Veru smutno sme sedeli v reštaurácii „ Hošták“ a plánovali sme akciie na koniec roka.
Vybuchla nám totiž akcia neskorej jesene, športový deň vo wellnesse a posedenie pri dobrom
papaní. Termíny šibeničné, počasie nanič! Kam sa vybrať, kde sa prichýliť. Veď každý poriadny
chlap už začína piecť suché zákusky či biskupské chlebíky a zázvorníky, lebo Vianoce su predo
dvermi. Už aby len ten zvonec zazvonil.
V salóniku vedľa nás bol kar. Nosili tam jedlá, vône sa okolo nás len tak vznášali s šteklili v
nose a v tom sa mi pred očami zjavila scénka a pamätný preklad z filmu Škola základ života. Tá
vôňa pečeného kolena! Nos sa mi krútil, ústa boli plné slín. Ale podarilo sa to bez straty kvetinky.
-Kolená - povedal som. Čo takto zájsť niekde na koleno! Barborka pracuje v Papradne v krčme.
-Je to M-bar v kultúrnom dome- opravila ma podráždene Barborka.
-A kolená tu robíme parádne, len treba ochutnať!
A to ma ukľudnilo. Zjavne aj výborníkov. Len ako dostať ten šport do tohto! Veď zo športu sú to
iba koordinované pohyby žuvacích svalov a reflený pohyb pažeráku. Nič moc!
-A ako by sme tam išli a kedy? - utrúsil ktosi.
-Niekto príde autom, môže niekoho vziať so sebou. A keď sa do auta nemesíme, ide autobus.
Stojí pri kostole a do M-baru je to 100-150 metrov. A to bude ten športový výkon! - myšlienky sa
stali skutkom a bolo!!! Športový deň ako vyšitý.
-Jarka by mala z nás radosť - špitla Helenka. Veď viete, že na každé stretnutie privedie kopu
cvičiteľov.
A tak sa i stalo, že 23. novembra o šestnástej hodine sme sa stretli v Papradne, v M-bare
kultúrneho domu. Barborka so šéfkuchárom dohodla kolená. Na spôsob papradňanských chuití.
Zišli sme sa tam pätnásti. Piati absolvovali i športovú časť podujatia. Naspäť sme mali už všetci
povoz, rozchádzali sme sa tesne pred siedmou hodinou večernou.
Kolená boli vynikajúce, posedenie pri nich tiež. Veľká škoda, že sme sa nemohli viacerí
zúčastniť tejto akcie. Mnohí mali ešte domáce či pracovné povinnosti, lebo bol piatok.
A ešte jedno plus z tejto akcie. Po ceste sme videli dedinky, staraé drevené chalúpky i okolitú
prírodu. Mnohí tu boli po prvý raz. A tak skrzla myšlienka, že budeme navštevovať takéto
zaujímavé zákutia nášho okolia i v budúcnosti. V budúcom roku sa zastavíme v múzeu školy v
Brvništi. Barborka povedala, že zariadi obžerstvo. V krčme má totiž kamaráda…… aj muziku
zadováži, priateľ je členom hudobnej skupiny. Nuž, máme sa na čo tešiť. Skúsite i Vy doma
obdobné akcie? Čo tak nazvať ich „Sto kilometrov za zdravím“?
MUDR. Branislav Brežný
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára