článok o Abilympiáde TU (Nádej 3/2015)
videá z akcie TU
piatok 10. júla 2015
štvrtok 2. júla 2015
BOLI SME - JÚNOVÁ SCHÔDZKA
posledná schôdzka Klubu SM pred prázdninami ako vždy u adventistov: duchovné slovo na tému vyrovnania sa s odchodom blízkych, pekná poeseň a premietanie nižšie uvedeného dokumentu Odchody blízkych z cyklu Brána smrti. Pohostenie Elišky a privítanie novýh členiek klubu.
nedeľa 28. júna 2015
BOLI SME - VÝLET DO KOŠÍC
Kluby, ktoré fungujú čosi dlhšie, prežívajú určitým spôsobom krízu. Krízu v tom, čo do plánu práce klubu zaradiť. Predovšetkým stereotypné akcie sa členom klubu "zunovali". Hľadali sme nové, také, čo by chytili za srdce a ktoré by naplnili ich očakávania. Opakovane sme mali v pláne činnosti akcie, ktoré sme nazvali: "Čo život dal a vzal...."
Je to vrece, z ktorého "vyberáme" akcie podľa aktuálnej potreby členskej základne a do ktorého "hádžeme" akcie, ktoré sme si naplánovali a nesplnili ich.
Bezplatným cestovným sa nám pri cestovaní vlakom zjednodušil život. Môžeme tak plánovať výlety vlakom do blízkeho i vzdialeného okolia, nie sme natoľko odkázaní na financie. Kluby si už výlety objednaným autobusom nemôžu dovoliť a sponzorov je málo.
V našom klube sme koncom roka urobili dotazníkový prieskum, čo by sme mohli navštíviť, kam by sme sa mohli vypraviť. Veľkou prevahou vyhrali Košice. Veď mesto Košice vstúpilo do našej vzdialenej i blízkej histórie a málokto z nás cestoval na východné Slovensko. S určitými obavami - ako to dopadne - sme stanovili termín výletu na deň "D" a vypravili sme sa do neznáma.
V sobotu 20. júna o šiestej ráno nás nastúpilo sedem "statočných" do vlaku a hurá smer Košice. Cesta vlakom bola veľmi príjemná a ubehla nám veľmi rýchlo. Veď si máme čo povedať. Sledovali sme, ako okolo nás utekajú mestá, dedinky, doliny, lesy, tunely.... Kochali sme sa pohľadom, aká to pestrosť a krása nášho Slovenska. V Košiciach nás privítala čistá stanica a po zorientovaní sa na mieste sme sa vybrali do historického stredu mesta. Oči nám blúdili po fasádach budov, palácov, chrámov. Navštívili sme chrám sv. Alžbety, kde sme pobudli viac ako hodinu, navštívili sme i kryptu chrámu, kde odpočívajú tiež pozostatky veliteľa protihabsburgovského povstania Františka II. Rákóczi-ho. Výstup na schody do veže by sme nezvládli, tak sme tento zážitok oželeli. Žiaľ, Urbanova veža, zvonica, bola zavretá. Následne nás nohy viedli po Hlavnej ulici k divadlu a Spievajúcej fontáne. Tam sme si sadli pod slnečníky cukrárne na kávu a Emil Elefant nám kúpil výborný francúzsky krémeš. Počúvali sme hudbu a dívali sme sa na prúdy vody, ktoré sťa tanečnice tryskali do výšok podľa tónov znejúcej hudby. Nasávali sme tu neopakovateľnú atmosféru tohto miesta.
Keď si nohy odpočinuli, vybrali sme sa po námestí ďalej. Navštívili sme kostoly, ktoré akoby čakali na nás. Každý bol iný, jeden krajší od druhého. Videli sme i paláce, na priečeliach ktorých boli symboly a erby bývalých majiteľov. V jednom dvore z týchto palácov bola výstava, malý trh výrobkov z Maďarska. Ponúkali sa tu rôzne vína, syry, pečené mäso, zemiakové placky, klobásy a slanina solená zo suda, akú už u nás nedostať. Tiež údený bôčik a slaniny z mangalice, ktorých hrúbku odhadujem najmenej na 12 cm.....ale aj rôzne ozdoby z keramiky, hrnce, výšivky... Škoda, že tam neboli umiestnené aspoň tabule s textom v slovenčine.
