali sme si darčeky, ktoré pripravil výbor klubu. Avšak veľkým darom pre nás všetkých, a pre predsedu klubu, bolo ocenenie udelené Asociáciou na ochranu práv pacientov SR v kategórii „Môj lekár“, za odborný a ľudský prístup k pacientom, ktorý odovzdala doktorovi Brežnému Helenka Bottková. Žiaľ, pre zdravotné problémy sa osobne nemohol 23. novembra v Bratislave zúčastniť prebratia tohto ocenenia, zastúpila ho prezidentka SZSM Jarka Fajnorová.

V nadpise som hovoril „nielen prijímať...“ a nadpis by mal pokračovať slovami „ale aj dávať“. To dávať neznamená len rozdať si darčeky medzi sebou, ale urobiť aj niečo pre druhých, mimo nášho klubu, mimo nášho zväzu... Zviditeľniť klub aj zväz na verejnosti, ukázať, že aj esemkári, hoci majú ťažký život sú ochotní urobiť niečo dobrého i pre toho druhého. Prezentovať na verejnosti solidárnosť s inými zdravotne či sociálne znevýhodnenými ľuďmi. Teda, inými slovami povedané, nielen „natŕčať ruku“, ale aj rukou dať. 

Spomenul som aj charitu. Nuž, po piaty raz sme sa zúčastnili Vianočných trhov vo Sverepci. Je to obec susediaca s Považskou Bystricou. Aj tu žijú ľudia so svojimi radosťami i starosťami, problémami. Tieto trhy sú benefičnou akciou, každé vyzbierané Euro ide na dobrú vec. Organizátori tejto akcie v tomto roku venovali celú zbierku trojročnému dievčatku s mozgovou obrnou, ktorej rodičia pochádzajú z obce a ktorá potrebuje špeciálnu rehabilitáciu. Tú však zdravotné poisťovne nepreplácajú. A keďže dievčatko je zo sociálne slabšej vrstvy, nemohli by rodičia túto starostlivosť svojmu dieťatku poskytnúť. 

Každý zo zúčastnených „trhovníkov“ chcel pomôcť. Predávali sa domáce moravské koláče, orechové či makové záviny, štrúdľa. Na občerstvenie sa dali kúpiť rôzne dobroty. Vyhľadávaný bol chlieb so šmalcom a s oškvarkami, na vrchu trónila cibuľka. Hneď vedľa sa grilovala cigánska pečienka, klobásky. Deťúrence skôr dali prednosť palacinkám, ktoré boli plnené rôznymi náplňami. Mohli sa pozrieť ako sa pečú vianočné oblátky a ochutnať ich ešte teplé a poliate medíkom. Keďže bolo chladno, teplota bola pod bodom mrazu, na zahriatie sa podával punč: ovocný bez alkoholu pre deti a s alkoholom (mohli sme si vybrať z troch druhov príchutí) pre dospelých. 

Náš klub varil kapustnicu. Kotol mal 70 litrov a predala sa všetka. Chutila až tak, že si „domorodci“ doniesli zaváracie poháre i obedáre a brali si ju domov. Tešili sa, že táto dobrota  nebude chýbať na nedeľnom stole. Sušené dubáčiky venovala do kapustnice Majka Chudá, ktorá nelenila a ešte v lete vyhnala manžela do hôr, aby ich nazbieral. Časť údenín a koreniny do nej venoval predseda klubu. Viacerí členovia klubu i s rodinami (Majka Krajná z Beluše, Danka Riecka z Visolaj, Anička Remencová z Kunovca) prišli podporiť túto akciu kúpou výrobkov a ochutnali i kapustnicu a porovnávali ju s tou, ktorá bola na klubovej schôdzke.

