RYBACÍ DEŇ

Dňa 13. júla 2019 sa už tradične konalo stretnutie členov Klubu SM Považská Bystrica na rybníkoch v Považskej Teplej. Štefan, manžel našej členky Majky je rybárom, a tak nám opäť zabezpečil priestory, chatku s vonkajším posedením, ktorá patrí členom Rybárskeho zväzu Považská Bystrica.  Začali sme ráno. Tí, ktorí mohli prísť skôr, prišli aby všetko poprichystávali. Keďže nn aj my počas leta prázdniny, podobne ako školáci, nemávame schôdze, účasť na tomto stretnutí je vždy hojná. Ja som tentokrát so sebou zobrala sestru Zuzku, ktorá pracuje ako zdravotná sestra na neurologickej ambulancii, takže si s nami esemkármi dobre rozumie a vie nás pochopiť a poradiť nám. Z domu sme aj my dve zobrali nejakú tu mlsnôtku podobne ako každý zúčastnený. A veruže sme mali čo robiť aby sme všetko pojedli. Syrové korbáčiky, slané tyčinky či koláče všetkých druhov, no hostina ako na svadbe. O hlavné menu sa ako každý rok postaral predseda klubu, pán doktor Brežný. Čo vám budem hovoriť, osobne neviem posúdiť či je lepší lekár alebo kuchár. Ako predjedlo bol osvedčený chlebík s bravčovou masťou a cibuľkou. Ďalej sme pokračovali polievkou. Čo by to bol za rybací deň keby nebola z rýb. Áno mali sme halászlé. Musím sa priznať, že nikdy predtým som nemala možnosť ochutnať túto delikatesu.  Odkedy som členkou klubu sa rok čo rok zúčastňujem tejto letnej akcie a poviem vám, že rok čo rok mi táto polievočka chutí viac a viac, ale veď čo by aj nechutila, veď ju pripravuje kuchár profík. Zvyčajne po polievke nasledovali grilované ryby. Tentokrát si pre nás pán doktor pripravil prekvapenie a servírovali sa plnené tortilly. Vo vnútri sa nachádzala zelenina všetkého druhu a farby ako listový šalát, uhorka, paradajka, paprika, červená cibuľa,... ďalej údená makrela, teda dúfam, že to bola makrela lebo ja nie som až taký odborník na ryby, ale to vôbec nie je podstatné lebo výsledný efekt potešil nielen oči ale najmä chuťové poháriky. To ti vám bola lahôdka. Už som ochutnala rôzne plnené tortilly, ale táto rybacia bola snáď najlepšia. Popri tomto celom "tlačení do seba‟ sa ako obvykle viedli konverzácie na všetky možné témy. Myslím, že nemusím opisovať ako bolo, veď sami dobre viete, že keď sa stretne dobrá partia blízkych ľudí nemôže to dopadnúť zle. Naše posedenie sa končilo v poobednajších hodinách, a tak sme sa spokojne rozišli naspäť do našich domovov s úsmevom na tvári, pokojom v duši, no najmä s plnými žalúdkami. Vďaka patrí znova tým istým ľuďom, ktorí toto posedenie pre nás pravidelne organizujú na výbornú.

Barbora, Klub SM Považská Bystrica