Cestou na stanicu sme sa ešte zastavili obzrieť vykopávky, odkryté to základy hradieb a mestskej brány. A to sa už zatiahla obloha a hrozil dážď, takže sme sa pobrali na stanicu. Padlo pár symbolických kvapiek dažďa akoby sa i mesto s nami lúčilo. Unavení ale šťastní, naplnení dojmami sme nastúpili do vlaku, ktorý uháňal smerom k Považskej Bystrici. Domov sme sa dostali o ôsmej večer. Už vo vlaku sme sa dohadovali, kam pôjdeme nabudúce. Na jeseň to budú Tatry-Štrbské pleso a okolie, cez leto Piešťany alebo Trenčianske Teplice.
Bol to veľmi pekný výlet. Získali sme nové skúsenosti z organizovania výletu vlakom. Zistili sme, že treba kúpiť cestovné lístky i miestenky a to v dostatočne dlhom predstihu. Môže sa stať totiž, že rýchlik bude pre bezplatné cestovanie vypredaný. Tiež si treba zakúpiť lístky na spiatočnú cestu. Ideálnym sa nám zdá zakúpenie cestovných lístkov cez internet, naraz pre všetkých, čím by sa netrieštila skupina. Je vhodné si naplánovať program činnosti, itinerár, naštudovať mapy, prípadne niečo z histórie...Výlet by nemal byť nad sily účastníkov. My sme mali v Košiciach šesť hodín času na prehliadku časti centra mesta. Takýto časový interval nám vyhovuje, boli sme príjemne unavení.
MUDr. Branislav Breźný
pondelok 1. júna 2015
streda 27. mája 2015
nedeľa 3. mája 2015
BOLI SME - JARNÁ REKONDÍCIA V LIPTOVSKOM JÁNE
Už sa stalo pravidlom, že ostatné roky klub v Považskej Bystrici otvára svoju "sezónu" jarnou rekondíciou v Liptovskom Jáne v penzióne Horec. V tomto roku bola Veľká noc začiatkom apríla a báli sme sa, či nám pani Vesna otvorí svoju náruč teplým počasím. Termín rekondície koncom apríla bol obsadený (kolidoval s predĺženým víkendom 1.-3. mája) a tak sme sa s malou dušičkou vybrali už 19. apríla na päťdňový pobyt do nášho obľúbeného rehabilitačne-rekondičného hniezda. Ranné rozcvičky pred penziónom sa stali pre svoju kúzelnosť lákadlom nielen pre nás, ale pridali sa k nám i niektorí návštevníci. Ranné slniečko vychádzalo spoza kopca v čase ukončovania rehabilitačnej zostavy a tak sme na jej koniec zaradili cvik- Vítanie Slnka....Pred očami sme mali aj majestátne Vysoké Tatry, na končiaroch ktorých sa belel sneh....Slniečko, ešte zubaté, nás však hrialo počas celého nášho pobytu. Škoda, že bolo viac veterno, ako sme si želali. No a aby nás neodfúklo, dožičili sme si dostatok jedla....raňajky boli podávané typom švédskych stolov a obed sme si mohli vybrať z dvoch a večeru zo troch jedál. V cene pobytu boli aj rehabilitačné procedúry a vodný svet v neďalekej Alexandrii, kde sme sa vyhriali v saunách, vírivkách a mohli sme si do sýtosti zaplávať v bazéne. Okrem tohto vodného sveta sme sa chodili namáčať do minerálnych termálnych vôd do kade v dedine, ktoré bolo zakon-čené posedením v najbližšej krčme. Tým, ktorým sa nechcelo ísť do kade, močili sa v bazéniku pri penzióne. Vyvrcholením bolo nočné kúpanie pri svetle fakieľ a ohňostroji. Tak, ako sme spoločne ráno vítali nový deň, tak sme spoločne končili deň príjemným posede-ním v klube. Celý pobyt nám spríjemňoval personál penziónu Horec a nebo v papuľke vytvárali kuchári, za čo všetkým ďakujeme. Vytvorili nám rodinné prostredie a aj ich pričinením sa sem radi vraciame.
MIDr. Branislav Brežný
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)