BOLI SME: LETNÝ POBYT - PARALIA GRÉCKO

 

Letná rekondícia považskobystričanov 

 Už ani neviem, po koľký raz, aj v tomto roku sme sa rozhodli pre letnú rekondíciu v Grécku, v Paralii. Je to „naša“ destinácia, pretože sa nám tam páči a radi sa tam vraciame. I keď si myslíme, že sme všetko už tam videli a zažili, vždy sa nájde niečo, čo nás nanovo očarí. A tak nie divu, že klub pol roka dopredu žije v očakávaní – ako to všetko dopadne. A dopadlo to nad očakávanie dobre. Nuž…
 Autobus sme vzali útokom 29. augusta už o šiestej hodine ráno. Dôležité upozornenie je, že sa máme stretnúť najmenej štvrť hodinu pred odchodom autobusu. To preto, aby sme si zopakovali pravidlá hry na rekondícii, kto kde bude v autobuse sedieť a kto má akú pridelenú izbu. A to najdôležitejšie – skontrolovať, či máme všetko potrebné na cestu. Viem, že sme si to všetci doma kontrolovali, ale keď niekto zabudne taštičku s cestovnými dokladmi a peniazmi na stole v kuchyni – tak je to nepríjemné. A náš Emil to takto vykonal: prišiel s kufrom a taškou. Za chvíľu sa začal ošívať, rozbaľovať kufor i tašku. Ešte šťastie, že sme doprovody rodinárov nepustili domov. Skutočne to netrvalo ani desať minút a Emil bol aj s dokladmi naspäť. A to bola vyčerpaná všetka smola na celý pobyt.
 Cesta prebiehala veľmi dobre, autobus bol klimatizovaný a keď v Budapešti teplomer ukazoval 32 st. C, tak v autobuse sme mali príjemných 22 stupňov. Na hraniciach sme mali prakticky voľno, žiadne dlhšie státie a na Macedónsko - Gréckej hranici len nad nami mávli rukou. A o pol piatej ráno sme už boli pred našim hotelom El Greco v Paralii. Prakticky počas celej cesty Gréckom pršalo, ale nám to nevadilo. Už ráno o deviatej hrialo slnko a po daždi ani stopy. Rýchlo sme sa ubytovali a poniektorí boli i na pláži.
 Iba jeden deň počasie nebolo podľa nášho gusta. Povieval už jesenný vetrík, takže sme nemali horúco a voda bola tiež veľmi príjemná. Cez deň sme boli pri mori na pláži a večer sme zas v obchodoch.
 V centre Paralie je pravoslávny grécky chrám a večer, keď je všetko osvetlené žiarovkami a sviečkami vplýva na návštevníka akési fluidum pokoja a kľudu. Boli sme svedkami jednej svadby a jedného krstu, sledovali sme ich zvyky, obyčaje. Pri odchode z chrámu moja pani dostala, tak ako ostatní rodinní účastníci svadby, podarúnok. Sladkostičku v škatuľke a tá bola zabalená v kúsku priesvitnej látky. Zaujímavosťou bolo, že po obrade bol ohňostroj…..
 V čase, kedy sme tam boli, prebiehal 10. ročník Olypského hudobného a folklórneho festivalu. Videli sme na ódiu vystúpenia Grékov, Bulharov, Tyrolákov, Rumunov...
 Ceny tovarov v obchodoch aj v reštauráciách boli veľmi prijateľné, takže mnohí si vôbec nevarili. Konkurenciu malým samoobsluhám robil Lidl, gro výrobkov bol ako u nás, takže človek nemusel veľmi meniť chuť, ak nechcel.
 Mnohí si zakúpili výlet na Meteora – kláštory postavené na veľkých bralách, či do oblasti Olympu a mesta Dion- tento výlet bol spojený aj s kúpaním sa na inej pláži ako bola tá naša. V sobotu dopoludnia sme sa rozhodli navštíviť trhy v blízkom meste- Katerini. Bola to pastva na pre oči, množstvo ovocia, zeleniny, korenín, priemyselného tovaru, textílií, kvetov a priesad ( na druhú či tretiu úrodu?) zeleniny, neprehľadné množstvo rôzne nakladaných alebo aj plnených (paprika, ančovičky - sardely, mandle…) olív a nechýbal ani rybí trh – ten bol trochu stranou, v bočnej uličke. To kvôli zvláštnemu rybiemu odóru.
 V jeden podvečer sme sa vybrali spolu vláčikom na blízku Olymskú riviéru. Pohľad z vláčika na ulice a obchody plné ľudí, výhľad na pláže, na západ slnka nad horami… aj takéto akcie patria k spríjemneniu pobytu. A ani nevieme, ako ten čas rekondície pri mori ušiel. Cesta domov bola ako prebudenie z pekného sna. Púhych 17 st. C ráno a 24 st. C na obed v Považskej Bystrici ( prišli sme o 12.15 hod.) sa nám zdalo akosi málo. Veru, rýchlo som išiel prikúriť a uvariť teplú kávu. Aký to paradox- v priebehu dvadsaťštyri hodín taká zmena: v Grécku som na obed pil frapé – kávu s ľadom a doma horúcu zalievanú…. Aj to sú paradoxy našich rekondícií, pri ktorých si predlžujeme leto. A Maja povedala „Poďme sa vrátiť späť, tu je akosi chladno. A keď nie teraz, tak za rok….“
 Za priam rodinnú atmosféru v hoteli treba poďakovať pani Irini a pánovi Parimu, majiteľom hotela, ktorí sa nám prihovárali v slovenčine a dbali, aby nám nič nechýbalo. Tiež našim slniečkom bola delegátka cestovnej kancelárie slečna Deniska, ktorá sa o nás starala od rána do polnoci. Okrem iného, mala na starosti bar…
 Poďakovanie za finančný príspevok na našu rekondíciu patrí i Mestu Považská Bystrica, ktoré nám na tento rekondičný pobyt prispelo.

 MUDr Branislav Brežný  

u