Tak ako obvykle aj rok 2018 sme zakončili posledným rekondičným pobytom. Keďže novembrové počasie bolo už chladnejšie, vyhriať si ubolené telá v horúcich liečivých vodách nimnických kúpeľov bol podľa mňa ten najlepší nápad. Pobyt začínal utorkovým ránom, kedy sme sa všetci postretali na recepcii hotela Salvator, zobrali si kľúče od našich izieb a išli sa vybaliť. Trochu ma zamrzelo, že nám nepridelili všetkým izby v rovnakom kúpeľnom dome, ale porozhadzovali nás do viacerých, takže večerné návštevy po izbách sme nemohli absolvovať len v papučkách, ale pekne naobliekaní sme prešli ku komu bolo treba. Potom ako vždy nasledovalo dôkladnejšie vyšetrenie, a teda prehliadka u lekára, ktorý následne podľa svojho uváženia, ale najmä podľa našich predstáv, zostavil liečebný plán nášho šesť dňového pobytu.
Každý deň sa niesol v znamení pokoja a oddychu od bežných činností a starostí. Človek sa tu naozaj nemusí o nič starať. Ráno vstane, ide na raňajky a následne obed a večeru. Tu sa musím trochu pozastaviť. Oproti minulým rokom sa podľa názoru viacerých z nás stravovacie služby v kúpeľoch o stupeň zhoršili. Škoda, ale keďže nie sme až takí vyberaví, vždy sme všetko pekne zjedli. Pomedzi tieto naše stravovacie seansy sa každý venoval blahu svojho tela. Podľa načasovaných procedúr sme si prešli rôznymi kúpeľmi, masážami, cvičeniami a inými príjemnými, no hlavne prospešnými procedúrami. Nesmiem zabudnúť na hodiny prekecané pri kávičkách a koláčikoch v spoločenskej hale hotela Balnea Grand. Jednoducho sa nedalo odolať a prejsť okolo chladiaceho boxu plného sladkých dobrôt bez povšimnutia.
Zo všetkých dní však musím vyzdvihnúť jeden večer, kedy sme sa všetci stretli u Danky a Majky na izbe. Prichystali sme rôzne maličkosti pod zub a začali ako obvykle kecať. Spomínali sme na všetkých, aj na tých, ktorí už bohužiaľ nie sú medzi nami. Ako všetci dobre vieme, naša Majka je veľmi šikovná krajčírka. Práve ona si pre nás pripravila prekvapenie vo forme šikovných ručičiek. Musím povedať, že takýchto aktivít by som do budúcna privítala v našom klube omnoho viac. Tak ako vidieť na spoločnej fotke, šili sme krásne sovičky, ktoré potešili nás alebo tých, ktorým sme ich darovali ako vlastnoručne vyrobený darček. Priznám sa, že zo začiatku ma premohla neistota, pretože jediné pri čom používam ihlu a niť je prišívanie gombíku. Netušila som, že som natoľko schopná a šikovná vyrobiť takú roztomilú vecičku. Pravdaže, Majka pomáhala a vysvetľovala ako vedela. Pri takej trpezlivej učiteľke sa aj z nás stali majstri danej činnosti. No dobre, naše výtvory neboli až tak tip top, sem tam stehy boli nakrivo, ale to nikomu neprekážalo. Mne sa podarilo urobiť až dve sovičky a poviem vám, ten pocit, keď je vaše dielo hotové a celkom pekné, je na nezaplatenie. Človek si uvedomí, že aj keď má oči neposlušné, či prsty a cit v nich trochu nešikovnejší dokáže toho urobiť ešte veľa krásneho.
Tak takéto príjemné dni sme si spolu všetci užívali v Nimnici. Škoda, že sa nemohlo zúčastniť viac ľudí, predsa len každý z nás má kopec iných povinností, ktoré ho obmedzujú, no dúfam, že nabudúce sa nás stretne omnoho viac. A nakoniec, môžeme byť naozaj radi, že v blízkosti našich domovov sa nachádza taký poklad v podobe liečivých kúpeľov a poskytuje možnosť si tento poklad aspoň raz za čas privlastniť a využiť na vlastnej koži. Osobne verím, že v budúcnosti sa pohneme trochu ďalej a pôjdeme vyskúšať aj iné možnosti, ktoré nám Slovensko na poli kúpeľných pobytov ponúka.
S pozdravom Barbora, Klub SM Považská Bystrica
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára