V piatok, 11.10., som spolu s mojím ocinom, ktorý ochotne pristúpil na pozíciu šoféra, hľadala na parkovisku pred Manínom modrú Fabiu, v ktorej nás už čakali na oko dobre naladenú Hanku a Maju - ktorá pri malom vítaní pratala do kufra auta dve obrovské vrecia molitanovej a pamäťovej peny. "Budeme dačo vypchávať a zašívať džúry", odpovedala môjmu očividnému prekvapeniu, nasadla do auta a zabuchla za sebou dvere.
Mohli sme vyraziť smerom k destinácii, ktorá na nás čakala nejaký ten mesiačik. Cesta prebehla na moje prekvapenie celkom hladko a rýchlo a to hlavne vďaka neobmedzenému dosahu k Majiným vtipným historkám a pohľadu na mohutné hory, ktoré v jesennej prikrývke hýrili farbami a sprevádzali nás na našej výprave za relaxom a odpočinkom. Tak ako tie hory očakávali našu cestu okolo, tak aj ja som bola plná rôznych pocitov s približujúcimi sa Turčianskymi Teplicami. Bude moja a ostatných predstava vyplnená, alebo nie? Čochvíľa sme sa to však mali dozvedieť, keďže naša GPS hlásila koniec cesty a začiatok niečoho nového, pre mňa nepoznaného, keďže som šla na takýto pobyt prvý krát.
Vystupovať! Konečne sme si mohli uvoľniť stuhnuté údy a vykročiť po správnosti pravou nohou, chrbtom vzad tancujúcemu slnku a krásnemu parku smerom do kúpeľného domu, v ktorom sme mali všetci spoločne stráviť nasledujúcich necelých 7 dní . Všetko sa mohlo začať. Registrácia, kľúče, rozpis procedúr pre každého člena... Pravdou však bolo, že na toto všetko sme si počkali minimálne hodinku v útulne vyzerajúcej kaviarničke, kde som sa, na moje milé prekvapenie, spoznala s vyškerenými členmi iného klubu SM, a tiež s našou pani prezidentkou Jarkou, vďaka ktorej som už teraz zapísaná v seminári pre novodiagnostikovaných, za čo veľmi pekne ďakujem. Po necelej pol hodinke popíjania kávičky sme mohli medzi sebou privítať zvyšok našej "slnečnicovej posádky" - Barborku s Máriom, Ľubku s Helou a pridali sa aj Emilko s Mirkou. Dostali sme formuláre na vypísanie, procedúry, kľúče a mohli sme sa vyviezť na tretie poschodie, kde sme mali všetci izby rozdelené do dvojíc. Ani sme sa nestihli poobzerať po celkom pekne zariadenej izbe, už sme mali prichystané obedy. Pár z nás neodolalo volaniu pamlsných jazýčkov, ktorým nestačili švédske stoly len ráno a vybavili sme si ich vo vedľajšej "reštike" aj na obed a večer. To vám bol ale výber. Mäsko sem, rybka tam k tomu pestrý výber šalátov. Aj teraz keď si na to spomínam, som už nasýtená. Aj vy to tak máte, kamaráti moji?
Ale radšej neostanem pri jedle, nech si nemyslíte, že by som len jedla. Aj keď...
Zamierim k procedúram, ktoré sme mali objednané v balíčku. Zahŕňali : perličkové kúpele, smaragdové kúpele, podvodné , klasické a reflexné masáže, či individuálne cvičenia. Ten, ktorého telo a zdravotný stav si vyžadovali aj iné procedúry, mohol ísť kedykoľvek za doktorom a dohodnúť si s ním náhradu.
Hneď v prvý deň sme mali možnosť vstúpiť do teplého smaragdového kúpeľa, ktorý z nejakého dôvodu bol "tichý". My sme si však tento prívlastok na tabuli nevšimli a prehodili sme medzi sebou pár nevinných slov, ktoré neunikli službu konajúcej veľmi ambicióznej pani sestričke, na ktorú nik z nás určite nezabudne. Okrem tohto malého "oživenia" sme si každý pomaly, ale spokojne škrtali procedúry zo zoznamu. Niekto rád navštevoval cvičenia, niekto mal záujem zase o rôzne kúpele.