Vianočné trhy sa reklamovali i v neurologickej ambulancii, takže množstvo pacientov z okolia bolo zvedavých a nedali si ujsť túto akciu. A tá sa vydarila nielen svojou atmosférou, spríjemnením a skrášlením predvianočných chvíľ, ale aj jej ekonomickým prínosom. Veď sa vyzbieralo viac ako 2 150 Eur. Som rád, že aj náš Klub SM v Považskej Bystrici priložil ruku k dielu. Odmenou pre nás boli žiariace očká dievčatka a radosť jej rodičov, že budú môcť i v budúcom roku pokračovať v jej liečení. Nás hrial pri srdci tiež príjemný pocit, že sme mohli i my prispieť k radosti druhých, dovtedy nám neznámych. Spolupatričnosť ľudí spája. Škoda len, že iba v takú krátku dobu na konci roka.

MUDr. Branislav Brežný

Ó kolena! Kolena nechť přiblíží se ….."

 Veru smutno sme sedeli v reštaurácii „ Hošták“ a plánovali sme akciie na koniec roka.
Vybuchla nám totiž akcia neskorej jesene, športový deň vo wellnesse a posedenie pri dobrom
papaní. Termíny šibeničné, počasie nanič! Kam sa vybrať, kde sa prichýliť. Veď každý poriadny
chlap už začína piecť suché zákusky či biskupské chlebíky a zázvorníky, lebo Vianoce su predo
dvermi. Už aby len ten zvonec zazvonil.
 V salóniku vedľa nás bol kar. Nosili tam jedlá, vône sa okolo nás len tak vznášali s šteklili v
nose a v tom sa mi pred očami zjavila scénka a pamätný preklad z filmu Škola základ života. Tá
vôňa pečeného kolena! Nos sa mi krútil, ústa boli plné slín. Ale podarilo sa to bez straty kvetinky.
 -Kolená - povedal som. Čo takto zájsť niekde na koleno! Barborka pracuje v Papradne v krčme.
 -Je to M-bar v kultúrnom dome- opravila ma podráždene Barborka.
 -A kolená tu robíme parádne, len treba ochutnať!
A to ma ukľudnilo. Zjavne aj výborníkov. Len ako dostať ten šport do tohto! Veď zo športu sú to
iba koordinované pohyby žuvacích svalov a reflený pohyb pažeráku. Nič moc!
 -A ako by sme tam išli a kedy? - utrúsil ktosi.
 -Niekto príde autom, môže niekoho vziať so sebou. A keď sa do auta nemesíme, ide autobus.
Stojí pri kostole a do M-baru je to 100-150 metrov. A to bude ten športový výkon! - myšlienky sa
stali skutkom a bolo!!! Športový deň ako vyšitý.
 -Jarka by mala z nás radosť - špitla Helenka. Veď viete, že na každé stretnutie privedie kopu
cvičiteľov.
 A tak sa i stalo, že 23. novembra o šestnástej hodine sme sa stretli v Papradne, v M-bare
kultúrneho domu. Barborka so šéfkuchárom dohodla kolená. Na spôsob papradňanských chuití.
Zišli sme sa tam pätnásti. Piati absolvovali i športovú časť podujatia. Naspäť sme mali už všetci
povoz, rozchádzali sme sa tesne pred siedmou hodinou večernou.
 Kolená boli vynikajúce, posedenie pri nich tiež. Veľká škoda, že sme sa nemohli viacerí
zúčastniť tejto akcie. Mnohí mali ešte domáce či pracovné povinnosti, lebo bol piatok.
 A ešte jedno plus z tejto akcie. Po ceste sme videli dedinky, staraé drevené chalúpky i okolitú
prírodu. Mnohí tu boli po prvý raz. A tak skrzla myšlienka, že budeme navštevovať takéto
zaujímavé zákutia nášho okolia i v budúcnosti. V budúcom roku sa zastavíme v múzeu školy v
Brvništi. Barborka povedala, že zariadi obžerstvo. V krčme má totiž kamaráda…… aj muziku
zadováži, priateľ je členom hudobnej skupiny. Nuž, máme sa na čo tešiť. Skúsite i Vy doma
obdobné akcie? Čo tak nazvať ich „Sto kilometrov za zdravím“?
 MUDR. Branislav Brežný