Mne osobne sa páčila podvodná a reflexná masáž, vedené špičkovým personálom so zlatými ručičkami, vďaka ktorým mám teraz o pár boľavých spaziem menej. A verím v to, že nie len ja. Na klasickej masáži som zase natrafila na ukecaného pána, ktorý svoje nevšedné teórie o živote vysvetľoval kreslením po mojom chrbte. Že neveríte? Barborka mi to dosvedčí, pravda? Ale veď každý je nejaký, no nie?
K takémuto kráľovskému velebeniu našich ubolených tiel a strácania sa na farebných cestičkách, ktoré viedli každá k inej procedúre, sme mali priestor na voľné plávanie na dobu dvoch hodín vo vonkajšom bazéne a 2x vstup na 2 hodiny do Aquaparku hneď oproti nášmu "hotelu". Ani vám snáď nemusím rozprávať, ako sme si všetci užili takejto možnosti. Skúsili sme spolu obidva vonkajšie bazény, plavecký aj "masážny" s príjemne teplou vodou, ba aj vnútorné bazény a vírivky. Ja som si vyskúšala aj jazdu v kruhu s tryskami, do ktorého ma znenazdajky vcuclo a nie a nie vypľuť. Musíte tam ostať či chcete či nechcete, či narážate do okolo-plávajúcich, či nie. Síce som nemala taký vtipný zážitok ako Emilko, ale aj tak to stálo za ten risk.
Okrem vody a relaxu sme sa mali možnosť poprechádzať po parku s magickými figúrkami vystrihnutými z kríkov, ktoré pri štipke fantázie spolu tancovali, pokochať sa na fontánu, ktorá v tme žiarila rôznymi farbami, poprechádzať sa po malom námestí a napiť sa liečivej vody. Pár členov "posádky" navštevovalo večerné omše v neďalekom kostolíku, alebo tí čo mali dostatok energie ukončili svoj deň zábavou a tancovačkou, o ktorú bolo postarané každý deň v našom liečebnom dome.
Medzi týmito našimi oddychovými aktivitami nechýbal ani kúsok práce. Veru nie, vďaka našej iniciatívnej a šikovnej Majke sme sa mohli v jeden príjemný večer zísť v jej izbe a niečo pekné si vyrobiť. Okrem po koberci lietajúcej peny nám pre lepší pracovný výkon z každej strany lietali vtipy a príhody. A že nám to všetkým ale išlo od ruky! Stačilo tak málo, trochu pomoci jeden druhému, až sme sa dostali k finálnemu výrobku- čačanej pastelke. Dúfam, že tie naše modré a červené pastelky uvidíte, pretože okrem svojej jednoduchej krásy sú aj praktické-slúžia ako vankúšik. Ešteže ich Majka ušila viac, ako bolo treba a ja som si mohla jednu uchmatnúť ako darček pre malú sestričku.
Tak a takto som všetko zhruba videla ja a ak som niečo nezbadala, tak mi, prosím, prepáčte, mám zlý zrak.
Na záver by som chcela povedať, že som naozaj veľmi vďačná...
...za príležitosť byť s týmito skvelými ľuďmi na prekrásnom mieste.
...za nenahraditeľné zážitky a spoločne strávené chvíle či pri kávičkách, alebo len tak spolu na izbe pri malom občerstvení.
...za vytvorenie dobrej nálady, ktorá mi, vďaka spomienkam, ostáva v srdci doteraz.
...za všetky cenné rady, ktoré som od vás, moji kolegovia, dostala.
...za čiarky, ktoré som vynechala v texte, lebo som si potrebovala overiť váš pravopis.
A hlavne ďakujem Bohu, ktorý ma učinil chorou a vďaka tomu mi dal spoznať takú nezištnú radosť, lásku, podporu a ochotu pomáhať jeden druhému, akú som mala možnosť pocítiť cez vás drahí moji z považskobystrického klubu.
Všetkých pozdravujem a modlím sa za vás
Denisa, Klub SM Považská Bystrica
